Obsah (6)

§ 43§ 22§ 34§ 40§ 471c§ 3

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Ndob/8/2023 Identifikačné číslo spisu: 2218201970 Dátum vydania rozhodnutia: 23.08.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 43ods.

2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) predložený Krajským súdom v Bratislave súdny spis na rozhodnutie o príslušnosti. Krajský súd v Bratislave nesúhlasí s postúpením sporu Krajským súdom v Trnave.

1. Krajský súd v Trnave postúpil spor Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu, že v predmetnom konaní bolo žalobcom dňa
2. decembra 2022 podané odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo
3. októbra 2022, č. k. 19Cb/31/2018-559 a súdny spis bol Krajskému súdu v Trnave
4. februára 2023 predložený na rozhodnutie o odvolaní.

Krajského súdu v Trnave v danej veci ide o spor vyplývajúci z obchodného záväzkového vzťahu. Krajský súd v Trnave poukázal na § 34 ods. 2 písm. b) CSP v znení účinnom od 1. júna 2023,

ktorého je na konanie a rozhodnutie o odvolaní príslušný Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave nesúhlasí s postúpením sporu a je toho názoru, že funkčne príslušným na konanie a rozhodnutie o odvolaní je naďalej Krajský súd v Trnave. 3. Najvyšší súd, ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Trnave (§ 43 ods. 2 CSP), dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením sporu nie je dôvodný. 4.

článku 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť, na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi

ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 5.

článku 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 6.

§ 22

CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné:

1. a)Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
2. b)Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
3. c)Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
4. d)Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
5. e)Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
6. f)Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
7. g)Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
8. h)Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline. 7.

§ 34ods.

1 CSP ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. 8.

§ 34ods.

2 CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní

:

1. a)§ 22 písm.
2. f)a
3. h)a § 23 písm.
4. f)a
5. h)je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
6. b)§ 22 písm.
7. d)a
8. g)a § 23 písm.
9. d)a
10. g)je príslušný Krajský súd v Bratislave,
11. c)§ 22 písm.
12. e)a § 23 písm.
13. e)je príslušný Krajský súd v Košiciach. 9.

§ 40

CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 10.

§ 471cCSP konanie začaté a právoplatne neskončené do 31.

mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných

predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak

osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

1. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku časovej pôsobnosti právnych noriem upravených v § 34 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 471c CSP. Odvolanie bolo podané (a teda odvolacie konanie bolo začaté) pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „novela“), ktorým boli s účinnosťou od
2. júna 2023 menené aj ustanovenia upravujúce funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní a novoupravená kauzálna príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch. Pre súdy preto vzniká otázka, či sa nová právna úprava funkčnej príslušnosti má vzťahovať aj na odvolacie konania začaté pred účinnosťou novely.
3. V procesnom práve je pri riešení otázok intertemporality základným princípom okamžitá aplikovateľnosť novej procesnej úpravy na konania začaté a prebiehajúce

doterajších predpisov. Pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach upravené inak, je preto potrebné, aby súdy aj na konania začaté a prebiehajúce

predchádzajúcej právnej úpravy, aplikovali novú právnu úpravu, a to od momentu nadobudnutia jej účinnosti. 13. V rámci novely Civilného sporového poriadku bolo prijaté aj prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 471c CSP,

ktorého sa konania začaté

predchádzajúcej právnej úpravy a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných

predpisov účinných do

1. mája 2023 (s výnimkou prípadov, kedy osobitný predpis výslovne upravil prechod výkonu súdnictva na iný súd). Uvedené prechodné ustanovenie tak upravuje zachovanie vecnej a miestnej príslušnosti v konaniach začatých a právoplatne neskončených do
2. mája
3. Predmetné prechodné ustanovenie ale neupravuje zachovanie funkčnej a ani kauzálnej príslušnosti, čo vyplýva z gramatického (jazykového) výkladu predmetného ustanovenia. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle zahrnúť v prechodnom ustanovení § 471c CSP aj zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti, urobil by tak obdobne, ako v prípade § 470 ods. 4 CSP.
4. V súlade s princípom okamžitej aplikovateľnosti je potom novú právnu úpravu funkčnej príslušnosti obsiahnutú v § 34 ods. 2 CSP potrebné aplikovať aj na odvolacie konania začaté a právoplatne neskončené do
5. mája
7. V predloženom spore o príslušnosť je potrebné vyriešiť aj nadväzujúcu otázku výkladu § 34 ods. 2 CSP vo vzťahu k obchodnoprávnym sporom, kedy okresným súdom konajúcim a rozhodujúcim v prvej inštancii, nie je okresný súd vymedzený v § 22 písm. d) až h) CSP. V tomto prípade bol okresným súdom rozhodujúcim v prvej inštancii Okresný súd Dunajská Streda, teda okresný súd patriaci

§ 3ods.

7 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov do obvodu Krajského súdu v Trnave. 16. Najvyšší súd vychádzajúc z gramatického výkladu § 34 ods. 2 CSP, najmä z časti na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní

..., kde bol zákonodarcom zvolený dôraz na konanie vymedzené v § 22 CSP (a nie na súd rozhodujúci

§ 22

CSP), ktorý upravuje kauzálnu príslušnosť súdu v obchodnoprávnych sporoch, ako aj z teleologického výkladu zohľadňujúceho účel novely, ktorým je špecializácia súdov (vrátane odvolacích súdov) s cieľom zabezpečenia rýchlosti, kvality a efektívnosti rozhodovania, za súčasnej absencie prechodného ustanovenia, ktoré by obsahovalo odlišnú úpravu, dospel k záveru, že § 34 ods. 2 CSP je potrebné od 1. júna 2023 aplikovať aj v takom prípade, keď okresný súd rozhodujúci obchodnoprávny spor v prvej inštancii nie je jedným z okresných súdov vymedzených v § 22 písm.

1. d)až
2. h)CSP. Preto pokiaľ súdom rozhodujúcim v prvej inštancii je Okresný súd Dunajská Streda, ktorý patrí do obvodu Krajského súdu Trnava, je potrebné aplikovať § 34 ods. 2 písm.
3. b)CSP a príslušným na konanie o odvolaní je Krajský súd v Bratislave. 17. Najvyšší súd si je vedomý zložitosti otázok vyvolaných novelou a nejednoznačnosti až rozpornosti novej právnej úpravy. Zvažujúc aj prísne formalistický výklad (kde okresnými súdmi

§ 34ods.

2 CSP by bolo potrebné vnímať jedine okresné súdy vymedzené v § 22 písm.

1. d)až
2. h)CSP), ktorý by zapríčinil dvojkoľajnosť posudzovania funkčnej príslušnosti odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch, najvyšší súd uprednostnil výklad, ktorý rešpektuje účel prijatej novely a zabezpečí jednotné posudzovanie funkčnej príslušnosti odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch za účinnosti novely. Najvyšší súd aplikoval pri zvolenom riešení aj základné princípy Civilné sporového poriadku vymedzené v čl. 4 ods. 1 CSP a čl. 17 CSP. 18. Predkladajúci Krajský súd v Bratislave v dôvodoch svojho nesúhlasu s postúpením sporu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemohlo byť vydané v konaní

§ 22CSP, keď kauzálna príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch do 31.

mája 2023 nebola v Civilnom sporovom poriadku upravená a

ním interpretovaného výkladu § 471c zostala zachovaná vecná príslušnosť (vrátane kauzálnej príslušnosti) a miestna príslušnosť Okresného súdu Dunajská Streda. 19. Najvyšší súd k tejto argumentácii uvádza, že v súlade s vyššie ozrejmeným výkladom § 471c CSP, z ktorého znenia (na rozdiel od § 470 ods. 4 CSP) a contrario vyplýva, že sa nevzťahuje na funkčnú príslušnosť a ani na kauzálnu príslušnosť a vzhľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy, je za konanie

§ 22CSP (na ktoré odkazuje § 34 ods.

2 CSP) potrebné rozumieť konania v obchodnoprávnych sporoch vedené na ktoromkoľvek okresnom súde (prípadne mestskom súde), a to bez ohľadu na to, kedy bolo konanie začaté. Nie je pritom možné vnímať kauzálnu príslušnosť ako formu vecnej príslušnosti tak, ako to uviedol Krajský súd v Bratislave. Vecná príslušnosť upravuje, ktorý súd v rámci súdnej sústavy je oprávnený konať a rozhodovať v prvej inštancii. Kauzálna príslušnosť upravuje, na základe kritéria predmetu sporu (kauzy), ktorý súd je príslušný na konanie vo veci. Uvedené druhy príslušnosti nemožno ale stotožňovať, každý druh príslušnosti má svoj vlastný účel, samostatné kritéria jej určenia a aj osobitnú úpravu (čomu zodpovedá aj systematické delenie tretej hlavy prvej časti Civilného sporového poriadku na jednotlivé diely). Nemožno preto hovoriť o tom, že kauzálna príslušnosť súdu by bola poddruhom vecnej príslušnosti súdu. 20. Najvyššiemu súdu je známy aj právny názor (prezentovaný najmä Krajským súdom v Banskej Bystrici),

ktorého sa má v súvislosti s novelou uplatňovať zásada dokončenia vecí na súdoch príslušných

predpisov do 31. mája 2023 s výnimkou výslovne upraveného prechodu výkonu súdnictva v osobitnom predpise, pričom zmenu funkčnej príslušnosti nie je možné stotožňovať s prechodom výkonu súdnictva. Výkladom § 471c CSP, ktorý nezohľadňuje aj zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti, nie je zachovaný účel reformy súdnej mapy vykonaný novelou.

tohto právneho názoru je zároveň funkčnú príslušnosť

§ 34ods.

2 CSP potrebné vnímať ako kauzálnu príslušnosť, ktorú je možné považovať za poddruh miestnej príslušnosti.

1. Najvyšší súd k tomuto právnemu názoru uvádza, že tak ako už uviedol v odseku
2. odôvodnenia tohto rozhodnutia, nemožno jednotlivé druhy príslušnosti súdu, ktoré Civilný sporový poriadok upravuje, stotožňovať alebo vnímať ako poddruhy inej príslušnosti. Uvedenému nezodpovedá právna úprava. Skutočnosť, že kauzálna príslušnosť má prioritnú povahu voči ostatným druhom príslušnosti (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z
3. januára 2019, sp. zn. 5Ndob/2/2019) neznamená, že by ju bolo možné vnímať ako poddruh inej príslušnosti. Pri výklade prechodného ustanovenia § 471c CSP preto nemožno dospieť k záveru, že by v ňom bolo skryto (v rámci vecnej alebo miestnej príslušnosti) zahrnuté aj zachovanie kauzálnej príslušnosti.
4. Vo vzťahu k nerešpektovaniu účelu novely výkladom prechodného ustanovenia § 471c CSP zvoleným najvyšším súdom, najvyšší súd uvádza, že v danom prípade nejde o pravú medzeru v zákone, teda o prípad, kedy úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti. Zo znenia § 471c CSP

najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach začatých do 31. mája 2023 v § 471c CSP neupravil vedome. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca v znení tohto prechodného ustanovenia pristúpil k vymenovaniu iných druhov príslušnosti, ktoré zostávajú zachované (vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu a ani funkčnú príslušnosť neuviedol, ako aj z porovnania s prechodným ustanovením § 470 ods. 4 CSP. Následný prípadný rozpor s dôvodovou správou a aj usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemožno odstraňovať výkladom, ktorým by sa zmenil nepochybný obsah predmetného ustanovenia (čl. 3 ods. 1 CSP). Naopak, krajským súdom prezentovaný výklad,

ktorého by konania o odvolaniach podaných do 31. mája 2023 mali byť dokončené na pôvodných krajských súdoch funkčne príslušných

predpisov účinných do 31. mája 2023, nerešpektuje

najvyššieho súdu účel sledovaný novelou, ktorým je v prvom rade špecializácia súdov, vrátane krajských súdov. Navrhovaný výklad by spôsobil neželanú dvojkoľajnosť, kedy by odvolacie konania v obchodnoprávnych sporoch aj napriek zamýšľanej špecializácii naďalej prebiehali aj na krajských súdoch, ktoré už

novej právnej úpravy nemajú byť súčasťou špecializovaného obchodného súdnictva.

1. Pri namietanom faktickom prechode výkonu súdnictva, ku ktorému dochádza zmenou funkčnej príslušnosti v odvolacích konaniach začatých do
2. mája 2023, najvyšší súd uvádza, že krajský súd je povinný skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania (§ 40 CSP). Preto pokiaľ v priebehu odvolacieho konania príde k zmene právnej úpravy funkčnej príslušnosti, je na zákonodarcovi, aby zrozumiteľne a jednoznačne upravil, či s ohľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy a s ohľadom na povinnosť súdu skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania

§ 40

CSP, zostáva zachovaná funkčná príslušnosť v konaniach začatých

prechádzajúcej právnej úpravy, a to prijatím prechodného ustanovenia, ktoré v rámci novely prijaté nebolo.

1. Vo vzťahu k záverom o okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy najvyšší súd poukazuje aj na obdobné názory vyslovené najvyšším súdom v uznesení z
2. júna 2023, sp. zn. 6Ndc/19/2023 a náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z
3. júna 2023, sp. zn. IV. ÚS 257/
4. Totožné závery, aké prijal najvyšší súd v tomto rozhodnutí, boli zároveň už prijaté aj v uznesení najvyššieho súdu zo
5. augusta 2023, sp. zn. 5Ndob/5/
6. Najvyšší súd dopĺňa, že prijatými závermi neprichádza k porušeniu práva na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a ani k porušeniu zásady perpetuatio fori, keď k zmene funkčnej príslušnosti prišlo, na základe zmeny právnej úpravy a jej okamžitej aplikovateľnosti, pričom úprava intertemporality novej procesnej úpravy bola v rukách zákonodarcu.
7. Najvyšší súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením sporu nie je dôvodný. Na konanie a rozhodnutie o odvolaní je preto príslušný Krajský súd v Bratislave.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
9. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.