← Slovensko

687 434,50 eur s prísl. a zmluvnou pokutou

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/83/2021 Identifikačné číslo spisu: 6418203513 Dátum vydania rozhodnutia: 15.12.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:6418203513.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu: HORNEX, a.s., so sídlom Agátová 4D, 841 0l Bratislava, IČO: 35 802 570, zastúpeného advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: ARDIS, a.s., so sídlom Krížna 13, 965 0l Žiar nad Hronom, IČO: 36 056 189, zastúpenému advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 687.434,50 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 24Cb/7/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/85/2020-1207 zo dňa

  2. 2021, takto rozhodol: I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a. II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
  3. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej tiež ako „prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k. 24Cb/7/2018-682 zo dňa
  5. 2020 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 687.434,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 687.434,50 eur od
  7. 2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % denne zo sumy 687.434,50 eur od
  9. 2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
  10. Z odôvodnenia rozsudku prvonštančného súdu vyplýva, že žalobou podanou dňa
  12. 2019, si žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 687.434,50 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. V žalobe uviedol, že dňa
  14. 2014 žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 1655/2014 (ďalej tiež len „Zmluva“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa
  16. 2014, Dodatku č. 2 zo dňa
  18. 2014, Dodatku č. 3 zo dňa
  20. 2014 a Dodatku č. 4 zo dňa
  22. 2014, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - stavby „HYPERMARKET ARDIS Šamorín” na Kasárenskej ulici v Šamoríne. Faktúrou č. 401505004 zo dňa
  24. 2015, v spojení s dobropisom č. 450509003 zo
  26. 2015, žalobca dofakturoval žalovanému zvyšok ceny diela v sume 687.434,50 eur do jej konečnej výšky a podľa čl. IV. bod 4.7 Zmluvy mal žalovaný zaplatiť túto faktúru do 35 dní od jej doručenia, t. j. do dňa
  29. Žalobca poukázal na to, že dohodu o cene diela obsahuje Zmluva v ustanovení článku IV., v ktorom nie je uvedená presná výška ceny diela, ale iba spôsob jej tvorby, keďže v čase uzavretia Zmluvy nemal žalovaný k dispozícii podklady, na základe ktorých by bolo možné zistiť presný rozsah diela, a teda aj jeho cenu. V čase podpisu Zmluvy mal žalovaný k dispozícii iba projektovú dokumentáciu pre územné konanie, ktorá svojou povahou nemohla stačiť na stanovenie rozsahu a ceny diela, pretože je príliš všeobecná. Žalovaný ako objednávateľ diela mal plne v rukách určenie jeho rozsahu aj ceny, keď jednak mal podľa čl. I. bod 1.2 Zmluvy zabezpečiť realizačnú projektovú dokumentáciu a výkaz výmer, ktorý určoval rozsah diela a jednak vyberal všetkých subdodávateľov žalobcu, ktorí vo svojich ponukách navrhovali presný rozsah a cenu svojich subdodávok, čím sa postupne kreovala cena diela i jeho skutočný rozsah. Napriek neznámemu rozsahu a cene diela v čase podpisu Zmluvy bol tento systém tvorby ceny a rozsahu diela pre žalobcu relatívne bezpečný, a to z dôvodu, že riziko neznámeho rozsahu diela a následne i ceny diela mal ošetrené tým, že podľa bodu 4.1 Zmluvy mal zabezpečenú svoju maržu v dohodnutej percentuálnej miere, ktorá sa pripočítavala k skutočnej cene všetkých žalovaným vybraných subdodávateľov. V čl. IV. bod 4.2 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že celková cena diela v rozsahu uvedenom v článku I. Zmluvy určená spôsobom uvedeným v bode 4.1 Zmluvy nesmie prekročiť sumu 3.800.000,-- eur bez DPH; zároveň sa dohodli, že vzhľadom k tomu, že ku dňu podpisu Zmluvy nie je známy celkový rozsah diela, budú za dodržanie a neprekročenie uvedenej celkovej ceny diela zodpovedať spoločne, najmä vhodným výberom subdodávateľov, materiálov a technických riešení podľa čl. II. bod 2.2 Zmluvy. Vzhľadom na zmluvné oprávnenia žalovaného pri tvorbe rozsahu a ceny diela je zrejmé, že konečné slovo pri určovaní rozsahu a ceny diela mal žalovaný. V priebehu realizácie diela žalovaný podpísal 94 listov určenia poddodávateľa s tým, že v závere každého listu určenia uviedol, že pri fakturácii ceny poddodávky voči objednávateľovi si žalobca pripočíta v zmysle čl. IV. body 4.1, 4.12, resp. bod 4.1.3 obchodnú maržu vo výške 16 %, resp. 6 %. Po pripočítaní obchodnej marže žalobcu k cenám všetkých subdodávok by celková cena diela bez DPH predstavovala podľa Zmluvy sumu vo výške 4.401.032,12 eur, žalobca však fakturoval žalovanému celkovú cenu diela iba vo výške 4.372.862,08 eur bez DPH z dôvodu nevykonania všetkých predpokladaných prác. To, že celková cena diela môže prekročiť sumu 3.800.000,-- eur bez DPH uvedenú v bode 4.2 Zmluvy, žalovaný potvrdil tým, že predložil žalobcovi podpísaný návrh Dodatku č. 5 k Zmluve, v ktorom navrhol zvýšiť maximálnu cenu diela na sumu 4.280.000,-- eur bez DPH. Žalobca návrh Dodatku č. 5 nepodpísal, pretože v ňom žalovaný v rozpore s dohodami oboch strán zmenil podmienky niektorých splátok ceny diela tak, že to bolo pre žalobcu neprijateľné.
  30. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu (č. k. 24Cb/7/2018-377 zo dňa
  32. 2018 - pozn. dovolacieho súdu) bránil tým, že v Zmluve bola dohodnutá konečná cena diela vo výške 3.800.000,-- eur bez DPH rozdelená do 8 splátok, ktorých zaplatenie zhotoviteľovi zo strany objednávateľa bolo podmienené splnením konkrétnych dohodnutých podmienok. Úhradou faktúry č. 401505004 z
  34. 2015 by v rozpore so Zmluvou došlo k prekročeniu konečnej ceny diela dohodnutej v Zmluve bez splnenia podmienok takéhoto postupu uvedených v Zmluve, nakoľko nedošlo k úprave celkovej ceny diela formou dodatku k Zmluve, ani nedošlo k navýšeniu ceny diela medzi žalovaným a finálnym investorom, keďže nedošlo ani k relevantnému navýšeniu rozsahu prác nad rámec príslušných zmlúv. Jednostranné navýšenie ceny diela zo strany žalobcu je v rozpore s pohnútkami a dohodami urobenými pri uzatváraní Zmluvy a aj v rozpore s ideou čl. IV. bod 4.
  35. Zmluvy. Namietol tvrdenie žalobcu, že v čase pred uzatvorením Zmluvy nebol známy rozsah diela. Žalobca ako zhotoviteľ mal vopred k dispozícii relevantné podklady vrátane projektových dokumentácií a najmä podrobné a zosumarizované požiadavky finálneho investora diela na rozsah a kvalitu prác a vstupných materiálov potrebných k vybudovaniu diela samoobslužného obchodného domu Kaufland na Kasárenskej ulici v Šamoríne. Finálny investor projektu buduje obchodné centrá ako štandardizované stavby obdobné tomu, ktoré boli predmetom Zmluvy, pričom aj v rámci rokovaní o uzatvorení Zmluvy žalobca potvrdil, že s obdobnými stavbami finálneho investora projektu má bohaté skúsenosti. Za uvedeného stavu žalobca ako zhotoviteľ súhlasil a v Zmluve sa dobrovoľne zaviazal zabezpečiť, že cena diela neprekročí sumu 3.800.000,-- eur bez DPH. Žalovaný navyše predložil pred uzatvorením Zmluvy žalobcovi finálnu verziu Zmluvy na vykonanie diela medzi finálnym investorom diela ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom s uvedením celkovej ceny diela vo výške 3.970.000,-- eur bez DPH, z ktorej zmluvy sa predovšetkým a výlučne muselo vychádzať pri tvorbe Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Maximálnu cenu v sume 3.800.000,-- eur bez DPH navrhol žalobca ako výsledok svojich výpočtov na základe vopred určených a žalobcovi predložených a známych požiadaviek finálneho investora diela. V zmysle článku II. bod 2.2 Zmluvy mal žalobca právo neuzavrieť zmluvu s takým navrhovaným poddodávateľom, ktorý nespĺňal napr. finančné požiadavky na realizáciu diela v stanovenej cene. Aj z daného ustanovenia vyplýva, že žalobca mal vplyv na voľbu poddodávateľov, tým aj na výšku cien jednotlivých poddodávok, a teda aj na výšku celkovej ceny diela a zodpovedal za neprekročenie zmluvne dohodnutej maximálnej ceny diela.
  36. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že síce organizačne a administratívne zabezpečoval výberové konania na každého subdodávateľa, avšak rozhodnutie o konkrétnom výbere subdodávateľa mohol urobiť výlučne žalovaný. Žalobca mal právo veta k výberu subdodávateľa, čo ale neznamenalo právo žalobcu subdodávateľov vyberať. Zdôraznil, že žalovaný si nikdy nesplnil povinnosť spracovať formálny, jednotný a ucelený výkaz výmer, ktorý by vymedzoval pôvodný rozsah diela. Podľa žalobcu z čl. IV. bod 4.16 Zmluvy možno vyvodiť, že strany už v čase podpisu zmluvy o dielo predpokladali, že rozsah a cena diela sa budú počas realizácie nejako vyvíjať a skutočný rozsah diela výšku konečnej ceny diela určia až na základe rozsahu skutočne vykonaných prác a výšky skutočne vyfakturovanej ceny diela.
  37. Žalovaný uviedol, že k výraznej zmene rozsahu ani kvality prác na dielo nedošlo a ustanovenie čl. IV. bod 4.2 Zmluvy sa nedá vykladať tak, že by popieralo jasnú a zrejmú dohodu o maximálnej cene diela. Strany neuzatvorili platný dodatok k Zmluve o zmene ceny ani rozsahu diela, a preto žalovanému nevznikla žiadna povinnosť na úhradu súm prevyšujúcich dohodnutú hornú hranicu celkovej ceny diela.
  38. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo znenia bodu 4.2 Zmluvy vyplýva, že dohodnutý finančný limit ceny diela vo výške 3.800.000,-- eur bez DPH sa vzťahuje na dielo vykonané v rozsahu uvedenom v čl. I. tejto zmluvy, pričom cena diela mala byť určená spôsobom uvedeným v bode 4.1 Zmluvy. Ku dňu podpisu Zmluvy nebol známy celkový rozsah diela (bod 4.2 Zmluvy), tento mal žalovaný stanoviť vo výkaze výmer spracovanom na základe realizačnej projektovej dokumentácie (bod 1.2 Zmluvy) a odovzdať žalobcovi spolu s príslušnou časťou realizačnej projektovej dokumentácie (bod 3.2 Zmluvy). Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebolo sporné, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť a výkaz výmer nevypracoval a žalobcovi ho neodovzdal. Uvedený stav však strany akceptovali a napriek absencii výkazu výmer pokračovali v zmluvnej spolupráci na realizácii diela. Dielo bolo žalobcom zhotovované na základe žalovaným predloženej realizačnej projektovej dokumentácie, prostredníctvom poddodávok v zmysle bodu 2.2 Zmluvy. Celkový rozpočet diela bol známy až po ukončení stavby, pričom sa tvoril priebežne počas realizácie diela postupom podľa čl. II. bod 2.2 (tzv. „Biela kniha”) a čl. IV. bod 4.1 Zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na to, že kým stavebný rozpočet je v peniazoch vyjadrený ekvivalent prác a materiálov, ktoré je potrebné urobiť a dodať na zhotovenie stavby, výkaz výmer predstavuje zoznam prác a materiálov s vyčíslenými množstvami, teda výmerami. Keďže žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť a výkaz výmer žalobcovi nedodal, a teda ako objednávateľ jednoznačne nepopísal a nekvantifikoval stavebný objekt Hypermarketu ARDIS Šamorín, ktorý mal byť zhotovený za cenu 3.800.000,-- eur bez DPH, nemôže sa podľa názoru prvoinštančného súdu odvolávať na zmluvne dohodnutý maximálny limit ceny diela, ktorý bolo možné uplatniť len za predpokladu, že by žalovaný v súlade so svojimi zmluvnými povinnosťami vo výkaze výmer kvantifikoval množstvo plánovaných prác, konštrukcií a dodávok potrebných pre zhotovenie stavby, ktorú mal žalobca ako zhotoviteľ postaviť. Za takejto situácie nemôže byť cena diela uvedená v bode 4.2 Zmluvy považovaná za maximálnu cenu diela, ktorú mal žalobca dostať zaplatenú bez ohľadu na to, aké subdodávky a v akej cene žalovaný vyberie. Z rovnakého dôvodu sa v danom prípade nemôže jednať ani o naviac práce, nakoľko týmito sa v zmysle bodu 4.9 Zmluvy rozumeli práce nezahrnuté do rozsahu diela uvedeného v čl. I. Zmluvy, ktorý však nebol žalovaným určený. Vzhľadom na absenciu výkazu výmer bol rozsah diela určený až po zhotovení diela ako suma všetkých vykonaných poddodávok ako častí diela.
  39. Záver, že sumu 3.800.000,-- eur strany nepovažovali počas realizácie diela za maximálnu cenu diela, potvrdzuje podľa súdu prvej inštancie aj skutočnosť, že žalovaný, ktorý v zmysle výpovede svedka W.. I. E., hlavného manažéra stavby žalobcu, mal pri zadaní každého listu určenia poddodávateľa vedomosť o aktuálnej cene diela, v priebehu realizácie diela podpísal 94 listov určenia poddodávateľa, v zmysle ktorých celková cena diela za skutočne vykonané práce činila 4.372.862,08 eur bez DPH, pričom pri zadávaní listov určenia poddodávateľa pokračoval aj po naplnení odhadnej ceny uvedenej v zmluve. Vzhľadom k tomu, že ku dňu podpisu Zmluvy nebol známy celkový rozsah diela, strany sa dohodli, že za dodržanie a neprekročenie uvedenej celkovej ceny diela budú zodpovedať spoločne, a to najmä vhodným výberom poddodávateľov, materiálov a technických riešení podľa čl. II bod 2.2 Zmluvy. Žalobca sa zaviazal, že sa bude zúčastňovať spoločných rokovaní pri príprave projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizačnej projektovej dokumentácie, a zároveň navrhovať riešenia smerujúce k optimalizácii nákladov realizácie diela a jeho budúcej prevádzky pri zachovaní požadovanej kvality diela s prihliadnutím na „manuál KABA 2013”. Splnenie týchto povinností žalobcom nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné. Poddodávateľov vyberal žalovaný s tým, že postup ich výberu bol uvedený v prílohe č. 7 Zmluvy. V zmysle bodu
  40. bol žalobca so žalovaným vybraným poddodávateľom povinný uzavrieť zmluvu, na základe ktorej mal poddodávateľ realizovať poddodávku v rozsahu a za cenu uvedenú v ponuke poddodávateľa. Formálne mal žalobca právo veta, t. j. právo v určených prípadoch neuzatvoriť zmluvu so žalovaným vybraným poddodávateľom, avšak ani existencia tohto práva neznamenala právo žalobcu vyberať subdodávateľov, keďže v prípade jeho uplatnenia nového subdodávateľa vyberal opätovne žalovaný.
  41. Skutočnosť, že žalovaný si bol vedomý toho, že cena diela presiahla finančný limit uvedený v bode 4.2 Zmluvy, vyplýva podľa prvoinštančného súdu aj z návrhu Dodatku č. 5 podpísaného dňa
  43. 2015 žalovaným, v ktorom navrhol zmenu finančného limitu na sumu 4.280.000,-- eur bez DPH ako predbežnú cenu diela, pričom tvrdenia žalovaného o nátlaku a vyhrážkach žalobcu, ktorými tento mal vymáhať jeho uzatvorenie, sa v konaní nepreukázali.
  44. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí procesná obrana žalovaného založená na interpretácii čl. IV. Zmluvy predsedom predstavenstva žalovaného, že obchodná marža sa podľa dohody mala uplatňovať vtedy, keď cena diela bola nižšia ako 3.800.000,-- eur bez DPH. Uvedený výklad je v rozpore so znením bodu 4.1.
  45. Zmluvy a bodu 4.1.
  46. Zmluvy a rovnako tento výklad popiera jeho vlastný postup, kedy na ním osobne podpísaných listoch určenia poddodávateľa sa nachádzal text, že pri fakturácii ceny poddodávky voči objednávateľovi si k uvedenej cene poddodávky žalobca pripočíta v zmysle čl. IV. bod 4.1, bod 4.1.2, resp. bod 4.1.3 Zmluvy obchodnú maržu vo výške 16 %, resp. vo výške 6 %. Keďže predseda predstavenstva je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, nie je predpoklad, že by tieto ustanovenia listov určenia nachádzajúce sa priamo nad jeho podpisom 94-krát prehliadol, ako uviedol vo svojej výpovedi. Súd ďalej uviedol, že z obsahu bodu 4.16 Zmluvy vyplýva, že zmluvné strany už v čase podpisu zmluvy o dielo predpokladali, že cena diela sa môže odchýliť od parametrov dohodnutých v Zmluve, pričom skutočná cena diela vyfakturovaná žalobcom žalovanému mala byť uvedená až v dodatku k Zmluve uzatvorenom do 30 dní od doručenia poslednej faktúry, ktorou žalobca fakturoval žalovanému cenu diela. Predmetom tohto dodatku malo byť aj stanovenie skutočného rozsahu diela, ktorého sa táto cena diela týka. K uzatvoreniu tohto dodatku však nikdy nedošlo.
  47. Podľa názoru súdu prvej inštancie prvoradou povinnosťou, ktorá podmieňovala dodržanie v bode 4.2 Zmluvy dohodnutého finančného limitu ceny diela, bolo stanovenie rozsahu diela prostredníctvom výkazu výmer, v ktorom mal žalovaný presne určiť, čo malo byť za takto určenú celkovú cenu diela žalobcom zhotovené, k čomu však v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného nedošlo. Zmluvný postup pri výbere poddodávateľov a z toho vyplývajúceho rozsahu stavebných prác a dodávok materiálov a určení ich ceny (v zmysle bodu 2.2 Zmluvy) ako aj určenia ceny diela (v zmysle bodu 4.1 Zmluvy), bol žalobcom dodržaný a schválený žalovaným, ktorý v jednotlivých listoch určenia poddodávateľa vybral poddodávateľa príslušnej časti diela, odsúhlasil cenu poddodávky a uviedol výslovný pokyn žalobcovi, aby mu vyfakturoval cenu poddodávky aj s dohodnutou obchodnou maržou. Uzatvorením zmluvy o dielo žalovanému ako objednávateľovi vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu za dielo určenú spôsobom uvedeným v Zmluve. Dielo v zmysle Zmluvy o dielo č. 1655/2014 bolo žalobcom riadne vykonané a v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa
  49. 2015 kompletne ukončené, funkčné, prevádzkyschopné a bez vád a nedorobkov brániacich užívaniu. Záverečný súpis vykonaných prác ako i sumár konečnej ceny diela žalobca žalovanému zaslal e-mailom zo dňa
  51. 2015, súpisy vykonaných prác žalobca taktiež priložil tak k faktúre č. 401505004 zo dňa
  53. 2015 ako aj k dobropisu č. 450509003 zo dňa
  56. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu a uvedeného právneho posúdenia veci posúdil žalobu v časti o zaplatenie istiny ako dôvodnú.
  57. Keďže žalovaný ako dlžník žalobcu sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj nárok na zaplatenie týchto úrokov v zákonnej výške 9,05 % ročne zo sumy 687.434,50 eur od
  59. 2015 do zaplatenia. Poukázal na bod 4.7 Zmluvy, podľa ktorej lehota splatnosti faktúr je do 35 dní od ich doručenia žalovanému; z listu žalovaného zo dňa
  61. 2015 vyplýva, že faktúra č. 401505004 mu bola doručená dňa
  65. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,03 % denne. Uviedol, že strany si pre prípad, že žalovaný sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek faktúry, v bode 7.2 Zmluvy dohodli právo žalobcu uplatniť voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Súd prvej inštancie mal za to, že sa nejedná o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, účastníci si predmetnú sankciu dohodli, žalovaný s dohodnutou výškou zmluvnej pokuty súhlasil, pričom svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi svoj dlh nesplnil, čím hrubým spôsobom porušil jednu z najzakladnejších povinností účastníkov obchodnoprávnych vzťahov, a to zaplatiť dohodnutú cenu za riadne a včas dodané plnenia. Napokon súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V konaní mal žalobca plný úspech, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
  66. Na odvolanie žalovaného proti prvoinštančnému rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.”), Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 43Cob/85/2020-1207 zo dňa
  68. 2021, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu aj v závislom výroku II. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Napokon výrokom III. odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcovi aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, rovnako v rozsahu 100 %.
  69. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k niektorým nesprávnym skutkovým zisteniam, preto v súlade s ust. § 384 ods. 1 C. s. p., zopakoval dokazovanie Zmluvou o dielo č. 1655/2014 zo dňa
  71. 2014, vrátane jej Prílohy č. 7 a za tým účelom nariadil pojednávanie na deň
  75. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 536 ods. 1, ods. 3 a § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou na základe Zmluvy o dielo č. 1655/2014 zo dňa
  77. 2014 domáhal úhrady časti ceny diela, ktorú určil ako rozdiel medzi sumou uvedenou v prvej vete bodu 4.2 Zmluvy, t. j. sumou 3.800.000,-- eur bez DPH a sumou určenou podľa čl. IV. bod 4.1 Zmluvy ako súčet cien všetkých vykonaných prác a dodávok uvedených v listoch určenia poddodávateľa, ku ktorej pripočítal obchodnú maržu 16 %, resp. 6 %. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. I. bod 1.2 a čl. III. bod 3.2 Zmluvy, keď nevypracoval a žalobcovi neodovzdal výkaz výmer, a teda žalovaný ako objednávateľ jednoznačne nepopísal a nekvantifikoval stavebný objekt, ktorý mal byť zhotovený za cenu 3.800.000,-- eur bez DPH, preto sa nemôže odvolávať na zmluvne dohodnutý maximálny limit ceny diela. Za takejto situácie nemôže byť cena diela uvedená v článku IV. bod 4.2 Zmluvy považovaná za maximálnu cenu diela, ktorú mal dostať žalobca zaplatenú bez ohľadu na to, aké subdodávky a v akej cene žalovaný vyberie.
  78. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie a zotrval na obrane uvádzanej v konaní na prvoinštančnom súde spočívajúcej v tvrdení, že cena diela podľa Zmluvy je striktne zhora ohraničená sumou 3.800.000,-- eur a že Zmluva nemá ustanovenie, že v prípade, ak žalovaný ucelený výkaz výmer podľa článku IV. bod 1.2 Zmluvy nedodá, tak sa ustanovenie o maximálnej cene diela nepoužije. Zdôraznil, že medzi stranami neexistovala žiadna pochybnosť o vymedzení diela. Žalobca aj v odvolacom konaní zotrval na tvrdení, že v Zmluve nebola dohodnutá konkrétna cena diela, ale v čl. IV bod 4.1 Zmluvy bol dohodnutý len postup, akým sa cena diela určí a suma 3.800.000,-- eur bez DPH sa vzťahovala iba na rozsah diela uvedený v čl. I. bod 1.2 Zmluvy, ktorý nebol v čase podpisu Zmluvy známy a ktorý mal dodatočne určiť žalovaný výkazom výmer. Sumu 3.800.000,-- eur bez DPH preto nemožno podľa neho považovať za neprekročiteľnú.
  79. V konaní na súde prvej inštancie nebolo podľa odvolacieho súdu sporné, že dňa
  81. 2014 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o dielo č. 1655/2014 na stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín”. Sporná nebola ani skutočnosť, že článok I. Zmluvy upravoval predmet zmluvy a článok IV. Zmluvy upravoval cenu diela. V čl. IV. bod 4.1 sa zmluvné strany dohodli na špecifikovanom spôsobe tvorby ceny diela a v čl. IV. bod 4.2 veta prvá sa zmluvné strany dohodli, že celková cena diela v rozsahu uvedenom v článku I. zmluvy určená spôsobom uvedeným v čl. IV. bod 4.1 nesmie prekročiť sumu 3.800.000,-- eur bez DPH. Sporným v konaní bolo, či cena diela určená spôsobom dohodnutým v čl. IV. bod 4.1 Zmluvy mohla byť vyššia ako suma uvedená v čl. IV. bod 4.2 Zmluvy, t. j. ako suma 3.800.000,-- eur bez DPH.
  82. Odvolací súd ako prejudiciálnu otázku najskôr vyhodnocoval, či medzi stranami došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo. t. j. či došlo k určeniu diela. Poukázal na čl. I. bod 1.
  83. Zmluvy, v ktorom sa strany dohodli, že „Predmetom tejto zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo - stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín“ (ďalej i „dielo“) nachádzajúcu sa na Kasárenskej ulici v Šamoríne, na pozemkoch registra C parc. č. X/X, X/X, X/X, X/X, X/XX, XX/X, XX/X, XX, XX, XX, XX; registra E parc. č. XXXX/XXX, k. ú. Š. a záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi za vykonanie diela dohodnutú cenu.“ Strany teda v čl.
  84. bod 1.1 Zmluvy ako dielo určili stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín“, ktorú následne v Zmluve uvádzali už len pojmom „dielo” tak, ako to vyjadrili priamo v čl. I. bod l.l , v ktorom za označením diela uviedli text v zátvorke (ďalej i „dielo“), pričom aj samotnú zmluvu strany nazvali „Zmluva o dielo č. 1655/2014 na stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín”. Stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín“ strany ako odovzdávané dielo uviedli aj v písomnom Protokole o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa
  86. 2015, v ktorom odovzdávané dielo označili ako realizácia diela stavby „HYPERMARKET ARDIS Šamorín“. V čl. I. bod 1.2 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že „Rozsah diela bude vymedzený výkazom výmer (príloha č. 1 tejto zmluvy) spracovaným objednávateľom na základe realizačnej projektovej dokumentácie, ktorá sa po jej odovzdaní zhotoviteľovi stane spolu s výkazom výmer spracovaným na jej základe prílohou č. 4 tejto zmluvy.” a v čl. IV. bod 4.2 veta druhá Zmluvy sa dohodli, že „Vzhľadom k tomu, že ku dňu podpisu tejto zmluvy nie je známy celkový rozsah diela, zmluvné strany sa dohodli, že za dodržanie a neprekročenie uvedenej celkovej ceny diela budú zodpovedať spoločne, a to najmä vhodným výberom poddodávateľov, materiálov a technických riešení podľa čl. II. bod 2.2 zmluvy“.
  87. Odvolací súd uviedol, že dielom sa podľa § 536 ods. 3 ObchZ rozumie aj zhotovenie stavby. Za stavby sa vo všeobecnosti považujú stavebné diela bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie či účel. Stotožniac sa s konštatovaním súdu prvej inštancie uviedol, že výkaz výmer je zoznam prác a materiálov s vyčíslenými množstvami, ktoré je potrebné urobiť a dodať na zhotovenie stavby. Výkaz výmer však predstavuje len položkovité vyjadrenie jednotlivých stavebných a montážnych prác v merných jednotkách vyplývajúcich z projektovej dokumentácie, prípadne zo zámeru objednávateľa, ale opis stavby, jej výzor aj funkčnosť, ako aj priebeh stavebného procesu, sú súčasťou projektovej dokumentácie ako súboru technickej správy, výkresovej dokumentácie a súvisiacich podkladov doplnených textovou časťou, pričom výkaz výmer sa spracúva práve podľa projektovej dokumentácie. Odvolací súd preto vyslovil právny názor, že pokiaľ má byť dielom zhotovenie stavby, z hľadiska zákonnej požiadavky určenia diela ako náležitosti zmluvy o dielo je potrebné rozlišovať medzi definovaním konkrétnej stavby ako takej a vymedzením množstva konkrétnych stavebných prác a materiálov potrebných na zhotovenie stavebného objektu.
  88. Odvolací súd poukázal na to, že strany v Zmluve o dielo č. 1655/2014 osobitné požiadavky na výkaz výmer neuviedli. Pokiaľ svedkovia W.. M. Y. a W.. I. E. vo svojich výpovediach poukazovali na výkaz výmer, bolo to v kontexte toho, že bol potrebný na určenie ceny stavby, resp. ceny poddodávok. Ani jeden zo svedkov však neuviedol, že výkaz výmer bol potrebný na to, aby vôbec vedeli, aká stavba má byť zhotovená alebo aké postupy sú na realizáciu stavby potrebné. Odvolací súd zdôraznil, že v stavebníctve sa výkaz výmer vo všeobecnosti, spolu so súpisom položiek, používa ako základ pre spracovanie rozpočtu stavby a výpočet výslednej ceny stavby. Výkaz výmer tak už zo svojej podstaty nemôže byť tým dokumentom, ktorý má určovať, aká stavba má byť zhotovená. Dokumentom, ktorý stavbu vymedzuje a charakterizuje, je projektová dokumentácia, ktorá podrobne spracúva všetky požiadavky na riešenie a uskutočnenie stavby tak, aby ju zhotoviteľ vedel realizovať. Požiadavke, aby strany v Zmluve č. 1655/2014 dostatočne určili stavbu ako dielo, nebránila skutočnosť, že v čase podpisu Zmluvy bola vypracovaná len projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie. Dokumentácia pre územné rozhodnutie totiž obsahuje dostatočné podklady pre identifikovanie stavby, keď o. i. obsahuje architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie, vzhľad a pôdorysné usporiadanie (§ 3 ods. 4 písm. c/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona), ako aj údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby vo väzbe na základné požiadavky na stavby (§ 3 ods. 4 písm. d/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z.).
  89. Odvolací súd na základe konštatovaného vyslovil názor, že v čase uzavretia Zmluvy o dielo č. 1655/2014 síce nebolo možné určiť detailne v merných jednotkách množstvá konkrétnych prác a materiálov, ktoré budú potrebné na zhotovenie stavby „HYPERMARKET ARDIS Šamorín“, bolo však možné určiť, aká konkrétna stavba má byť dielom, a teda bolo možné určiť, že dielom bude stavba „HYPERMARKET ARDIS Šamorín”. Medzi stranami nikdy nebol spor o tom, že žalobca pre žalovaného ako dielo mal zhotoviť stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín”. Rovnako medzi stranami nikdy nebol spor o tom, že žalobcom zhotovenú a žalovanému odovzdanú stavbu obidve strany bez akýchkoľvek pochybností považujú za stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín” a súčasne ju považujú za dielo zhotovené podľa Zmluvy o dielo č. 1655/2014 zo dňa
  91. 2014, keď aj podanou žalobou sa žalobca domáhal úhrady ceny diela práve za stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín” zhotovenú na základe Zmluvy o dielo č. 1655/2014 zo dňa
  95. Poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“, „ústavný súd“ alebo „ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 0l.
  96. 2015 dospel odvolací súd k záveru, že strany určite a zrozumiteľne určili dielo už tým, že v čl. I. bod 1.1 Zmluvy sa dohodli, že dielom je stavba „HYPERMARKET ARDIS Šamorín”, pričom označená stavba ako dielo bola žalobcom aj zhotovená a za stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín“ ako dielo sa žalobca v posudzovanej veci domáhal zaplatenia ceny diela. Na základe uvedeného, Zmluva o dielo č. 1655/2014 zo dňa
  98. 2014 požiadavku platného právneho úkonu, podľa názoru odvolacieho súdu, spĺňa. Poukázal aj na to, že ak by medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode o určení diela, následkom toho by bola absolútna neplatnosť celej Zmluvy č. 1655/2014, pretože určenie diela je podstatnou obsahovou náležitosťou pre vymedzenie zmluvy o dielo. Pri neplatnej zmluve strany nemajú nárok na zmluvné plnenie, ale v zmysle zásad pre vydanie bezdôvodného obohatenia sú povinné vrátiť si všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostali (§ 457 Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“). Poukázal aj na to, že zmluva o dielo uzavretá podľa ustanovení obchodného práva síce pre svoju platnosť písomnú formu nevyžaduje, avšak v prípade, ak strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu písomne, podľa § 272 ods. 1 ObchZ zmluva pre platnosť písomnú formu vyžaduje. Preto, ak strany uzavrú zmluvu o dielo podľa ustanovení obchodného práva v písomnej forme a ak následne je zmluva vyhodnotená ako neplatná, len zo skutočnosti, že strany sa správali ako zmluvné strany, t. j. subjekt, ktorý mal byť objednávateľom, umožnil subjektu, ktorý mal byť zhotoviteľom, aby dielo zhotovil, nie je možné dospieť k záveru, že bola medzi nimi uzavretá iná zmluva o dielo v konkludentnej forme. Zmluvu neplatnú pre nedostatok formy totiž nie je možné vyhodnotiť ako zmluvu uzavretú v inej forme. Právnym následkom neplatného právneho úkonu je vždy vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, keď skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ je aj majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu a podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
  99. Poukázaním na § 536 ods. 3 ObchZ odvolací súd uviedol, že cena diela je stanovená buď ako cena dohodnutá, kedy strany v zmluve uvedú konkrétnu peňažnú sumu alebo ako cena určiteľná, kedy strany v zmluve uvedú spôsob, resp. postup, podľa ktorého sa cena diela určí. Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany sa v čl. IV. bod 4.1 Zmluvy dohodli na špecifikovanom spôsobe tvorby ceny diela, ktorý vychádzal z toho, že cenu prác a dodávok potrebných na realizáciu diela, ktoré bude žalobca realizovať prostredníctvom poddodávateľov, zmluvné strany určia tak, že k cene priamej poddodávky odsúhlasenej objednávateľom si zhotoviteľ pripočíta obchodnú maržu vo výške 16 % z ceny priamej poddodávky, resp. režijnú prirážku vo výške 6 %, a teda strany sa v čl. IV. bod 4.1 Zmluvy dohodli na spôsobe určenia ceny diela. V čl. IV. bod 4.2 veta prvá Zmluvy sa strany dohodli, že celková cena diela v rozsahu uvedenom v čl. I. Zmluvy určená spôsobom uvedeným v bode 4.1 tohto článku nesmie prekročiť sumu 3.800.000,-- eur bez DPH. Strany tak v čl. IV. bod 4.1 Zmluvy síce určili spôsob určenia ceny diela, ale súčasne v čl. IV. bod 4.2 veta prvá Zmluvy určili aj sumu, ktorú celková určiteľná cena diela prekročiť nesmie. Odvolací súd zdôraznil, že dohoda o cene diela je plne ovládaná princípom zmluvnej voľnosti strán (§ 263 ObchZ) čo znamená, že je vždy na zhode prejavu vôle objednávateľa a zhotoviteľa, na akej výške ceny sa dohodnú alebo ako určia spôsob určenia ceny. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva a princípu zmluvnej voľnosti nebráni, ak strany v zmluve určia nielen spôsob určenia ceny, ale súčasne dohodnú aj konkrétnu peňažnú sumu, ktorú určiteľná cena dosiahnuť môže, resp. presiahnuť nemôže. Preto, ak strany popri spôsobe určenia ceny diela dohodnú aj sumu, ktorú určiteľná cena nesmie prekročiť, je potrebné túto sumu hodnotiť ako hornú hranicu ceny diela, teda ako maximálnu cenu diela, ktorú je objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť. Strany sa v čl. IV. bod 4.2 Zmluvy zároveň dohodli, že v prípade, ak konečná cena diela bude nižšia ako cena uvedená v prvej vete tohto bodu, t. j. suma 3.800.000,-- eur bez DPH, tak žalobca ako zhotoviteľ má nárok na odmenu vo výške 50 % z rozdielu medzi sumou 3.800.000,-- eur bez DPH a konečnou cenou diela zhotoveného podľa Zmluvy. Aj z takéhoto dojednania zmluvných strán odvolací súd usúdil, že sumu 3.800.000,-- eur bez DPH v čase podpisu Zmluvy zmluvné strany považovali za sumu, ktorú určiteľná cena neprekročí. Ak by totiž strany v čase podpisu Zmluvy mali za to, že cena diela určená spôsobom dohodnutým v čl. IV. bod 4.1 Zmluvy môže byť vyššia než suma 3.800.000,-- eur bez DPH, je dôvodné predpokladať, že by prípad, ak konečná cena diela bude vyššia ako suma 3.800.000,-- eur, upravili v zmluvných dojednaniach tak, ako upravili prípad, ak konečná cena diela bude nižšia ako suma 3.800.000,-- eur bez DPH. Sume 3.800.000,-- eur bez DPH zodpovedal aj súčet všetkých dohodnutých splátok podľa čl. IV. bod 4.4 Zmluvy, ktorými mala byť cena diela uhradená. Ak by strany sumu 3.800.000,-- eur bez DPH nepovažovali za hornú hranicu ceny diela, museli by sumu prevyšujúcu 3.800.000,-- eur bez DPH zahrnúť aj do rozdelenia ceny na úhradu splátok. Strany však v žiadnej zo splátok nekalkulovali s tým, že by cena mohla byť vyššia ako 3.800.000,-- eur bez DPH. Práve naopak, upravili len prípad, že konečná cena diela bude nižšia ako suma 3.800.000,-- eur bez DPH a vtedy si žalobca ako zhotoviteľ mohol vo faktúre za poslednú ôsmu splátku vyčísliť dohodnutú odmenu. Inú úpravu výšky splátok strany v Zmluve nedohodli. Skutočnosť, že v čase podpisu Zmluvy, resp. predzmluvných jednaní mali strany za to, že konečná cena diela nepresiahne sumu 3.800.000,-- eur bez DPH, resp. bude nižšia ako táto suma, bola v konaní na súde prvej inštancie potvrdená aj výpoveďou predsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti žalovaného Ing. Miroslava Vrbana. Rovnako aj svedok W.. I. E. v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že od začiatku sa skôr bavilo o tom, že čo s tým, čo ušetria, nie čo s tým, čo prekročia. Pokiaľ si aj strany dohodli spoločnú zodpovednosť za dodržanie a neprekročenie ceny, osobitne zmluvne nedohodli postup v prípade, ak by konečná cena diela bola vyššia ako suma 3.800.000,-- eur bez DPH, čo tiež nasvedčuje tomu, že v čase uzatvorenia zmluvy mali za to, že cena sumu 3.800.000,-- eur bez DPH prekročiť nesmie.
  100. Odvolací súd ďalej uviedol, že zmluvné strany sa síce v čl. IV. bod 4.16 Zmluvy zaviazali, že do 30 dní od doručenia poslednej faktúry, ktorou zhotoviteľ fakturuje objednávateľovi cenu diela, uzavrú dodatok k Zmluve, v ktorom uvedú skutočnú cenu diela vyfakturovanú zhotoviteľom objednávateľovi a uvedú skutočný rozsah diela, ktorého sa táto cena diela týka (napr. priložením výkazu výmer skutočne vykonaných prác), ale ani z tohto zmluvného dojednania nie je možné usúdiť, že celková určiteľná cena diela, t. j. skutočná cena diela, mohla byť vyššia ako 3.800.000,-- eur bez DPH, keďže fakturácia vychádzala z dohody o splátkach a žalobca ako zhotoviteľ bol podľa čl. IV. bod 4.6 Zmluvy oprávnený vystaviť faktúru na zaplatenie príslušnej splátky ceny za dielo až po splnení podmienok uvedených pri príslušnej splátke ceny za dielo podľa bodu 4.4 čl. IV. Zmluvy. Odvolací súd zdôraznil, že výška žiadnej dohodnutej splátky nekalkulovala s cenou vyššou ako suma 3.800.000,-- eur bez DPH, ani neboli dohodnuté žiadne zmluvné podmienky, kedy a ako by mal žalobca takúto sumu fakturovať, t. j. domáhať sa jej úhrady.
  101. Odvolací súd vyslovil ďalej názor, že skutočnosť, že suma 3.800.000,-- eur bez DPH bola sumou, ktorú určiteľná cena diela nemala presiahnuť, preukazuje aj to, že vo februári 2015 zmluvné strany mienili uzatvoriť Dodatok č. 5 k Zmluve o dielo č. 1655/2014, pričom zmena sa mala týkať práve čl. IV. bod 4.2 Zmluvy. Zmluvné strany v čl. I. ods. 1 Dodatku č. 5 uviedli, že vzhľadom na to, že v čase podpisu tohto Dodatku nie je známa konečná celková cena diela, pričom odhad jej výšky zistenej v čase podpisu Dodatku postupom podľa čl. IV. bod 4.1 Zmluvy je 4.380.000,-- eur bez DPH, zmluvné strany sa dohodli na zvýšení celkovej ceny diela uvedenej v čl. IV. bod 4.2 Zmluvy a zmene čl. IV. bod 4.2 Zmluvy tak, že bude znieť „Zmluvné strany sa dohodli, že celková cena diela v rozsahu uvedenom v čl. I tejto zmluvy určená spôsobom uvedeným v ods. 4.1 tohto článku nesmie prekročiť sumu 4.280.000,-- eur bez DPH. Túto sumu považujú zmluvné strany za predbežnú cenu diela.”. Na rozdiel od pôvodného znenia Zmluvy č. 1655/2014, strany v Dodatku č. 5 mienili upraviť aj prípad, že určiteľná cena bude vyššia ako suma 4.280.000,-- eur, keď článok I. bod 5 Dodatku znel „Ak súčet cien (bez DPH) všetkých poddodávok na diele a k ním pripočítanej obchodnej marže zhotoviteľa a režijnej prirážky (bez DPH) podľa čl. IV. ods. 4.1 Zmluvy bude vyšší ako suma 4.280.000,--eur, o výšku rozdielu týchto dvoch súm sa zníži časť výťažku z nárokov zhotoviteľa voči svojim subdodávateľom na diele, ktorú má zhotoviteľ podľa ods. 4 tohto článku Dodatku vyplatiť objednávateľovi.“. Svedok W.. M. Y., ktorý v čase podpisu Zmluvy bol predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti žalobcu, síce na výslovnú otázku uviedol, že pred uzatvorením Zmluvy neboli strany na maximálnej cene diela dohodnuté, ale v úvode svojej výpovede uviedol, že ustanovenie zodpovedajúce čl. IV. bod 4.2 veta prvá Zmluvy má žalobca takmer v každej zmluve a má zamedziť tomu, aby zvýšenie ceny nebolo jednostranným aktom. Ak teda strany mienili uzatvoriť Dodatok č. 5, ktorý sa týkal aj zmeny čl. IV. bod 4.2 Zmluvy, práve Dodatok č. 5 mal byť tou dvojstrannou dohodou, ktorou by sa suma uvedená v čl. IV. bod 4.2 Zmluvy zvýšila. Ak strany v čl. IV. bod 4.2 veta prvá Zmluvy dohodli sumu, ktorú celková cena diela určená spôsobom podľa čl. IV. bod 4.1 Zmluvy nesmela prekročiť, bola suma 3.800.000,-- eur bez DPH maximálnou sumou, ktorú určiteľná cena diela mohla dosiahnuť. Ak by totiž strany nemienili výšku určiteľnej ceny ohraničiť, bolo by dojednanie čl. IV. bod 4.2 veta prvá Zmluvy nadbytočné.
  102. Odvolací súd v ďalšom uviedol, že súd prvej inštancie hodnotil sumu 3.800.000,-- eur bez DPH ako zmluvne dohodnutý maximálny limit ceny, pričom dospel k záveru, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť dodať žalobcovi výkaz výmer, čím nestanovil rozsah diela, a preto nemôže byť cena diela uvedená v čl. IV. bod 4.2 Zmluvy považovaná za maximálnu cenu diela. Žalovaný v odvolaní s týmto záverom prvoinštančného súdu nesúhlasil a mal za to, že Zmluva nemá ustanovenie, že v prípade, ak ucelený výkaz výmer žalobcovi nedodá, tak sa ustanovenie o maximálnej cene diela nepoužije. Súčasne namietol aj záver súdu prvej inštancie, v ktorom presne a určito nešpecifikoval stavebný objekt hypermarketu.
  103. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatoval, že výkaz výmer určuje konkrétne práce a materiály v merných jednotkách, a teda slúži na správne spočítanie množstiev potrebných materiálov a realizovaných prác. Výkaz výmer však realizovaný stavebný objekt nepopisuje, ani nevymedzuje jeho rozsah, ale popis a rozsah diela vymedzuje projektová dokumentácia, podľa ktorej sa výkaz výmer spracúva. Na výkaz výmer vyslovene neodkazoval ani článok IV. bod 4.2 veta prvá Zmluvy, v ktorom sa strany dohodli, že celková cena diela v rozsahu uvedenom v článku I. určená spôsobom uvedeným v bode 4.1 nesmie prekročiť sumu 3.800.000,-- eur bez DPH. Strany totiž v čl. IV. bod 4.2 veta prvá Zmluvy dielo z hľadiska jeho rozsahu špecifikovali odkazom na čl. I. Zmluvy. Pretože dokumentom spôsobilým vymedziť rozsah diela, t. j. jeho opis, vzhľad, funkčnosť a priebeh stavebného procesu, nie je výkaz výmer, ale týmto dokumentom je projektová dokumentácia, za dielo v rozsahu uvedenom v čl. I. Zmluvy je potrebné považovať stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín”, ktorej rozsah vymedzovala realizačná projektová dokumentácia, podľa ktorej bolo možné spracovať aj výkaz výmer. Medzi stranami nebolo sporné, že realizačnú projektovú dokumentáciu žalovaný žalobcovi odovzdal a rovnako medzi stranami nikdy nebol spor o kvantitatívnom a kvalitatívnom rozsahu diela tak, ako ho žalobca zhotovil a žalovanému odovzdal, keď aj v Protokole o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa
  105. 2015 strany konštatovali, že dielo je kompletne ukončené, funkčné a prevádzkyschopné a je odovzdané bez vád a nedorobkov brániacich užívaniu. Navyše, v zmysle čl. III. bod 3.2 Zmluvy žalovaný mal výkaz výmer dodávať po častiach spolu s príslušnou časťou realizačnej projektovej dokumentácie, a teda žalovaný nemal zmluvnú povinnosť dodať žalobcovi ucelený výkaz výmer. Preto, ak aj žalovaný výkaz výmer žalobcovi nedodal, nemalo to za následok, že rozsah diela nebol určený a ani táto okolnosť nezakladala dôvod, aby sa zmluvné dojednanie o sume, ktorú určiteľná cena diela nemá prekročiť, neaplikovalo. Odvolací súd na základe uvedeného ako nesprávny vyhodnotil záver súdu prvej inštancie, že tým, že žalovaný nedodal žalobcovi výkaz výmer, žalovaný ako objednávateľ jednoznačne nepopísal a nekvantifikoval stavebný objekt, ktorý mal byť zhotovený. Za nesprávny odvolací súd vyhodnotil aj záver súdu prvej inštancie o tom, že z dôvodu nedodania výkazu výmer nemôže byť suma 3.800.000,-- eur považovaná za maximálnu cenu diela.
  106. Odvolací súd pokračoval v konštatovaní, že tak ako požiadavke dostatočne určiť dielo nebránila skutočnosť, že v čase podpisu Zmluvy č. 1655/2014 bola vypracovaná len projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie, nebránila dohode o cene diela skutočnosť, že v čase podpisu Zmluvy č. 1655/2014 realizačná projektová dokumentácia nebola vypracovaná. Poukázal na to, že návrh Zmluvy č. 1655/2014 vypracoval žalobca a v konaní nebolo tvrdené, že žalovaný do Zmluvy zasiahol takým zásadným spôsobom, že by to malo za následok, že ustanovenie čl. IV. bod 4.1 a bod 4.2 Zmluvy ako prvý použil žalovaný.
  107. Pokiaľ žalobca na pojednávaní konanom na odvolacom súde mal za to, že odvolací súd šiel proti výslovnému obsahu Zmluvy, keď dospel k záveru, že rozsah diela sa nerovná výkazu výmer, odvolací súd zdôraznil, že ak výkaz výmer vo svojej podstate je len dokumentom spôsobilým určiť v merných jednotkách množstvo prác a materiálov potrebných na zhotovenie stavby, nemôžu mu ani zmluvné strany priznávať viac účinku než má. Hoci na súde prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie, či žalovaný žalobcovi výkaz výmer dodal, ani z tohto dokazovania nevyplynulo, že výkaz výmer bol potrebný na definovanie rozsahu stavby, ale mohol byť potrebný len na zadanie jednotlivých prác pre poddodávateľov a určenie ceny poddodávky. Odvolací súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v čase podpisu Zmluvy nevedel, čo má realizovať. Mal za to, že žalobca v čase podpisu Zmluvy nevedel len množstvá konkrétnych prác a materiálov, ktoré budú na zhotovenie tejto stavby potrebné, vedel však, že ide realizovať dielo, ktorým je stavba „HYPERMARKET ARDIS Šamorín”. Zopakoval, že medzi stranami nebol žiadny spor o tom, že žalobca pre žalovaného ako dielo mal zhotoviť stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín”, že žalobcom zhotovenú a žalovanému odovzdanú stavbu strany považovali za stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín“ a že ju považovali za dielo zhotovené podľa Zmluvy o dielo č. 1655/2014 zo dňa
  110. Strany síce v čl. I. bod 1.2 Zmluvy uviedli, že rozsah diela bude vymedzený výkazom výmer, ale podľa tvrdení samotného žalobcu stavba „HYPERMARKET ARDIS Šamorín” bola zhotovená bez toho, aby vôbec žalovaný žalobcovi výkaz výmer dodal, z čoho tiež vyplýva, že nebol to výkaz výmer, ktorý mal rozsah diela určiť. Špecifikovanie množstva konkrétnych prác a materiálov potrebných na realizáciu stavebného objektu totiž nie je možné stotožniť s vymedzením rozsahu diela ako takého. Na pojednávaní konanom na odvolacom súde na výslovnú otázku súdu, ako a na základe čoho žalobca vedel, ako má dielo zhotoviť, keďže tvrdil, že rozsah diela mal byť určený výkazom výmer a tvrdil, že žalovaný mu výkaz výmer nedodal, žalobca len všeobecne uviedol, že do tohto právneho vzťahu vstupoval s vedomím, že v čase podpisu Zmluvy nepozná rozsah diela a uviedol tvrdenia o postupnej tvorbe ceny diela. Konkrétnu odpoveď na danú otázku však žalobca neuviedol. Ak by mal odvolací súd prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v čase uzavretia Zmluvy č. 1655/2014 nevedel, čo má realizovať, nutne by táto okolnosť musela viesť k záveru, že Zmluva č. 1655/2014 je neplatná pre nedostatok základnej obsahovej náležitosti, ktorou je určenie diela. Ak by bola Zmluva č. 1655/2014 vyhodnotená ako neplatná, hoci žalobca stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín” zhotovil a žalovanému odovzdal, nebolo by možné dospieť k záveru, že sa tak stalo na základe inej zmluvy o dielo uzatvorenej konkludentným spôsobom, pretože strany si pre platnosť Zmluvy o dielo dohodli písomnú formu a dôsledkom jej neplatnosti by bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. K záveru o uzatvorení samostatných zmlúv o dielo by nemohla viesť ani skutočnosť, že žalobca a žalovaný podpísali spolu 94 listov určenia poddodávateľa, keďže tieto listiny boli tvorené v súlade so zmluvnými dojednaniami podľa Zmluvy č. 1655/2014 a týkali sa tej stavby, ktorá mala byť ako dielo zhotovená na základe Zmluvy č. 1655/
  112. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru. že suma 3.800.000,-- eur bez DPH bola tou dohodnutou sumou, ktorú celková určiteľná cena stavby „HYPERMARKET ARDIS Šamorín” nesmela prekročiť a stavba „HYPERMARKET ARDIS Šamorín” bola tým dielom, ktoré za sumu maximálne 3.800.000,--eur bez DPH mal žalobca zhotoviť. Pretože šlo o dohodu zmluvných strán o maximálnej cene diela, bolo možné túto sumu (cenu) zmeniť len dohodou žalobcu a žalovaného ako zmluvných strán Zmluvy o dielo č. 1655/
  113. Zmluva o dielo uzatvorená podľa ustanovení obchodného práva síce nepredstavuje zmluvný typ, ktorý zo zákona vyžaduje písomnú formu, avšak ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa podľa § 272 ods. 2 ObchZ meniť iba písomne. Žalobca a žalovaný Zmluvu o dielo č. 1655/2014 uzatvorili v písomnej forme a v čl. XIV. Bod 14.2 Zmluvy sa dohodli, že každá zmena tejto zmluvy bude riešená osobitným dodatkom k zmluve v písomnej forme odsúhlaseným zmluvnými stranami. Preto k platnej dohode o zmene maximálnej ceny diela bola potrebná dohoda žalobcu a žalovaného v písomnej forme. Strany síce mienili uzatvoriť Dodatok č. 5, ktorým by sa o.i. menil aj čl. IV. bod 4.2 veta prvá Zmluvy, avšak k uzatvoreniu Dodatku č.
  114. nedošlo.
  115. Odvolací súd súhlasil so žalovaným, že úkonom, ktorý by mohol modifikovať maximálnu cenu za dielo, nie sú ani listiny určenia poddodávateľa. Už z označenia týchto listín je zrejmé, že ich účelom a zmyslom bol výber, resp. určenie poddodávateľa, keďže v čl. II. bod 2.2 Zmluvy sa žalobca zaviazal, že dielo zhotoví v plnom rozsahu prostredníctvom poddodávateľov, ktorých postup výberu bol uvedený v Prílohe č. 7 Zmluvy. Odvolací súd poukázal na to, že podľa čl. IV. bod 4.1.2 Zmluvy obchodná marža žalobcu zohľadňovala aj zodpovednosť žalobcu za financovanie stavby v rozsahu podľa Zmluvy. Navyše, v čl. IV. bod 4.2 Zmluvy si zmluvné strany dohodli spoločnú zodpovednosť za neprekročenie sumy 3.800.000,-- eur bez DPH, a to najmä vhodným výberom poddodávateľov. Neobstojí podľa odvolacieho súdu tvrdenie žalobcu, že právo vyberať poddodávateľov mal len žalovaný, pretože Príloha č. 7 Zmluvy, ktorá upravovala postup výberu poddodávateľov stavby, v bode
  116. umožňovala žalobcovi ako zhotoviteľovi, ak s tým žalovaný ako objednávateľ súhlasil, vybrať na základe ponúknutej ceny a kvality poddodávky poddodávateľa a uzavrieť s ním zmluvu na realizáciu poddodávky. V závere Prílohy č. 7 bolo tiež upravené, že zhotoviteľ je oprávnený uzavrieť zmluvu iba s poddodávateľom vybraným na základe rozhodnutia objednávateľa. Obidve zmluvné strany teda mali nástroj na neprekročenie sumy 3.800.000,-- eur bez DPH. Aj keď na každom liste určenia poddodávateľa bola formulácia o tom, že žalobca si má pripočítať príslušnú obchodnú maržu, toto bolo súladné s článkom IV. bod 4.1.2, resp. 4.1.3 Zmluvy, čo ale nemohlo mať vplyv na okolnosť, že Zmluvou bola stanovená maximálna cena diela. Listinám určenia poddodávateľa nie je možné prikladať väčší význam než mali mať, a to dodržanie stanoveného postupu výberu poddodávateľa podľa Prílohy č. 7 Zmluvy. Je preto bez právneho významu, že na základe listín určenia poddodávateľa strany boli, resp. mohli byť informované o priebežnom vývoji celkovej určiteľnej ceny diela. Bez právneho významu je aj skutočnosť, že súčet cien poddodávok podľa listín určenia poddodávateľa presiahol sumu 3.800.000,-- eur bez DPH, pretože strany mali písomne uzatvorenú Zmluvu č. 1655/2014, v ktorej mali dohodu o cene, vrátane maximálnej výšky, ktorú určiteľná cena nesmela prekročiť.
  117. Z dôvodu, že medzi stranami nedošlo k písomnej dohode o zmene Zmluvy v sume, ktorá nesmela prekročiť určiteľnú cenu za zhotovené dielo, t. j. stavbu „HYPERMARKET ARDIS Šamorín”, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela najviac v sume 3.800.000,-- eur bez DPH.
  118. Poukázaním na § 546 ods. 1, § 549 ods. 1 a ods. 2 ObchZ odvolací súd zdôraznil, že žalobca v konaní ani len netvrdil, že došlo k dohode o rozšírení diela alebo k dohode o zmene diela. Nenastala ani situácia, že by došlo k vykonaniu naviac prác, keď hoci na listoch určenia poddodávateľa č. 68, 77, 82, 90, 91, 93, 94 a č. 95 bolo uvedené, že má ísť o naviac práce, avšak predseda predstavenstva žalovaného Mgr. Miroslav Vrban v konaní na prvoinštančnom súde uviedol, že z hľadiska zadania práce naviac neboli na celej stavbe uskutočňované žiadne a svedok W.. M. Y. tiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by naviac práce boli vykonané. Žalobca vykonal dielo v takom rozsahu, ako definovala realizačná projektová dokumentácia. Navyše, akékoľvek naviac práce mali byť podľa článku IV. bod 4.9 Zmluvy predmetom písomne uzatvoreného dodatku, pričom v konaní nebolo ani len tvrdené, že strany takýto dodatok uzatvorili.
  119. Na doplnenie odvolací súd uviedol, že ak bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, zhotoviteľ sa môže podľa § 547 ods. 2 ObchZ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Taktiež, ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, zhotoviteľ sa môže podľa § 547 ods. 3 ObchZ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu. Rozpočet, na základe ktorého sa cena diela určuje, pritom musí byť známy a existujúci do uzavretia zmluvy. V posudzovanej veci však cena nebola tvorená podľa rozpočtu a podľa rozpočtu nebola určená ani suma 3.800.000,-- eur bez DPH. Ako vo svojej výpovedi uviedol svedok W.. M. Y., označená suma bola určená odhadom. Predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti žalovaného W.. C. E. síce uviedol, že W.. I. E. vypracoval rozpočet, podľa ktorého vyšla suma 3.820.000,-- eur a potom sa dohodli, že ho upraví na sumu 3.800.000,-- eur, existenciu rozpočtu však žalovaný nepreukázal. Pokiaľ aj žalovaný predložil listinu označenú ako Odhad nákladov, datovanú dňa
  121. 2013, ktorá podľa tvrdení žalovaného mala byť cenovou ponukou žalobcu, táto listina nebola nikým podpísaná a žalobca pravosť tejto listiny neuznal, rovnako neuznal, že by šlo o ním vytvorený dokument. Navyše, predmetný Odhad nákladov ani nespĺňal charakteristiku rozpočtu, keďže nešlo o komplexné rozpočítanie prác a materiálov predmetnej stavby.
  122. Priznaním dôvodnosti žaloby titulom úhrady ceny diela by podľa odvolacieho súdu došlo k situácii, že žalobca ako zhotoviteľ by jednostranne zmenil dohodu o cene diela bez toho, aby boli splnené zákonné alebo zmluvné predpoklady. Ak strany mali uzatvorenú písomnú zmluvu o dielo, táto určovala obsah a rozsah ich práv a povinností. Zo Zmluvy o dielo č. 1655/2014 vyplýva povinnosť žalovaného ako objednávateľa zaplatiť cenu diela najviac v sume 3.800.000,-- eur a keďže žalobca v konaní neuviedol také rozhodné skutočnosti, ktoré by umožnili súdu uplatnený nárok právne kvalifikovať inak ako titulom úhrady ceny diela, odvolací súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
  123. Vo vzťahu k námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezmienil o tom, čo vyšlo najavo z prehratého zvukového záznamu z výpovede W.. M. Y. v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Cb/49/2015, odvolací súd poukazom na čl. 11 ods. 4 C. s. p. zdôraznil, že súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Skutočnosť, ktorá vyšla najavo v inom súdnom konaní skutočnosť všeobecne známu nepredstavuje, a to bez ohľadu na okolnosť, že šlo o konanie vedené na tom istom súde prvej inštancie, prípadne aj v spore rovnakého žalovaného. Taktiež nejde ani o skutočnosť ustanovenú zákonom, na ktorú by súd mal v tomto súdnom konaní prihliadať. W.. M. Y. ako svedok v posudzovanej veci vypovedal, teda jeho výpoveď ako dôkaz v posudzovanej veci bola vykonaná a súd prvej inštancie správne bral do úvahy len skutočnosti, ktoré z jeho výpovede vyšli najavo v posudzovanej veci. Pokiaľ žalobca (správne malo byť uvedené „žalovaný“ - pozn. dovolacieho súdu) v odvolaní poukazoval na časti výpovede svedka W.. M. Y., tieto vyjadrenia uvádzal vytrhnuté z kontextu, v ktorom odzneli, resp. šlo o vyjadrenia, ktoré v konaní sporné neboli. Odvolací súd preto nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie vykonal výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom.
  124. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
  125. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
  129. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (č. l. 319 - 326), vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovení § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/, eventuálne písm. b/ C. s. p. Dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. 43Cob/85/2020-1207 zo dňa
  131. 2021 zmenil tak, že potvrdí rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Cb/7/2018-682 zo dňa
  133. 2020 a pokiaľ uvedené nie je možné, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania, vrátane náhrady trov dovolacieho konania.
  134. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 písm. a/ v spojení s § 431 C. s. p., žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) odvolaciemu súdu vytkol, že nesprávne právne posúdil otázku, pri ktorej sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Tvrdí, že odvolací súd v rozpore so zákonom neaplikoval pri výklade Zmluvy ust. § 266 ods. 3 ObchZ a nezohľadnil správanie sa zmluvných strán po uzatvorení Zmluvy. Odvolací súd sa podľa jeho názoru obmedzil výlučne na závery vyplývajúce z umelo izolovaného gramatického výkladu vybraných ustanovení Zmluvy, prípadne jej dodatkov, pričom úplne opomenul zohľadniť výkladové kritériá zakotvené v ust. § 266 ods. 3 ObchZ, potvrdené ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“). Citoval nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/81/2011 a namietol, že odvolací súd sa obmedzil výlučne na selektívne posudzovanie Zmluvy, nezohľadňujúce následné správanie strán. Žalobca tvrdí, že odvolací súd postupoval nesprávne, keď dojednanie o „maximálnej cene“ posudzoval výlučne z jeho slovného vyjadrenia, čo navodzuje dojem, akoby danú otázku posudzoval výlučne v intenciách ust. § 35 ods. 2 OZ, aj to nedôsledne, keď odmietol vziať do úvahy výslovnú dohodu zmluvných strán o neznámom rozsahu diela v čase uzatvorenia Zmluvy. Odvolací súd mal podľa žalobcu postupovať výhradne v intenciách výkladu právneho úkonu v zmysle § 266 ObchZ a ustanovenie § 35 ods. 2 OZ mal použiť iba podporne v tom zmysle, že právny úkon nemožno vykladať len podľa jeho jazykového vyjadrenia. Tvrdí, že odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že rozsah diela bol v čase podpisu Zmluvy známy a nebol určený výkazom výmer, čo je v príkrom rozpore s textom Zmluvy uvedeným v bodoch 1.2 a 4.2 Zmluvy.
  135. Odvolací súd podľa dovolateľa dospel k nesprávnemu záveru, že správanie strán Zmluvy, najmä vo forme výberu jednotlivých poddodávateľov a vystavovania listov určenia poddodávateľa, nemá pre účely posúdenia prejednávanej veci žiadny právny význam. Tvrdí, že z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že súdy sú povinné pri posudzovaní obchodnoprávnych záväzkových vzťahov vychádzať taktiež z praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán. Ak by odvolací súd postupoval v zmysle ustálenej judikatúry, nemohol dospieť k záveru, že správanie strán po uzatvorení Zmluvy nemá pre posúdenie ich záväzku žiadny právny význam. Žalobca preto navrhol, aby sa dovolací súd zaoberal nasledovnou právnou otázkou: „Má sa zmluva uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka, aká je aj predmetom posudzovania v tomto konaní, vykladať a/ aj z pohľadu praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli po jej uzavretí, t. j, aj z pohľadu následného správania strán, b/ aj vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s týmto prejavom vôle (t. j. že je potrebné vziať do úvahy všetky ustanovenia Zmluvy, ktoré nie je možné posudzovať izolovane, ale vždy vo vzájomných súvislostiach?“ Keďže uvedené okolnosti odvolací súd pri výklade Zmluvy do úvahy nevzal, podľa názoru žalobcu nemohol dospieť k právnemu záveru, že suma 3,8 mil. eur uvedená v bode 4.2 Zmluvy je maximálnou cenou. Vzhľadom na neznámy rozsah diela ju totiž nebolo možné dohodnúť, a teda odvolací súd nemohol správne dospieť k právnemu záveru, že suma 3,8 mil. eur je pevnou maximálnou cenou.
  136. V ďalšej časti dovolania žalobca namietol nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k § 536 ods. 1 a 3 a § 546 ods. 1 ObchZ. Tvrdí, že odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď uzavrel, že zmluvné strany si dohodli pevnú cenu, resp. pevnú maximálnu cenu. Poukazom na uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/305/2008 a sp. zn. 3Cdo/92/2017 tvrdí, že nemožno stanoviť pevnú cenu tam, kde nemožno vopred určiť rozsah diela. Uviedol, že zmluvné strany sa v Zmluve dohodli, že cena diela nebude určená pevne, ale že cena diela bude kreovaná mechanizmom podľa bodu 4.1 a 4.2 Zmluvy. Dohoda v rámci bodu 4.2 Zmluvy predstavovala pre zmluvné strany odhad o maximálnej cene diela v čase podpisu Zmluvy, keďže sa počítalo s možnosťou nedodržania tohto predpokladu (strany deklarovali, že nepoznajú celkový rozsah diela). Žalobca má za nepochybné, a to v nadväznosti na svoje vyjadrenie zo dňa
  138. 2019, ako aj v nadväznosti na svedecké výpovede p. E. a p. Y., že suma 3,8

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.