Najvyšší súd 4Sžf/9/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci ţalobcu A., s.r.o., so sídlom K., zast. advokátkou JUDr. A., AK K., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu SR, so sídlom Banská Bystrica, Nová ul. č. 13, v konaní o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného zo dňa 11.12.2009 č. I/223/17574- 1333484/2009/992517-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/4567/2010-39 z
- novembra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/4567/2010-39 zo dňa
- novembra 2011 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 4Sţf/9/2012 O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţalobca, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice IV o vyrúbení rozdielu dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie november 2007 vo výške 17.163,14 € podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Z.z. Krajský súd s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, podrobne uvedené na str. 6 – 9 svojho rozsudku a ustanovenia § 43 ods. 1 a 43 ods. 5 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, a tieţ §§ 16 ods. 1, 2 písm. a/ , § 2 ods. 6, § 29 ods. 8 zákona, po preskúmaní ţalovaného rozhodnutia v medziach podanej ţaloby dospel k záveru, ţe oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotoţňuje. Tieto zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Základným predpokladom oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH je dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré je potrebné preukázať kópiou faktúry a prepravným dokladom s miestom určenia, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou. Podmienkou je, ţe tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň, bol prepravený do iného členského štátu a predaj bol za protihodnotu. V zmysle citovaného § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Tento v danom prípade predloţil doklady, ktorými preukazoval uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie, pričom správca dane v súlade s ods. 6 § 2 zák. č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane, preveroval skutočnosti, či v danom prípade dodanie tovaru je skutočne oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver, ţe daňový subjekt v správnom konaní nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH v prípade uvedeného intrakomunitárneho dodania tovaru na územie iného členského štátu EÚ a preto mu dodatočným platobným výmerom zo dna 16.09.2009 podľa § 44 ods. 6 písm. c/ bod. 1 zákona o správe daní a poplatkov vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie 3 4Sţf/9/2012 november 2007 vo výške 17.163,14 €. S týmto záverom sa krajský súd v celom rozsahu stotoţnil. Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní tak, ako boli vyššie špecifikované jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel krajský súd k záveru, ţe námietky ţalobcu obsiahnuté v podanej ţalobe nie je moţné akceptovať. Vykonaným dokazovaním nebolo teda preukázané, ţe odberateľ J. Kft. v Maďarsku tovar prijal, pretoţe tento nedisponoval ţiadnymi skladovými priestormi na adrese vykládky uvedenej v predloţených CMR, pričom miesto vykládky nevedel identifikovať ani prepravca, ani splnomocnený zástupca daňového subjektu. Z uvedeného hľadiska doklady, ktorými ţalobca preukazoval uskutočnenie splnenia podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 cit. zákona i tvrdenia prepravcu a konateľa ţalobcu v súvislosti s prepravou tovaru, bolo potrebné povaţovať za nehodnoverné. Maďarský odberateľ tieţ z nadobudnutia tovaru od ţalobcu ani nepriznal daň. Vykonanými dôkazmi nebol preukázaný fyzický pohyb tovaru tak, ako bol deklarovaný daňovým subjektom, vzhľadom na ktorú skutočnosť záver správcu dane, ţe kontrolovaný daňový subjekt hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia dane podľa § 43 cit. zákona je odôvodnený. Následne, v súlade s platnou právnou úpravou najmä s § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH bolo určené miesto dodania tovaru, čím ţalobcovi vznikla daňová povinnosť a povinnosť platenia dane podľa § 69 ods. 1 cit. zákona. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie a ţiadal prvostupňový rozsudok zmeniť podľa § 250ja ods. 3 OSP a zrušiť ţalované rozhodnutie. Ţalobca poukázal na to, ţe ţalobca má za to, ţe dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienok oslobodenia, vzhľadom k tomu, ţe predloţil medzinárodný prepravný list CMR, kde bolo označené miesto určenia a krajina určenia. Ţalobca predsa nemôţe niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči daňovým orgánom jeho odberateľmi a preto sa ţalobca domnieva, ţe ţalovaný chcel účelovým spochybnením uskutočnenej prepravy tovaru do iného členského štátu preniesť túto zodpovednosť na ţalobcu. Ţalobca povaţuje tvrdenia správcu dane, ţe doklady, ktoré predloţil ţalobca v súvislosti s prepravou tovaru na preukázania ich pravdivosti a preukázanej hodnoty sa ukázali ako nehodnoverné, za subjektívne a jednostranné hodnotenie, pričom ostatné doklady – doklady o prijatých platbách bezhotovostným stykom (ako jedna z podmienok na preukázanie opodstatnenosti oslobodenia) správca dane ani nevyhodnotil, dokonca na ne 4 4Sţf/9/2012 pri kontrole ani neprihliadol a túto skutočnosť ani nezdôvodnil. Ţalobca má za to, ţe správca dane vyhodnotil odpovede získané z doţiadaní a to z medzinárodnej výmeny daňových informácií z maďarskej daňovej správy a z odpovedí na doţiadanie od Daňového úradu Vranov nad Topľou nesprávne. Ţalobca má za to, ţe dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienok oslobodenia, nakoľko predloţil medzinárodný prepravný list CMR, kde bolo označené miesto určenia a krajina určenia. Ţalobca nemôţe niesť zodpovednosť za neplnenie si povinností voči daňovým orgánom jeho odberateľmi a preto sa ţalobca domnieva, ţe ţalovaný chcel účelovým spochybnením uskutočnenej prepravy tovaru do iného členského štátu preniesť toto zodpovednosť na ţalobcu. Podľa ţalobcu ţalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré získal v konaní a to na základe odpovede maďarskej daňovej správy, ktorá bola predmetom Zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 698/320/37830/2009/Rusnzo zo dňa 08.06.
- V predmetnej zápisnici sa uvádza, ţe maďarskej daňovej správe sa nepodarilo skontaktovať so spoločnosťou J. KFT, ani riaditeľskou spoločnosti pani J. J. Spoločnosť J. KFT sa nenachádza na adrese svojho registrovaného sídla. Podľa potvrdenia pošty riaditeľka odmietla prevzatie listov adresovaných na jej slovenskú adresu. Hoci zástupca na doručovanie písomnosti prevzal list, nikto sa nedostavil na regionálne daňové riaditeľstvo. Maďarská spoločnosť neuviedla vo svojom súhrnnom výkaze ţiadne nadobudnutie tovarov od ţalobcu. Podľa dokumentov CMR, ktoré boli zaslané boli oceľové plechy dodané do sídla spoločnosti J. KFT. Na uvedenej adrese sa nachádza len spoločnosť, ktorá dodáva sluţby ostatným firmám. Nie je tam ţiadna moţnosť prevziať dodávku a uskladniť v uvedenom mnoţstve. Spoločnosť J. KFT nevlastní ţiadne ďalšie priestory. Podľa prepravných dokumentov mal prepraviť tovar pán Š. D. a taktieţ sa s nimi nevedia skontaktovať. Ţalobca uvádza, ţe informácie uvedené v odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií nevedú k takým záverom, ako z toho vyvodil správca dane a ţalovaný. Vo väzbe na argumenty uvádzané ţalovaným, ţe ustanovenie § 16 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty sa vzťahuje na poskytovateľa prepravných sluţieb, má za to, ţe ţalovaný by mal potom akceptovať aj písomné stanovisko poskytovateľa prepravných sluţieb, ktorý práve vo svojom písomnom stanovisku pre Daňový úrad Vranov nad Topľou sa odvoláva práve na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Z citácie uvedeného ustanovenia § 16 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty je zrejmé, ţe ak sa prepravná sluţba tovaru vykonáva pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom, ako je členský štát, kde sa prepravu tovaru začína, je miestom dodania sluţby členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bola sluţba dodaná. A ďalej na účely podľa ods. 1 sa rozumie prepravnou sluţbou tovaru medzi 5 4Sţf/9/2012 členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch členských štátov (ods. 2). Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, ţe pre účely uplatnenia oslobodenia od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Z formulácie citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, ţe zákon uvádza miesto dodania tovaru spojeného s prepravou z tuzemska do iného členského štátu len územie štátu, avšak /bez potreby presne identifikovať konkrétne adresu či ulicu, číslo domu, poschodie alebo konkrétny objekt v inom členskom štáte. Ţalobca sa domnieva, ţe pre účely oslobodenia v zmysle ustanovenia § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty preukázal splnenie podmienok a to prepravným dokladom, tak ako to ukladá zákon pre účely oslobodenia a to miesto a štát vykladania tovaru t.j. Budapest a Maďarská republika. Prepravný doklad CMR, je dokladom, ktorý slúţi na deklarovanie prepravy tovaru a je to univerzálne tlačivo, ktoré sa pouţíva pre potreby prepravcov aj pre účely deklarovania prepravy ako aj dodania tovaru. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd, ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania a dospel k jednomyseľnému záveru, ţe odvolaniu nie je dôvodné vyhovieť. Odvolací súd konštatoval, ţe krajský súd sa v plnom rozsahu vysporiadal s dôvodmi ţaloby, ktoré v podstatnej miere pouţil ţalobca aj pre zdôvodnenie odvolania. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu uvedenými na str. 6 – 9 a str. 9 – 11 rozsudku a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správy potvrdil, vrátane výroku o trovách konania. Vo vzťahu k dôvodom odvolania odvolací súd zdôvodňuje, ţe splnenie podmienky doloţenia dokladu o prijatí platby za tovar bezhotovostným stykom, je len jednou z podmienok pre preukázanie opodstatnenosti uplatnenia oslobodenia od DPH a keďţe sa daňové orgány z pohľadu oslobodenia vecou zaoberali, zhodnotili aj splnenie uvedenej podmienky. Predloţenie písomnosti nasvedčujúcich prijatie platby však samo o sebe nie je dostatočným preukázaním vývozu tovaru a rovnako ním nie je ani vyjadrenie prepravcu (ktorý však nevedel identifikovať miesto vykládky v Budapešti), pretoţe uvedené dôkazy hodnotené vo vzájomnej súvislosti so zisteniami maďarskej daňovej správy, ţe v CMR 6 4Sţf/9/2012 uvedené miesto vykladania (J., Sarfu ut. 7 fszt, Budapešť) nie je spôsobilé na prevzatie a uskladnenie tovaru v mnoţstve uvedenom na faktúrach, dôvodne ţalovaný hodnotil ako nedôveryhodné a nedostatočné pre oslobodenie od DPH. Odvolací súd je toho názoru, ţe bolo na ţalobcovi, aby v priebehu konania vyvrátil tieto pochybnosti ţalovaného o reálnom vývoze tovaru do MR bliţšou konkretizáciou miesta vykládky tovaru a preberajúcej osoby. Bolo by len v prospech ţalobcu, ak by doklady o preprave obsahovali také informácie, ktoré by jemu samotnému, ale hlavne správcovi dane a ostatným zainteresovaným stranám aj s odstupom času umoţnili preveriť skutočnosti v nich uvedené. Ak ale ani podľa výsledkov šetrenia maďarskej daňovej správy maďarská spoločnosť nepriznala ţiadne nadobudnutie tovaru od ţalobcu, ţe sa miestnym zisťovaním sídla maďarského odberateľa zistilo, ţe sa v udanom sídle nenachádza, niet dôvodu povaţovať záver ţalovaného o nesplnení podmienky oslobodenia od DPH vzhľadom na nepreukázanosť vývozu tovaru do MR za nepodloţený; odvolací súd ho povaţuje za logické vyústenie odôvodnených pochybností o vývoze tovaru, ktoré ţalobca v konaní nevyvrátil a aktívne sa nepodieľal ani na takom kontakte s odberateľmi, ktorý by viedol k preukázaniu jeho tvrdení o vývoze; ţalobca teda neuniesol dôkazné bremeno nepochybného preukázania vývozu do MR. To znamená, ţe miestom dodania v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona je Slovenská republika a ţalobca bol povinný v zmysle ustanovení § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil. Podľa § 250k ods. 1 OSP á contr. ţalobca nemá právo na náhradu trov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2012 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková