Obsah (4)

§ 10§ 211§ 250j§ 224

Najvyšší súd 8Sžo/37/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babia

§ 10ods.

2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.

§ 211a nasl.

O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. 7 8Sžo/37/2011 Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. augusta 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O. s. p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ Zákona, policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona, za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Najvyšší súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, ţe krajský súd vec správne právne posúdil a na zistený skutočný stav aplikoval správny právny predpis, a preto 8 8Sžo/37/2011 napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd sa v celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom vysloveným krajským súdom v napadnutom rozsudku a v súlade s § 219 ods. 2 naň poukazuje, pričom na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za potrebné ešte uviesť: Ţalobca v podstate primárne pochybenie správnych orgánov videl v rozdielnom (nezákonnom) hodnotení dôkazov pri prepustení zo sluţobného pomeru, hoci na základe rovnakých dôkazov bol v neskoršom trestnom konaní právoplatnými rozsudkami oslobodený. V konaní o prepustení zo sluţobného pomeru sa nejedná o posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy. Konanie o prepustení zo sluţobného pomeru policajta nemoţno zamieňať s trestným konaním a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania, ale napriek tejto skutočnosti, ak sú pre účely takéhoto konania vyuţité dôkazy z trestného konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 Zákona. V trestnom konaní bol ţalobca rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok sp. zn. 8T/66/2008 a rozsudkom Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 1To/104/2009 spod obţaloby oslobodený podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, pretoţe skutok nie je trestným činom /nie z dôvodu ţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý bol ţalobca stíhaný alebo ţe nebolo dokázané, ţe skutok spáchal ţalobca/, pričom Krajský súd v Ţiline ohľadne preukázania objektívnej stránky trestného činu poukázal na zásadu trestného konania in dubio pro reo /v pochybnostiach v prospech obvineného/. Ako uţ správne poukázal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, v konaní o prepustení zo sluţobného pomeru policajta, nie je sluţobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku /nakoľko sa nejedná o trestné konanie/ a rovnako na toto konanie nemoţno vzťahovať ani zásady trestného konania ako sú o. i. prezumpcia neviny alebo in dubio pro reo. Súdy konajúce v trestnom konaní mali za to, ţe konanie, ktoré bolo podstatou objektívnej stránky trestného činu sa nepodarilo ţalobcovi bez akýchkoľvek pochybností preukázať, a teda bolo nevyhnutné aplikovať zásadu in dubio pro reo. Pokiaľ ţalobca v odvolaní poukazoval na skutočnosť, ţe predmetné doţiadania na pokyn nadriadeného prepracoval, a rovnako ani nezabezpečil odoslanie neprepracovaných 9 8Sžo/37/2011 doţiadaní, je potrebné tieto tvrdenia hodnotiť ako účelovú obranu ţalobcu, nakoľko v prípade ţalobcom tvrdeného postupu by boli z doţiadaných inštitúcií doručené odpovede na upravené, prepracované ţiadosti, čo sa však vôbec nestalo. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva, ţe dňa
2. februára 2006 ţalobca Bc. Ch. odovzdal poštu /adresovanú rôznym finančným inštitúciám/, ktorú bolo potrebné doručiť, keďţe ţalobca sa mal dňa
3. marca 2006 zúčastniť na pracovnej ceste. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca vlastnou aktívnou činnosťou zabezpečil odoslanie predmetných neprepracovaných doţiadaní. Pokiaľ v odvolaní bola opätovne vznesená námietka nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia pre nedostatky jeho výroku, najvyšší súd hodnotil túto ako nedôvodnú. S vytýkaným nedostatkom sa krajský súd dostatočným a vyčerpávajúcim zákonným spôsobom vysporiadal a senát najvyššieho súdu nevzhliadol dôvody, pre ktoré by sa mal od právneho názoru vysloveného krajským súdom odchýliť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so závermi krajského súdu, vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť jeho správnosť, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

§ 250ja ods.

3 vety druhej O. s. p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p.

§ 224ods.

2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď ţalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal ich náhradu nepriznal a ţalovanému v takomto konaní právo na náhradu trov neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 28. augusta 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská