Obsah (4)

§ 88§ 24§ 421§ 357

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/340/2021 Identifikačné číslo spisu: 6115202003 Dátum vydania rozhodnutia: 03.08.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

okresného súdu ide o rozhodnutie o uplatnení opatrení v zmysle § 88 ods. 2 písm. g), bod 2 zákona o energetike, ak ide o ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky a siete. V tejto oblasti je zo zákona rozhodovanie zverené správnemu orgánu, v danom prípade Ministerstvu hospodárstva SR, ktoré vykonáva štátnu správu v oblasti energetiky. Tento správny orgán okrem iného rozhoduje o uplatnení opatrení, ak ide o ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy a siete, na ktorú žalovaný odkazuje, ktorej bezpečnosti a spoľahlivosti sa domáha a ktorá môže mať vplyv na život a zdravie ľudí žijúcich v danej lokalite. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je splnená procesná podmienka konania, ktorou je právomoc súdu na prejednanie sporu. 2. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne uznesením z 31.októbra 2019 sp. zn. 12Co/138/2018 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia viedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ide o zákonné vecné bremeno, ktoré je inštitútom svojho druhu daným vo verejnom záujme a patrí do sféry verejného práva, pretože ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva. Všeobecný hospodársky záujem v energetike definuje zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike v § 24 ods. 1 písm. a) aj ako zabezpečenie najmä bezpečnosti sústavy alebo siete vrátane zabezpečenia pravidelnosti kvality a ceny dodávok elektriny.

§ 88ods.

2 písm. f) tejto právnej úpravy určuje povinnosti a rozhoduje o uplatnení povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme

§ 24

práve ministerstvo, ktoré zároveň

§ 88ods.

2 písm. g) rozhoduje o uplatnení opatrení, ak ide o ohrozenie celistvosti a integrity sústavy siete a ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy a siete, právomoc súdu na prejednanie sporu nie je daná. Podporne odvolací súd poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Rks/10/2008 z

1. februára 2009 (kde najvyšší súd v spore vedenom fyzickou osobou proti držiteľovi povolenia vyslovil, že konanie o vypratanie nehnuteľnosti preložkou elektroenergetického rozvodného zariadenia patrí v zmysle zákona o energetike do právomoci Ministerstva hospodárstva SR), alebo na rozhodnutie sp. zn. 1Rks/6/2009 zo dňa
2. februára 2009 (ktorým najvyšší súd rozhodol, že spor o odstránenie stavby energetického diela medzi navrhovateľom - fyzickou osobou a odporcom - právnickou osobou s poukazom na zákon o energetike patrí do právomoci Ministerstva hospodárstva SR aj s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/190/2004 z
3. mája 2005 publikované ako R 5/2006).
4. Proti uzneseniu odvolacieho súdu v celom rozsahu podala žalobkyňa dovolanie

§ 421ods.

1 písm. a) CSP. Uviedla, že v danom prípade sa merito veci týka právnej otázky, ktorý orgán má vo veci právomoc rozhodnúť, pričom táto skutočnosť nevylučuje prípustnosť dovolania

ust. § 421 ods. 1 vo väzbe na ust. § 421 ods. 2 CSP, nakoľko nespadá pod taxatívny výpočet vylúčenia prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 357 písm.

1. a)až
2. n)CSP. Mala za to, že aj keď súčasťou výroku uznesenia prvostupňového súdu o postúpení veci Ministerstvu hospodárstva SR je aj rozhodnutie o zastavení konania, na prípustnosti tohto dovolania v zmysle uvedeného dovolacieho dôvodu nič nemení. Namietala, že súdy sa odklonili od ustáleného názoru Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 5Rks/2/2012, z ktorého vyplýva, že

v rozhodnom čase platného zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike uvedený zákon nedefinoval oprávnenia Ministerstva hospodárstva SR, pokiaľ ide o rozhodovanie o umožnení vstupu na cudzie pozemky a do objektov a zariadení v súvislosti s prevádzkou, opravami a údržbou rozvodných zariadení. Najvyšší súd SR síce uviedol, že nejaké kompetencie Ministerstva hospodárstva SR boli zavedené ďalšou právnou úpravou - zákonom o energetike č. 656/2004 Z. z. a zákonom o energetike č. 251/2012 Z. z., dovolateľka však uviedla, že ani tieto ďalšie zákony o energetike nijakým spôsobom nedefinovali vo svojich ustanoveniach oprávnenia Ministerstva hospodárstva SR, pokiaľ ide o rozhodovanie o umožnení vstupu na cudzie pozemky a do objektov a zariadení v súvislosti s prevádzkou, opravami a údržbou rozvodných zariadení.

1. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
3. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
4. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8.

§ 421ods.

1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

§ 421ods.

2 CSP (ale) dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

§ 357písm.

1. a)až
2. n)CSP. 9. V preskúmavanej veci je predmetom konania žaloba o uloženie povinnosti žalovanému umožniť vstup na pozemok za účelom zriadenia elektroenergetického zariadenia distribučnej sústavy v rozsahu povolenej činnosti v zmysle stavebného povolenia právoplatného dňa 27. decembra 2013 vydaného Mestom Banská Bystrica pod č. OVZ-SÚ 137432-26559/2013-Har pre stavbu podzemných NN rozvodov v Banskej Bystrici, v katastrálnom území E., okrem iného aj na KNC parc. č. 3681/116 vo vlastníctve žalovaného. Súdy v základnom konaní v zmysle § 9 CSP z dôvodu nedostatku právomoci konanie zastavili a vydali tak nemeritórne rozhodnutie

§ 357písm.

1. a)CSP, voči ktorému dovolanie v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP nie je prípustné. Uznesenie o postúpení veci Ministerstvu hospodárstva SR ako orgánu príslušnému vo veci konať a rozhodnúť je obligatórnou povinnosťou súdu (§ 10 CSP), pretože súd musí vždy indikovať orgán, ktorému vec do právomoci patrí (výnimkou je právomoc cudzozemského orgánu), preto na závere o neprípustnosti dovolania nič nemení. 10. Dovolací súd posudzujúc podané dovolanie žalobkyne v zmysle § 124 CSP

jeho obsahu, dospel k záveru, že je potrebné sa ním zaoberať aj v zmysle § 420 písm. a) CSP, aj s prihliadnutím na § 161 CSP v spojení s § 438 CSP.

1. Dovolací súd sa v ďalšom sústredil na skúmanie splnenia procesných podmienok, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 161 C.s.p. a dospel k záveru, že daná vec nepatrí do právomoci súdov. 11.
2. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3 a
3. Ustanovenie § 3 C.s.p. určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich

zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z § 4 C.s.p. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každej inštancii (§ 161 ods. 1 C.s.p.). Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 161 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 9 resp. § 10 ods. 1 C.s.p.). Posudzovanie právomoci súdu na rozhodovanie o uplatnenom právnom vzťahu závisí od obsahu (materiálno-právneho aspektu) daného právneho vzťahu, a nie od okolnosti, či právny predpis upravujúci tento vzťah je z legislatívneho hľadiska súčasťou toho-ktorého súkromnoprávneho odvetvia práva (formálny aspekt). 12. Dovolací súd poukazuje na judikatúru (1Cdo/190/2004, 7Cdo/218/2018), ktorá je konštantná v názore, „že ak zákon o energetike (účinný v rozhodnom čase) oprávňuje správny orgán v konaní, vykonanom

všeobecných predpisov o správnom konaní, aby konal vo veciach upravených v tomto zákone (pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak), potom správny orgán koná a rozhoduje aj o ďalších právnych inštitútoch viažucich sa k výstavbe a prevádzkovaniu elektrického vedenia - vecné bremeno, ochranné pásmo, či prekládka elektrického vedenia nie sú inštitútmi súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenia resp. o inštitúty verejného práva, ktoré v zásade vychádzajú z verejnoprávneho predpisu - zákona o energetike a nie z Občianskeho zákonníka. Uvedený záver je aj súladný so záverom vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 5Rks/2/

1. Predmet konania bol obdobný ako v danej veci, právomoc súdu bola daná na jej prejednanie a rozhodnutie, pretože konanie vo veci začalo za účinnosti zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike. Aj v tomto rozhodnutí najvyšší súd výslovne uviedol, že od
2. januára 2005, kedy nadobudol účinnosť nový zákon o energetike (656/2004 Z. z.), boli zakotvené už kompetencie ministerstva hospodárstva v týchto veciach. Rovnaké kompetencie zakotvuje aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike, ako to správne konštatoval odvolací súd.
3. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyvolalo procesný účinok umožňujúci dovolaciemu súdu, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého uznesenia. Najvyšší súd preto dovolanie žalobkyne odmietol

ustanovenia § 447 písm. c) CSP.

1. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.