Najvyšší súd Slovenskej republiky 8Sžf/42/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., s.r.o., so sídlom J., K., zastúpeného JUDr. D. A. advokátom, so sídlom Z., X.K., proti ţalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica (pôvodne Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/4509-23174/2011/993403-r zo dňa 25. februára 2011, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/40/2011-72 zo dňa 29. júna 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7S/40/2011-72 zo dňa 29. júna 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) podľa ustanovenia § 250j ods. l Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“ ) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/223/4509-23174/2011/993403-r zo dňa 25. februára 2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane – daňového úradu Košice IV, č. 698/230/100675/10/poto z 14. decembra 2010 a ktorým správca dane uloţil ţalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm.
- d)zákona č. 511/1992 Zb. pokutu vo výške 37.722,20 euro za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citujúc ustanovenie § 35 ods. 1 písm.
- d)a § 110h zákona č. 511/1992 Zb. skonštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom a preto ţalobu zamietol. 2 8Sţf/42/2011 Prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobná námietka týkajúca sa neaplikovania § 35 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. správcom dane je nedôvodná, nakoľko ju nemoţno aplikovať na prípady uvedené v § 35 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Taktieţ uviedol, ţe z Nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS 283/2010 z 27. októbra 2010 nevyplýva záver, aby pri dodaní tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade vo viazanom reţime bola daná právomoc posudzovať dodanie tovaru z hľadiska uplatnenia dane z pridanej hodnoty a ţe dôvodom zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5Sţf/91/2008 z 29. októbra 2009 boli procesné pochybenia súdu. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. l OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca z dôvodu, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci na základe ktorého dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Podľa ţalobcu z Nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS 283/2010 z 27. októbra 2010 vyplýva záver, ţe tento povaţoval postupy a rozhodnutia daňových orgánov za neopodstatnené, ktoré treba v ďalšom konaní zrušiť a tento Nález ÚS SR je takou novou skutočnosťou, ktorá má generálny vplyv na celé daňové konanie, teda postupy a rozhodnutia daňových orgánov. Podľa ţalobcu rozhodnutia správcu dane ako aj ţalovaného boli vydané v rozpore s ust. § 2 ods. 1 , § 12 , § 18 ods. 2 a § 21 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH ako aj čl. 4 ods. 7, čl. 37, čl. 48, čl. 79, čl. 84, čl. 98, čl. 114 a čl. 201 ods. 1 písm.
- a)Nariadenia rady EHS 2913/92 - Colný kódex. Podľa ţalobcu, ak daňové orgány neboli kompetentné rozhodovať o o prípadnej platbe DPH, tak nemohli rozhodovať ani o udelení pokuty v prípade tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade vo viazanom reţime. Na základe vyššie uvedeného, ţalobca navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil a zrušil rozhodnutie ţalované ako aj správcu dane a odloţil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, ţe podkladom pre uloţenie pokuty 3 8Sţf/42/2011 bolo právoplatné rozhodnutie správcu dane č. 695/231/69796/2008/Top z 21. augusta 2008. Povaţoval argumentáciu ţalobcu za bezpredmetnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods.1,2 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP). 4 8Sţf/42/2011 Podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môţe byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Z obsahu odvolania ţalobcu je zrejmé, ţe o.i. namietal skutočnosť, ţe podkladom pre uloţenie sankcie bolo rozhodnutie, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený, teda namiesto colného úradu príslušný správca dane. Nesúhlasil so spôsobom, akým sa krajský súd vysporiadal s jeho ţalobnými námietkami. Ako vyplýva z obsahu jeho podaného odvolania, namietal ţalobca nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a protiústavnosť rozhodnutia ţalovaného nesúhlasiac s jeho dôvodmi, keď poukazujúc na skutočnosti, ţe Ústavný súd SR v svojom Náleze III. ÚS 283/2010 z 27. októbra 2010 povaţoval postupy a rozhodnutia správnych orgánov za neopodstatnené, ktoré treba v ďalšom konaní zrušiť. Podľa § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu 5 8Sţf/42/2011 (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04 – www.concourt.sk). Túto poţiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tieţ pripomína, ţe právo na spravodlivý súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval na kaţdý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či sp. zn. II. ÚS 537/2010– www.concourt.sk). Vychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo ţalobcu, ako účastníka preskúmavacieho konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude zodpovedať na jeho primárne námietky oponujúce rozhodnutiu správneho orgánu, a ktoré bude mať aj oporu v administratívnom spise. Skonštatovanie krajského súdu, ţe „rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom s rozsudkom vyslovil, že žalobu zamieta.“, však zhora definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na ţalobcove námietky uvedené v ţalobe a nie je ani reakciou na obsah administratívneho spisu. V tejto veci odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu č. III. ÚS 283/2010 z 27.10.2010, (Výrazný nedostatok odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu spočíva v tom, že 6 8Sţf/42/2011 najvyšší súd sa v značnej miere obmedzil na vysvetlenie poslania colného skladu a sledujúc si svoju líniu tvrdil, že v danom prípade išlo o dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku, hoci aj v colnom sklade, a preto sťažovateľ bol povinný v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH platiť daň. Najvyšší súd sa však nevenoval aplikácii ustanovenia § 12 zákona o DPH, podľa ktorého majú colné predpisy pri dovoze prednosť pre zákonom o DPH. Ústavný súd považuje túto skutočnosť za rozhodujúcu pre posúdenie veci“), ktorý ţalobca uviedol v ţalobe ako aj v odvolaní a z ktorého je zrejmé, ţe Najvyšší súd svojim rozsudkom vo veci, sp. zn. 5Sţf/91/2008 z 21.októbra 2009, sa dostatočne nevysporiadal s námietkou ţalobcu, či bol alebo nebol vo veci oprávnený rozhodovať správca dane a ţalovaný alebo podľa § 12 zákona o DPH colné orgány. V tejto súvislosti súd poznamenáva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky poloţil ESD uznesením, sp. zn. 1 Sţp/1/2010 z 22. marca 2011, po zrušení rozsudku sp. zn. 5Sţf/91/2008 z 20.10.2009, prejudiciálne otázky vzťahujúce sa na obdobný prípad. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom súdnictve je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodnutie vydal orgán na to oprávnený. Takto musí postupovať aj v prípade, ak uţ iné rozhodnutie správneho orgánu, čo aj formálne právoplatné, a ktoré je podkladom pre vydanie ďalšieho rozhodnutia (napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty) bolo vydané orgánom na to oprávneným. Ak by sa preukázalo, ţe rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté ţalobou, išlo by v danom prípade o ničotné rozhodnutie (paakt) a na takého rozhodnutie by súd z úradnej povinnosti neprihliadol. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať, ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu je príliš všeobecné a príliš široko koncipované a neodráţa konkrétnu situáciu ţalobcu. Ak teda v posudzovanej veci krajský súd podľa názoru najvyššieho súdu nepreskúmal komplexne ţalobcove námietky, postupoval nedôsledne, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom krajský súd po opätovnom vyporiadaní sa s ţalobnými dôvodmi znova vo veci rozhodne a svoje 7 8Sţf/42/2011 rozhodnutie náleţite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konania bolo urobené zadosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky k zhora vyslovenému právnemu názoru povaţuje za potrebné dodať, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republiky nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa včítane odôvodňovania rozhodnutia. V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 28. júna 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová