Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/308/2019 Identifikačné číslo spisu: 8714202507 Dátum vydania rozhodnutia: 27.10.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8714202507.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 a 2/ Slovenská republika - Okresný úrad Prešov, Námestie mieru 3, Prešov, samostatné IČO nepridelené, proti žalovaným: 1/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., 2/ EU invest plus, s. r. o., so sídlom Dunajská 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto (predtým MERCANT, s. r. o., so sídlom Nitrianska 503/99, Partizánske), IČO: 36 332 461, zastúpený: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, IČO: 50 672 720, 3/ R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., zastúpený: JUDr. Jozef Furčák, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia 44, Poprad, IČO: 10 805 851, 4/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., 5/ T. T., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. a 6/ IW. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., žalovaní 1/, 4/, 5/ a 6/ zastúpení : JUDr. Mária Faithová, advokátka, so sídlom Dlhá 30B, Senec, IČO: 30 847 206, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o neplatnosť záložnej zmluvy a o neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena s prísl., vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10C/49/2014, o dovolaní žalovaných 1/, 2/, 4/, 5/ a 6/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/47/2018 zo dňa 16. mája 2019, takto rozhodol: I. Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/47/2018 zo dňa 16. mája 2019 v časti, ktorou odmietol odvolanie žalovaných 1/, 2/, 5/ a 6/ proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 10C/49/2014-233 zo dňa 29. marca 2017, o d m i e t a . II. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co/47/2018-385 zo dňa 16. mája 2019 ako aj rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 29. marca 2017 č. k. 10C/49/2014-233, vo zvyšnej časti, o k r e m časti výroku I. rozsudku Okresného súdu Poprad týkajúcej sa pozemkov C KN parc. č. 246/16 o výmere 1990 m2 - ostatné plochy a parc. č. 246/17 o výmere 151 m2 - ostatné plochy, nachádzajúcich sa v k. ú. M., z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie. Odôvodnenie 1. Žalobca 1/ podal na Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) dňa 04.03.2014 žalobu voči žalovaným 1/ až 6/ o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o neplatnosť záložnej zmluvy a o neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena s prísl. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.03.2017 pripustil do konania žalobcu 2/. 2. Rozsudkom č. k. 10C/49/2014-233 zo dňa 29.03.2017 súd prvej inštancie rozhodol: I. Súd u r č u j e, že žalobca 2/ Slovenská republika - Okresný úrad Prešov, Námestie mieru 3, 081 92 Prešov je výlučným vlastníkom: pozemkov C KN parc. č. 244/2 o výmere 755 m2, ostatné plochy, č. 246/11 o výmere 32 m2, ostatné plochy, č. 246/12 o výmere 1584 m2, ostatné plochy, č. 246/13 o výmere 77 m2, ostatné plochy, pozemku E KN parc. č. 8-4577 o výmere 48 m2, ostatné plochy, zapísané na LV č. XXX, k. ú. M., pozemkov C KN parc. č. 246/16 o výmere 1990 m2, ostatné plochy, č. 246/17 o výmere 151 m2, ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. M., pozemkov C KN parc. č. 246/22 o výmere 2994 m2, ostatné plochy, č. 246/23 o výmere 222 m2, ostatné plochy, zapísané na LV č. XXX, k. ú. M.. II. Súd u r č u j e, že záložná zmluva uzavretá dňa 06.04.2010 medzi žalovaným 4/ ako záložcom a žalovaným 6/ ako záložným veriteľom zriadením záložného práva na pozemok C KN parc. č. 244/2, vklad povolený do katastra nehnuteľností pod č. U. ku dňu 30.04.2010 a zapísanej v časti C : ŤARCHY na LV č. XXX, k. ú. M., j e n e p l a t n á. III. Súd u r č u j e, že zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá dňa 31.03.2010 medzi žalovaným 4/ ako povinným z vecného bremena a žalovanou 5/ ako oprávnenou z vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu, prejazdu motorovými vozidlami ako aj uloženia inžinierskych sietí prevádzky a údržby podľa geometrického plánu č. 35/2009 v prospech budúcich vlastníkov, vklad povolený do katastra nehnuteľností pod č. U. ku dňu 15.04.2010 a to na pozemku C KN parc. č. 246/17, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. M. a na parc. č. 246/23, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. M., j e n e p l a t n á. IV. Súd žalobu žalobcu 1/ z a m i e t a. V. Strany sporu n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania. 3. V rozsudku sa súd prvej inštancie v časti 2. odôvodnenia prednostne vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu 1/ a žalobcu 2/. Konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu 1/ vyplýva z podanej žaloby zo dňa 04.03.2014, pretože žalované pozemky majú patriť do vlastníctva Slovenskej republiky - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a aktívna legitimácia žalobcu 2/ vyplýva z jeho právneho postavenia a pôsobnosti podľa § 2 ods. 5 zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Okresný úrad v sídle kraja v zmysle § 4 ods. 5 cit. zákona spravuje majetok štátu v rozsahu ustanovenom všeobecným predpisom o správe majetku štátu, t. j. podľa zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Okresný úrad je preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra SR a má pôsobnosť dočasného správcu majetku štátu podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, aj keď ide o štátny orgán bez právnej subjektivity (§ 1 ods. 1, písm. d/ cit. zákona) a aj keď nemá pridelené samostatné IČO. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (bod 9. odôvodnenia) výsluchmi žalobcov 1/, 2/ a žalovaného 4/, prednesmi právnych zástupcov žalovaných 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/, výpismi LV č. XXX č. XXX, č. XXXX, k. ú. M., výpisom pozemnoknižnej vložky č. 251, v k. ú. U., teraz k. ú. M., kúpnopredajnou zmluvou č. H., na základe ktorej boli zapísaní U. U., R. V. a R. R. ako podieloví spoluvlastníci mpč. 4577, 4578/1 a 4578/2 v pozemnoknižnej vložke č. 251, k. ú. U., výmerom Jednotného národného výboru obce U. zn. XXX/XX/X-XXXX z 25.07.1950 o výkupe mpč. 4577, 4578/1 a 4578/2 od všetkých spoluvlastníkov, uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 7Co/366/59 zo 14.08.1959 o výkone výkupu týchto pozemkov, plnomocenstvom R. R., U. U. a R. V. pre R. V. z 02.07.2007, kúpnou zmluvou z 20.08.2008 (vklad povolený k 04.05.2009 pod č. U.), žiadosťou E. Q. o zápis geometrického plánu č. 19/2009 v k. ú. M. z 30.06.2009 vrátane geometrického plánu, kúpnou zmluvou uzavretou dňa 28.12.2009, (vklad povolený k 30.12.2009 pod č. U.) vrátane geometrického plánu č. 35/2009, geometrickým plánom č. 51/2011, kúpnou zmluvou z 31.03.2010 a záložnou zmluvou zo 06.04.2010 (vklad povolený k 15.4.2010 pod č. U.), žiadosťou o zápis geometrického plánu č. 51/2011 zo 07.10.2011, kúpnou zmluvou uzavretou dňa 05.01.2012 (vklad povolený k 25.1.2012 pod č. U.), kúpnou zmluvou uzavretou dňa 12.04.2012 (vklad povolený k 14.08.2012 pod č. U.), darovacou zmluvou uzavretou dňa 24.09.2012 (vklad povolený k 03.10.2012 pod č. U.), kúpnou zmluvou uzavretou dňa 12.10.2012 (vklad povolený k 12.11.2012 pod č. U.), kúpnou zmluvou uzavretou dňa 14.01.2013 (vklad povolený k 13.02.2013 pod č. U.), znaleckým posudkom č. 214/2012 znalca Ing. Jozefa Záhradníka vypracovaným pre Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Poprad pod ČVS: ORP-611/OEK-PP-2012, správami býv. Správy katastra T. z 27.09.2012 a 09.11.2012 pre potreby trestného konania ČVS: ORP-611/OEK-PP-2012, odpoveďou Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy zo 16.11.2012 pre potreby trestného konania ČVS: ORP-611/OEK-PP-2012, že osoby R. R., nar. XX.XX.XXXX, U. U., nar. XX.XX.XXXX a R. V., nar. XX.XX.XXXX. sa v Ústrednej evidencii nenachádzajú, odpoveďou Štátneho okresného archívu Jičín, ČR z 05.12.2012 pre potreby trestného konania ČVS: ORP-611/OEK-PP-2012 o R. V., nar. XX.XX.XXXX o tom, že po roku 1934 nie sú o menovanom žiadne správy, odpoveďou Ministerstva vnútra, odbor správnych činností Praha, ČR z 30.11.2012 pre potreby trestného konania ČVS: ORP-611/OEK-PP-2012 o tom, že R. R., nar. XX.X.XXXX a U. U., nar. XX.XX.XXXX sa v dostupných evidenciách ČR nenachádzajú, správou Krajského riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Prešov z 27.10.2015 pod ČVS: KRP-56/2-VYS-PO-2014 (pred postúpením veci to isté konanie vedené na OR PZ Poprad pod ČVS: ORP-611/OEK-PP-2012) o tom, že trestné konanie bolo uznesením z 30.04.2014 zastavené pre úmrtie R. V. dňa XX.XX.XXXX a to s tým, že ďalšie trestné konanie sa vedie na OR PZ Poprad pod ČVS: ORP-552/2-VYS-PP-2014 voči nestotožnenému pracovníkovi Okresného úradu v T., katastrálny odbor, predtým Správy katastra T. v súvislosti so zápisom identifikačných údajov U. U., R. R. a R. V. pri povolení vkladu kúpnej zmluvy v prospech kupujúcej E. Q. pod č. U., ďalej uznesením KR PZ, odbor kriminálnej polície Prešov z 30.04.2014 o zastavení trestného stíhania voči R. V. z dôvodu úmrtia dňa XX.XX.XXXX s konštatovaním na strane 17 uvedeného uznesenia, odsek 7, že u neb. R. V. boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4, písm. a/ Trestného zákona, uznesením OR PZ, odbor kriminálnej polície Poprad zo 17.04.2015 pod ČVS: ORP-552/2-VYS-PP-2014 o zastavení trestného stíhania vo veci prečinu marenia úlohy verejným činiteľom, ktorého sa dopustil R. H., pracovník Správy katastra T., terajšieho Okresného úradu T., katastrálny odbor pri povolení vkladu kúpnej zmluvy č. U. a to z dôvodu premlčania, výpisom z obchodného registra žalovaného 2/ a správami o šetrení trvalého bydliska žalovaných 1/, 3/ - 6/, ako aj predloženými dobovými fotografiami z jedného zo žalovaných pozemkov a to žalovaným 4/. 5. V bode 10. odôvodnenia súd prvej inštancie ustálil, že „Pozemky mpč. 4577, 4578/1 a 4578/2 zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 251 pre pôvodné katastrálne územie U., teraz katastrálne územie M. boli zapísané od 28.01.1932 v podielovom spoluvlastníctve troch spoluvlastníkov a to: U. U., R. V. a R. R., u každého z nich v 1/3-ine. Na základe právoplatného a vykonateľného výmeru Jednotného národného výboru obce U. zo dňa 02.05.1950 pod zn. XXX-XX/X-XXXX a potvrdzujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.08.1959 pod č. j. 7Co/366/59 bola vyznačená pod por. č. B4 v uvedenej pozemnoknižnej vložke poznámka o vykúpenej pôde na čsl. štát a to podľa § 10 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Táto poznámka prevedenia výkupu za náhradu v pozemkovej knihe má účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde z pozemnoknižných spoluvlastníkov na čsl. štát, ktorého právnym nástupcom po zániku ČSFR je od 01.01.1993 štát - Slovenská republika. Tento právny stav existoval bezo zmien u uvedeného vlastníka až do ROEP pre k. ú. M.. Po schválení ROEP rozhodnutím býv. Správy katastra T. s právoplatnosťou k 08.02.2016 boli zapísaní do katastra nehnuteľností záznamom na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. M. pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci a to : R. R., R. V. a U. U., každý v 1/3-ine. Pri zhotovení ROEP došlo k zjavnému pochybeniu, pretože v súlade so zápismi v uvedenej pozemnoknižnej vložke mal byť správne ako vlastník pozemkov parc. E KN č. 4577, 4578/1 a 4578/2 zapísaný štát - Slovenská republika. Z početných listinných dôkazov týkajúcich sa uzatvorených kúpnych zmlúv, darovacej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena a záložnej zmluvy, súd zistil, že za R. R., R. V. a U. U. uzatvoril ako ich splnomocnený zástupca R. V. kúpnu zmluvu dňa 20.02.2008 s kupujúcou E. Q., žijúcou vo U. o prevode pozemkov parc. E KN č. 4577, 4578/1 a 4578/2, zapísané na LV č. XXX v k. ú. M. do vlastníctva kupujúcej, za kúpnu cenu 1.400.000 eur, vklad povolený k 04.05.2009 pod č. U.. Po tomto prvom prevode vlastníctva nasledovali v krátkom časovom slede ďalšie prevody vlastníctva pozemkov a to z E. Q. na žalovaného 4/ Y. V. s povolením vkladu k 30.12.2009 pod č. U. za kúpnu cenu 1.400.000 eur. Ďalším prevodom spolu so zriadením vecného bremena previedol žalovaný 4/ na žalovanú 5/ niektoré pozemky za kúpnu cenu 97.600 eur a to s povolením vkladu k 15.04.2010 pod č. U.. Žalovaný 4/ uzavrel so žalovaným 6/ záložnú zmluvu na parc. č. 244/2 na zabezpečenie pohľadávky a to úveru v sume 65.000 eur v prospech žalovaného 6/ a povolenie jej vkladu bolo k 30.04.2010 pod č. U.. Ďalšou kúpnou zmluvou z 05.11.2011 previedli žalovaní 4/ a 5/ na kupujúcu K. R. niektoré pozemky za kúpnu cenu 597.000 eur, s povolením vkladu k 25.01.2012 pod č. U. a následne niektoré pozemky previedla K. R. do vlastníctva žalovaného 3/ a to kúpnou zmluvou z 12.04.2012 za kúpnu cenu 97.000 eur, s povolením vkladu 14.08.2012 pod č. U. a niektoré pozemky previedla K. R. kupujúcemu E. H. zmluvou z 12.10.2012 za kúpnu cenu 500.000 eur, s povolením vkladu k 12.11.2012 pod č. U. a tento nový vlastník E. H. previedol svoje pozemky kúpnou zmluvou zo 14.01.2013 na žalovaného 2/ za kúpnu cenu 450.000 eur, s povolením vkladu k 13.02.2013 pod č. U.. Napokon žalovaný 4/ darovacou zmluvou z 24.09.2012 previedol do vlastníctva žalovanému 1/ svoje pozemky bez určenia hodnoty daru, s povolením vkladu k 03.10.2012 pod č. U.. Žalobcovia sa o tomto zápise vlastníckeho práva po ROEP v r. 2006 na nevlastníkov a o podvodnom konaní pri uzatváraní zmlúv o prevode vlastníckych práv a vecných práv k pozemkom a to podľa ich súčasného stavu ako sú evidované a zapísané v katastri nehnuteľností dozvedeli až z prebiehajúceho trestného konania, ktoré sa začalo jednak voči teraz neb. R. V. a jednak voči zodpovednému pracovníkovi býv. Správy katastra T. R. H.. Uvedené trestné konania však boli zastavené, a to pre úmrtie R. V. dňa XX.XX.XXXX, resp. pre premlčanie skutku u R. H., avšak zo zastavujúcich uznesení v oboch trestných konaniach, a ktoré sú založené v súdnom spise vyplýva, že v prípade trestného konania proti R. V. boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu a v prípade trestného konania proti R. H. sa konalo o prečine marenia úlohy verejným činiteľom pri rozhodovaní o vklade kúpnej zmluvy č. F. na návrh R. V. s tým, že povolil vklad k 16.04.2009, hoci procesné podmienky na povolenie vkladu splnené neboli, pretože plná moc R. V. nebola úradne overená a overenie Českou poštou z 02.07.2007 v tom čase nebolo úradným overením podľa zákona. Pôvodne žalobca, teraz žalobca 1/, podal preto na súd žalobu dňa 04.03.2014 voči označeným žalovaným 1/ - 6/ o určenie vlastníckeho práva k žalovaným parcelám. V priebehu konania bol pripustený do konania žalobca 2/. Obaja žalobcovia navrhli, aby súd prejudiciálne vyriešil neplatnosť všetkých právnych úkonov, ktoré medzi sebou uskutočnili jednotliví žalovaní a to z dôvodu ich absolútnej neplatnosti podľa § 39 Obč. zák. a rešpektujúc právnu zásadu „nemo plus iuris“, t. j., že nevlastník nemôže previesť vlastnícke právo na iného a ten ho nemôže riadne nadobudnúť. Pokiaľ žalovaní v rámci prostriedkov procesnej obrany poukazovali na dobromyseľné nadobudnutie vlastníctva, čo korešponduje s nálezom ÚS SR č. 549/2015 zo dňa 16.03.2016, žalobcovia argumentovali v rámci prostriedkov procesného útoku tým, že dobromyseľnosť sa vyžaduje na nadobudnutie vlastníctva od skutočného vlastníka a nie od nevlastníka. Jednotliví žalovaní zhodne navrhli voči každému z nich žalobu zamietnuť, pretože vlastnícke právo k pozemkom, resp. vecné práva k niektorým pozemkom nadobudli v dobrej viere a podľa nich nie je možné v civilnom konaní meniť schválenú ROEP, čo však žalobcovia vyvrátili tým, že dotknutá strana sa aj po ROEP môže dožadovať svojich práv podaním žaloby na súd. Pokiaľ sa týka jednotlivých preukázateľne vzniknutých pochybení pri uzatváraní prvej kúpnej zmluvy medzi R. R., U. U. a R. V. ako predávajúcimi a E. Q. ako kupujúcou s povolením vkladu do katastra nehnuteľností k 04.05.2009 pod č. U., a ktorou kúpnou zmluvou sa vlastne „spustil reťazec“ ďalších prevodov súd v celom rozsahu poukazuje na obsah žaloby, predložených listinných dôkazov žalobcami a listinných dôkazov v rámci oboch uvedených trestných konaní. Preto súd (prvej inštancie) dáva za pravdu žalobcom, že počnúc týmto prvým právnym úkonom ide o absolútne neplatný právny úkon a tým absolútne neplatné právne úkony sú aj všetky ďalšie a pokiaľ sú na terajších listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností zapísaní nevlastníci na úkor ich skutočného vlastníka, nápravu možno dosiahnuť len súdnym rozhodnutím v tomto konaní. Súd prvej inštancie v časti 12. odôvodnenia dospel k právnemu záveru, že „žaloba žalobcu 2/ voči žalovaným 1/ až 6/ a obsahujúca tri petity žaloby je dôvodná, a preto súd žalobe v celosti vyhovel“. Vyslovil názor, že vzhľadom na to, že prvá kupujúca (E. Q.) nadobudla žalované pozemky od nevlastníkov, kúpna zmluva s povolením vkladu pod č. U. je absolútne neplatná a neplatné sú všetky ďalšie právne úkony o nadobudnutí vlastníckych práv a vecných práv terajšími vlastníkmi - žalovanými 1/, 2/ a 3/ a z toho dôvodu sú absolútne neplatné aj zmluva o vecnom bremene uzavretá medzi žalovaným 4/ a žalovanou 5/ a záložná zmluva uzavretá medzi žalovaným 4/ a žalovaným 6/. Síce sa žalovaní bránili tým, že vlastnícke právo alebo vecné práva nadobudli v dobrej viere a má sa u nich aplikovať nález Ústavného súdu SR č. 549/2015 zo 16.03.2016, avšak súd dáva za pravdu argumentácii žalobcu 2/, že od nevlastníka nemožno riadne nadobudnúť vlastníctvo a vlastník má právo na ochranu svojho vlastníctva. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na to, čo uviedol pred súdom žalovaný 4/, že minimálne on, jeho sestra (t. j. žalovaná 5/), žalovaný 1/ a E. Q. v rámci rodiny pozbierali finančnú čiastku, aby uvedené pozemky nadobudli a vybaviť ich mal pre nich už neb. R. V.. Uvedení žalovaní sa teda spojili, aby tieto pozemky získali a potom ich medzi sebou prevádzali. Žalovaní zastúpení právnymi zástupcami si musia byť vedomí toho, že došlo k vážnym pochybeniam pri uvedenom nadobúdaní vlastníckych práv, že tieto vážne pochybenia boli aj predmetom viacerých trestných konaní, ale prvoradé je, že žalobca 2/, ktorý zastupuje štát - Slovenskú republiku ako dočasný správca majetku štátu zo zákona je vlastníkom žalovaných pozemkov a to bez akýchkoľvek tiarch už od výkupu pôdy zo zákona a to dňom zapísania poznámky do pkn. vložky č. 251 v k. ú. M. (predtým k. ú. U.), t. j. od 02.05.1950, potvrdené Krajským súdom v Košiciach 14.08.1959 (viď výpis z tejto pozemnoknižnej vložky na č. l. 17 spisu). Žalobca 2/ má právo na ochranu svojich takto nadobudnutých vlastníckych práv, ktoré v zmysle práva nikdy nestratil a týmto súdnym rozhodnutím má byť len zosúladený právny stav a prisúdené vlastnícke právo riadnemu vlastníkovi, ktoré len pre zjavné pochybnosti nebolo aj po ROEP v r. 2006 správne zapísané do katastra nehnuteľností. Je nad rámec tohto konania, ako sa jednotliví žalovaní medzi sebou vysporiadajú z neplatných právnych úkonov, ktoré súd vyriešil v rámci prejudiciálnej otázky. Voči žalobcovi 1/ súd žalobu zamietol, pretože nie je zo zákona správcom majetku štátu. II. 6 . Rozsudok okresného súdu napadli odvolaním všetci žalovaní ako aj žalobca 1/. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 16. mája 2019 č. k. 5Co/47/2018-385 rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok okrem výroku IV. o zamietnutí žaloby žalobcu 1/. II. Odmieta odvolanie žalovaných 1/, 4/, 5/, a 6/ proti výroku IV. o zamietnutí žaloby žalobcu 1/. III. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol: „Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zároveň si vypočul zvukový záznam z pojednávania na súde prvej inštancie a zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby. Teda súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza: Vo vzťahu k žalobcovi 1/ bola žaloba zamietnutá. Odvolanie podali aj vo vzťahu k tomuto výroku žalovaní 1/, 4/, 5/ a 6/, ktorí v zmysle § 359 CSP neboli oprávnenými osobami na podanie odvolania, pretože toto rozhodnutie nebolo vydané v ich neprospech. Preto odvolací súd postupom podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol odvolanie žalovaných 1/, 4/, 5/ a 6/ proti výroku IV. o zamietnutí žaloby žalobcu 1/. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinností; inak ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 2 ods. 4 veta prvá zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Podľa § 4 ods. 6 vyššie uvedeného zákona, okresný úrad v sídle kraja spravuje majetok štátu v rozsahu uvedenom všeobecnými predpismi o správe majetku štátu. Žalovaní namietajú, že Okresný úrad Prešov nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. S týmto záverom odvolací súd súhlasí. Správca majetku skutočne nie je aktívne vecne legitimovaný subjekt. Ide však o subjekt, ktorý je procesne legitimovaný. Okresný úrad Prešov nie je subjektom majetkových práv. Subjektom majetkových práv je Slovenská republika. Okresný úrad vykonáva správu majetku štátu v rozsahu určenej osobitným predpisom a to zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. V rozsahu v akom je oprávnený Okresný úrad Prešov vykonávať funkciu správcu majetku štátu je oprávnený domáhať sa v mene Slovenskej republiky ochrany vlastníckeho práva Slovenskej republiky aj v súdnom konaní. Súd prvej inštancie určil, že žalobca 2/ Slovenská republika - Okresný úrad Prešov, Námestie mieru 3, 081 92 Prešov je výlučným vlastníkom pozemkov. Tejto Slovenskej republike ako vlastníkovi svedčí vecná aktívna legitimácia v spore. Slovenská republika však ako taká nemôže sama podať žalobu. Z ustanovenia § 73 CSP vyplýva, že na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát. Zároveň je tu významné aj ustanovenie § 135 ods. 1 CSP, ktoré hovorí o tom, že ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Z komentára k Civilnému sporovému poriadku k ustanoveniu § 73 v tejto súvislosti vyplýva, že tým sa podľa zákonodarcu odstraňuje neistota pri pomenovaní štátneho orgánu a to tak, že sa táto náležitosť presúva z otázky hmotnoprávnej legitimácie do režimu odstrániteľných vád podľa ustanovenia § 129 CSP, teda tým sa zodpovednosť za to, kto v konaní za stranu koná, presúva na súd. Ako žalobca 1/ bola označená Slovenská republika - Ministerstva vnútra SR, ako žalobca 2/ Slovenská republika - Okresný úrad Prešov. Aj odvolací súd má za to z dôvodov uvedených vyššie, že aktívne legitimovaná v spore je Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Prešov tak ako je správne označená ako žalobca 2/. Žalobca 1/ je ten istý subjekt, teda Slovenská republika, je len inak zastúpený. Súd prvej inštancie sa s jeho pôsobením v konaní vyporiadal tak, že žalobu žalobcu 1/ zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu ide len o iného správcu majetku štátu, pričom v danom prípade sa stále jedná o ten istý aktívne legitimovaný subjekt, teda Slovenskú republiku. Súd prvej inštancie si podľa názoru odvolacieho súdu mohol aj vybrať, s kým bude v danej veci konať, teda so žalobcom 2/ a vo vzťahu k žalovanému sa mohol s otázkou jeho procesného postavenia vyporiadať aj inak. V danom prípade však táto otázka vo vzťahu k žalobcovi 1/ procesne nie je dôležitá, lebo vo vzťahu k nemu bola žaloba zamietnutá a sám odvolanie nepodal. Odvolacia námietka žalovaných čo do aktívnej legitimácie žalobcu 2/ teda nie je dôvodná. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo so žalobcom 2/ konal a na základe čoho bol Okresný úrad Prešov procesne oprávnený podať žalobu v mene Slovenskej republiky. S týmto názorom sa odvolací súd plne stotožňuje napriek tomu, že v bode 12. súd prvej inštancie chybne uviedol, že žalobca 2/, ktorý zastupuje štát - Slovenskú republiku ako dočasný správca majetku štátu zo zákona je vlastníkom žalovaných pozemkov. Z obsahu odôvodnenia vyplýva jednoznačne, že súd prvej inštancie za vlastníka považoval Slovenskú republiku. Preto sa uvedené javí odvolaciemu súdu ako formálne pochybenie, ktoré nemá vplyv na právny záver o aktívnej procesnej legitimácii. Žalovaní namietajú aj zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, zároveň otázku vlastníctva Slovenskej republiky na základe poznámky o vykúpení pôdy na Československý štát a to podľa § 10 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. K tejto otázke odvolací súd plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie tak ako zistil skutkový stav, teda že pozemky mpč. 4577, 4578/1 a 4578/2 zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 251 pre pôvodné katastrálne územie U., teraz katastrálne územie M. boli zapísané od 28.01.1932 v podielovom spoluvlastníctve troch spoluvlastníkov a to: U. U., R. V. a R. R., u každého z nich v 1/3. Na základe právoplatného a vykonateľného výmeru Jednotného národného výboru obce U. zo dňa 02.05.1950 pod zn. XXX-XX/X-XXXX a potvrdzujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.08.1959 pod č. j. 7Co/366/59 bola vyznačená pod por. č. B4 v uvedenej pozemnoknižnej vložke poznámka o vykúpenej pôde na čsl. štát a to podľa § 10 ods. 3 Zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Táto poznámka prevedenia výkupu za náhradu v pozemkovej knihe má účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde z pozemnoknižných spoluvlastníkov na čsl. štát, ktorého právnym nástupcom po zániku ČSFR je od 01.01.1993 štát - Slovenská republika. Tento právny stav existoval bezo zmien u uvedeného vlastníka až do ROEP pre k. ú. M.. Po schválení ROEP rozhodnutím bývalej Správy katastra T. s právoplatnosťou k 08.02.2006 (v dôvodoch chybne uvedené 2016) boli zapísaní do katastra nehnuteľností záznamom na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. M. pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci a to: R. R., R. V. a U. U., každý v 1/3-ine. Pri zhotovení ROEP došlo k zjavnému pochybeniu, pretože v súlade so zápismi v uvedenej pozemnoknižnej vložke mal byť správne ako vlastník pozemkov parc. E KN č. 4577, 4578/1 a 4578/2 zapísaný štát - Slovenská republika. Za R. R., R. V. a U. U. uzatvoril ako ich splnomocnený zástupca R. V. kúpnu zmluvu dňa 20.02.2008 s kupujúcou E. Q., žijúcou vo U. o prevode pozemkov parc. E KN č. 4577, 4578/1 a 4578/2, zapísané na LV č. XXX v k. ú. M. do vlastníctva kupujúcej, za kúpnu cenu 1.400.000 eur, vklad povolený k 04.05.2009 pod č. U.. Po tomto prvom prevode vlastníctva nasledovali v krátkom časovom slede ďalšie prevody vlastníctva pozemkov a to z E. Q. na žalovaného 4/ Y. V. s povolením vkladu k 30.12.2009 pod č. U. za kúpnu cenu 1.400.000 eur. Ďalším prevodom spolu so zriadením vecného bremena previedol žalovaný 4/ na žalovanú 5/ niektoré pozemky za kúpnu cenu 97.600 eur a to s povolením vkladu k 15.04.2010 pod č. U.. Žalovaný 4/ uzavrel so žalovaným 6/ záložnú zmluvu na parc. č. 244/2 na zabezpečenie pohľadávky, a to úveru v sume 65.000 eur v prospech žalovaného 6/ a povolenie jej vkladu bolo k 30.04.2010 pod č. k. U.. Ďalšou kúpnou zmluvou z 05.11.2011 previedli žalovaní 4/ a 5/ na kupujúcu K. R. niektoré pozemky za kúpnu cenu 597.000 eur, s povolením vkladu k 25.01.2012 pod č. U. a následne niektoré pozemky previedla K. R. do vlastníctva žalovaného 3/ a to kúpnou zmluvou z 12.04.2012 za kúpnu cenu 97.000 eur, s povolením vkladu k 14.08.2012 pod č. U. a niektoré pozemky previedla K. R. kupujúcemu E. H. zmluvou z 12.10.2012 za kúpnu cenu 500.000 eur, s povolením vkladu k 12.11.2012 pod č. U. a tento nový vlastník E. H. previedol svoje pozemky kúpnou zmluvou zo 14.01.2013 na žalovaného 2/ za kúpnu cenu 450.000 eur, s povolením vkladu k 13.02.2013 pod č. U.. Napokon žalovaný 4/ darovacou zmluvou z 24.09.2012 previedol do vlastníctva žalovaného 1/ svoje pozemky bez určenia hodnoty daru, s povolením vkladu k 03.10.2012 pod č. U..“ Pokiaľ žalovaní namietli, že rozhodnutie správy katastra bolo vlastne rozhodnutím žalobcu 2/, teda štátu a ten až o 8 rokov neskôr podáva žalobu, zároveň že nenamietal vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že súd prvej inštancie správne v dôvodoch svojho rozhodnutia hovorí o tom, že žalobca sa o tomto zápise vlastníckeho práva po ROEP v roku 2006 na nevlastníkov dozvedel až z prebiehajúceho trestného konania. Je všeobecne známe, že námietky v konaní ROEP konanom v roku 2006 Okresný úrad T. podať nemohol, lebo nebol zastúpený v komisii ROEP v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. na základe ktorého toto rozhodnutie bolo vydané. V súčasnosti skutočne po novele už členom komisie je aj zástupca okresného úradu v sídle kraja z úseku správy majetku štátu. Zároveň skutočne správa katastra, tak ako to aj vyplýva z rozhodnutia, ktoré bolo oboznámené na pojednávaní bola samostatným orgánom. Ako taká vydávala vo svojom mene rozhodnutia, teda nebola podriadená okresnému úradu ako sa mylne domnievajú žalovaní a uvedené vo svojom odvolaní namietajú. Teda ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Ďalej zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že bolo vedené trestné konanie voči teraz už neb. Y. V. a zodpovednému pracovníkovi býv. Správy katastra T. R. H.. Tieto trestné konania boli zastavené pre úmrtie R. V. dňa XX.XX.XXXX a pre premlčanie skutku u R. H., avšak zo zastavujúcich uznesení v oboch trestných konaniach, a ktoré sú založené v súdnom spise vyplýva, že v prípade trestného konania proti R. V. boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu a v prípade trestného konania proti R. H. sa konalo o prečine marenia úlohy verejným činiteľom pri rozhodovaní o vklade kúpnej zmluvy č. F. na návrh R. V. s tým, že povolil vklad k 16.04.2009, hoci procesné podmienky na povolenie vkladu splnené neboli, pretože plná moc pre R. V. nebola úradne overená a overenie Českou poštou z 02.07.2007 v tom čase nebolo úradným overením podľa zákona. Žalovaní namietali, že uvedené skutočnosti súdom prvej inštancie nezodpovedajú zásade prezumpcie neviny. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že skutočnosti zistil súd prvej inštancie legálne z uznesení, ktoré boli predložené súdu a závery tak, ako ich konštatuje súd prvej inštancie, neboli v konaní žiadnym spôsobom spochybnené. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaných, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach 7Co/366/59 zo dňa 14.08.1959 uvádza nesprávny dátum vykonateľného a právoplatného Výmeru Jednotného národného výboru Obce U., teda deň 02.05.1950 vo svojom výroku, aj keď ide o správnu značku XXX-XX/X-XXXX, možno prisvedčiť žalobcovi, tak ako to uvádza vo svojom vyjadrení, že v dôvodoch už je uvedený správny dátum a to 25.06.1950, teda ide o zrejmú chybu v písaní. Čo do prieskumu správnosti uvedeného uznesenia a dôvodov v ňom uvedených čo do otázky hospodárenia a ďalších otázok odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie už nemôže byť podrobené prieskumu správnosti súdom. Tak ako to vyplýva z majetkovej podstaty z pkn. vložky č. 251 U. pod rad. číslom X došlo dňa 07.02.1959 č. d. XXX/XX na parcele pod č. A č. 4577, 4578/1 a 4578/2 podľa vykonateľného a právoplatného výmeru Jednotného národného výboru Obce U. zo dňa 02.05.1950 (odvolací súd uviedol vyššie, že ide o chybu prevzatú z uznesenia Krajského súdu v Košiciach) značka: XXX-XX/X-XXXX a uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.08.1959 č. j. 7Co/366/59 poznamenáva sa prevedenie výkupu podľa zákona č. 46/1948 Zb. Z uvedenej skutočnosti teda správne vychádzal súd prvej inštancie a s uvedeným súhlasí i odvolací súd. Súd prvej inštancie sa správne sústredil na otázku, kto v ROEP nadobudol nehnuteľnosti a kto ich následne získal. Zároveň sa podľa názoru odvolacieho súdu správne vyporiadal aj s otázkou, či ide o dobromyseľné nadobudnutie vlastníctva, ktoré namietali žalovaní tak v priebehu prvoinštančného konania, ako aj odvolacieho konania, poukazujúc na Nález Ústavného súdu SR č. 549/2015 zo dňa 16.03.2016, keď dal za pravdu argumentácii žalobcu 2/, že od nevlastníka nemožno riadne nadobudnúť vlastníctvo a vlastník má právo na ochranu svojho vlastníctva. Súd prvej inštancie poukázal na to čo uviedol pred súdom žalovaný 4/, že minimálne on, žalovaná 5/, žalovaný 1/ a E. Q. v rámci rodiny pozbierali finančnú čiastku, aby pozemky nadobudli a vybaviť pre nich ich mal práve neb. R. V., teda uvedení sa spojili, aby pozemky získali a potom ich medzi sebou prevádzali. Súd prvej inštancie z toho vyvodil, že žalovaní si musia byť vedomí toho, že došlo k vážnym pochybeniam pri nadobúdaní vlastníckych práv, a že tieto vážne pochybenia boli aj predmetom viacerých trestných konaní. Preto žalobca v 2/ má právo na ochranu svojho nadobudnutého vlastníckeho práva, ktoré v zmysle práva nikdy nestratil a týmto súdnym rozhodnutím má byť len zosúladený právny stav a prisúdené vlastnícke právo riadnemu vlastníkovi, ktoré len pre zjavné pochybenia nebolo aj po ROEP v roku 2006 správne zapísané do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie správne poukázal na preukázateľne vzniknuté pochybenie pri uzatváraní prvej kúpnej zmluvy medzi R. R., U. U. a R. V. ako predávajúcimi a E. Q. ako kupujúcou s povolením vkladu do katastra nehnuteľností k 04.05.2009 pod č. k. U., ktorou sa mal spustiť reťazec ďalších prevodov. Zároveň odkázal na obsah žaloby, predložených dôkazov žalobcami a listinných dôkazov v rámci uvedených trestných konaní a tak dal za pravdu žalobcovi, že počnúc týmto prvým právnym úkonom ide o absolútne neplatný právny úkon a tým absolútne neplatné právne úkony sú aj všetky ďalšie, pokiaľ sú na terajších listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností zapísaní nevlastníci na úkor ich skutočného vlastníka, nápravu možno dosiahnuť len súdnym rozhodnutím v tomto konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, tak ako to vysvetlil súd prvej inštancie, uvedené rozhodnutie nie je v rozpore s Nálezom Ústavného súdu SR č. 549/2015 zo dňa 16.03.2016. Tu Ústavný súd hovorí o princípe všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Súd prvej inštancie riadne skúmal dobrú vieru nadobúdateľa, teda právnych predchodcov žalovaných s ohľadom na individuálne okolnosti daného prípadu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo zistené, že by osoby, ktoré nadobudli nehnuteľnosti, konali v dobrej viere, a aby (že
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.