← Slovensko

vymoženie 194,18 eur s prísl.

Obsah (4)§ 221§ 237§ 243c§ 438

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2CoE/1/2022 Identifikačné číslo spisu: 5304898835 Dátum vydania rozhodnutia: 12.07.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Halušková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 221ods.

1 písm.

  1. d)OSP], rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm.
  2. f)OSP] a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadala, aby odvolací súd uznesenie odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 3.1. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu jeho potvrdzujúceho výroku napadla oprávnená (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolaním, ktoré odôvodnila tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci [§ 241 ods. 2 písm. a)

§ 237písm.

a) OSP], v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo [§ 241 ods. 2 písm. a)

§ 237písm.

d) OSP], súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom [§ 241 ods. 2 písm. a)

§ 237písm.

  1. f)OSP], konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm.
  2. b)OSP] a rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm.
  3. c)OSP]. Jednotlivé dovolacie dôvody následne v dovolaní bližšie špecifikovala. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a pre prípad úspešnosti priznal oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania. Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c)

§ 243cOSP a v zmysle čl.

267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky vymedzené v časti III. písm. B. dovolania. Žiadala tiež odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 243 OSP.

  1. Vyjadrenie k odvolaniu a dovolaniu nebolo podané.
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z obsahu súdneho spisu zistil, že povinná F. zomrela dňa XX. januára XXXX, pričom Okresný súd Žilina uznesením z
  3. júna 2019 č. k. 21D/102/2019-36 konanie o dedičstve zastavil (I. výrok), nakoľko poručiteľka nezanechala žiadny majetok.
  4. Odvolanie aj dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu boli podané pred
  5. júlom 2016, t. j. počas účinnosti OSP.
  6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  7. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  8. Najvyšší súd sa v prvom rade zaoberal odvolaním oprávnenej, pričom dospel k záveru, že na prejednanie tohto opravného prostriedku nie je splnená podmienka jeho funkčnej príslušnosti (§ 34 CSP; predtým § 10 ods. 2 OSP). Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh oprávnenej na prerušenie odvolacieho konania, bolo vydané v odvolacom konaní a nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvej inštancie, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Konanie o odvolaní proti takému rozhodnutiu bolo preto potrebné pre nedostatok podmienky funkčnej príslušnosti zastaviť (§ 161 ods. 2

§ 438ods.

1 CSP).

  1. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), skúmal, či je dôvodný návrh na prerušenie dovolacieho konania.
  2. Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. c) CSP, ktoré

§ 438ods.

1 CSP primerane platí aj pre dovolacie konanie [predtým § 109 ods. 1 písm. c)

§ 243c

OSP], ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie vtedy, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

  1. K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema di Cassazione vyjadril Súdny dvor Európskej únie v rozsudku CILFIT, C - 283/81 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ECR), str.
  2. V tomto rozhodnutí uviedol, že „článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, že súd proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti, pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva“.
  3. V preskúmavanej veci dovolateľka navrhla predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky:

(1)či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy,
(2)či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni reálnej vymožiteľnosti existujúcej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. V danom prípade podľa dovolacieho súdu treba za určujúce považovať to, že rozhodnutia súdov nižších inštancií nespočívajú na aplikácii alebo interpretácii práva Európskej únie. Z rozhodnutí, ktorých zrušenia sa oprávnená podaním dovolania domáha, vyplýva, že o zastavení exekúcie bolo rozhodnuté preto, lebo existujúci rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného (povinnej) viedol v zmysle § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka k neplatnosti dohody o zastúpení a tiež prejavov vôle zachytených v notárskej zápisnici. Vzhľadom na to nemožno predmetnú notársku zápisnicu považovať za vykonateľný exekučný titul. Procesný postup súdov mal v danom prípade podklad najmä v § 41 ods. 2 písm.
  1. c)a § 57 ods. 1 písm.
  2. g)Exekučného poriadku, resp. § 219 ods. 1, 2 OSP. Zo strany súdov nižších inštancií išlo teda v posudzovanej veci výlučne o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. 13. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že nie je daný žiadny dôvod, pre ktorý by malo byť vyhovené návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania podľa § 162 ods. 1 písm.
  3. c)CSP [predtým § 109 ods. 1 písm.
  4. c)OSP], a preto predmetný návrh zamietol. 14. Čo sa týka podaného dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, v danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - pozri napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2ECdo/302/2013, 3ECdo/305/2013, 5ECdo/100/2013, 6ECdo/75/2013, 6ECdo/134/2013, 7ECdo/75/2014, 7CoE/42/2014, 8ECdo/160/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na uvedené dovolanie zamietol (§ 448 CSP). 15. Najvyšší súd záverom konštatuje, že nezistil splnenie zákonných predpokladov pre odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu podľa § 444 ods. 1 CSP (predtým § 243 OSP) a v súlade s jeho ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie. 16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.