2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) majúc za to, že vecne a miestne príslušným na prejednanie odvolania je v danom prípade Krajský súd v Bratislave; ustanovenie § 396b CMP vykladal v tom zmysle, že konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému okresným súdom v obvode Krajského súdu v Bratislave, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. mája 2023, dokončí Krajský súd v Bratislave. Argumentoval tým, že
gestora súdnej reformy, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, v daných prípadoch nedochádza k zmene kauzálnej príslušnosti, ale k jej zavedeniu. Považoval za nesporné, že pre novelizáciu procesných predpisov platí pravidlo, že nová procesnoprávna úprava sa použije odo dňa jej účinnosti aj na doterajšie konania (zásada okamžitej uplatniteľnosti) a pripomenul, že výnimky z tohto pravidla sa tradične zaraďujú do prechodných ustanovení zákona, ktorým sa zavádza nová právna úprava. Pri prijímaní zákona č. 150/2022 Z. z. sa tvorca novej úpravy rozhodol zakomponovať do prechodných ustanovení výnimku zo zásady okamžitej uplatniteľnosti. Ide o ustanovenie § 396b s názvom „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.06.2023“: „Konania začaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných
predpisov účinných do 31.05.2023; to neplatí, ak
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.“ Vyložil, že procesné civilné predpisy pojem „konanie“ priamo nedefinujú a pri jeho vymedzení možno vychádzať z ustanovenia upravujúceho jeho začatie v § 156 CSP a z judikatúry, v zmysle ktorej konanie na prvom i druhom stupni tvorí jeden celok, keďže sa končí až právoplatnosťou prvostupňového rozhodnutia (III. ÚS 239/08). Bol názoru, že prechodné ustanovenie § 396b CMP preto nevyhnutne zahŕňa nielen prvoinštančné konania, ale aj odvolacie konania. V predloženom nesúhlase s postúpením veci ďalej zdôraznil, že dokončenie odvolacieho konania na krajskom súde príslušnom
predpisov účinných do 31. mája 2023 zodpovedá aj zásade perpetuatio fori, t. j., že príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania (§ 36 ods. 2 CSP). Toto pravidlo ukladá súdu povinnosť prihliadať na okolnosti v čase začatia konania, bez rozdielu v tom, či sa týkajú strán konania alebo súdu. Mal za to, že v danom prípade zároveň nie je naplnená časť vety za bodkočiarkou ustanovenia § 396b CMP: „..; to neplatí, ak
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.“ K prechodu súdnictva došlo v prípadoch ustanovených „
osobitného predpisu“, a to v prípade prechodu súdnictva na mestské súdy, v prípade zaniknutých okresných súdov, resp. vo vzťahu medzi doterajšími krajskými súdmi a novovznikajúcimi správnymi súdmi. Krajský súd v Bratislave nezanikol a zachoval si svoju funkčnú príslušnosť odvolacieho súdu. Záverom poznamenal, že zo zákona č. 150/2022 Z. z., ale ani z iných predpisov nevyplýva, že by zásada rýchlosti a plynulosti konania mala byť nadradená zásade perpetuatio fori, a už vôbec nie zásade zákonného sudcu. Zmena v osobe zákonného sudcu po pridelení veci nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu (I. ÚS 448/2016). 2.
3.
1 a 2 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 4.
5 písm. b) CMP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach
prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave. 5.
mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných
predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. 6.
1 CMP na konania
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 8. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný (súd najbližšie spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a Krajskému súdu v Bratislave)
2 CMP na rozhodnutie o príslušnosti, posúdil dôvodnosť nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci je nedôvodný.
5 písm. b) predmetného zákona na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach
prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti (ďalej len "konanie o odvolaní") vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave. V dôsledku zmeny zákona č. 161/2023 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. a zákona č. 398/2022 Z. z s účinnosťou od
doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce
doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
1 CMP v znení účinnom do
predpisov účinných do
ktorej by mal Krajský súd v Bratislave konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 dokončiť. Kauzálnu a funkčnú príslušnosť Krajského súdu v Bratislave nemožno založiť ani výkladom právnej normy za použitia analógie a práve prejednanie veci bez relevantného ustanovenia zákona, by
názoru najvyššieho súdu predstavovalo porušenie práva na zákonného sudcu. 13.2. Aj keď v danom prípade nedochádza expressis verbis k prechodu výkonu súdnictva z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd [veta za bodkočiarkou § 396b CMP;
Krajského súdu v Trnave - Krajský súd v Bratislave nezanikol a zachoval si svoju funkčnú príslušnosť odvolacieho súdu], hodno zdôrazniť, že zákon prechod výkonu súdnictva v danom prípade chápe tak, že pri Krajskom súde v Bratislave a Krajskom súde v Trnave nedošlo síce ani k zániku alebo premenovaniu žiadneho z nich, ale bola zákonom nepochybne zavedená zmena ich funkčnej, resp. kauzálnej príslušnosti a na to nadväzujúca zmena miestnej príslušnosti. Pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným ten súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci (sp. zn. 2Ndc/6/2019). Od
predpisov účinných do
predpisov účinných do
prvej hlavy (konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní) a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne je príslušný Krajský súd v Žiline. V zmysle § 396b CMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných
predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. Keďže ústavný súd vracia vec na nové rozhodnutie o odvolaní, vychádzajúc z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, platí, že na rozhodovanie o odvolaní v návratových konaniach je funkčne príslušný Krajský súd v Žiline, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline je v ďalšom konaní vo veci
1 zákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze. 16. Najvyšší súd záverom poukazuje na zachovanie plynulosti a rýchlosti konania a tak ako v bode 13.2., opätovne upriamuje pozornosť na zachovanie účelu tzv. súdnej reformy.
dôvodovej správy k zákonu č. 150/2002 Z. z. je totiž reforma súdnej mapy jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov. Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Pokiaľ je od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.