← Slovensko

o vylúčenie veci z oddelenej podstaty

Najvyšší súd 5Obdo/7/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. RNDr. M. M., nar. X., bytom R. a Ing. M. M., rod. M., nar. X., bytom R., zast. JUDr. Z. B., advokátkou so sídlom P., proti ţalovanému: JUDr. M. B., H., správca úpadcu Z., a. s., „v konkurze“, V., o vylúčenie veci z oddelenej podstaty vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 16Cbi/3/2009, na dovolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. decembra 2009, č. k. 25CoKR/47/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky mení uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, v časti ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z
  2. júna 2009, č. k. 16Cbi/3/2009-303 o zamietnutí návrhu ţalobcov na prerušenie konania tak, ţe rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z
  3. júna 2009, č. k. 16Cbi/3/2009-303 v časti o zamietnutie návrhu ţalobcov na prerušenie konania p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z
  4. júna 2009, č. k. 6Cbi/3/2009-303 zamietol ţalobu ţalobcov o vylúčenie bytu č. X. na X. a garáţe č. X. na prvom poschodí bytového domu na Z. súp. č. X., postaveného na parc. č. X., č. X. a č. X. – vchod Z., zapísaného na LV č. X., k. ú. S.S. zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa I., a. s., B.. Súd prvého stupňa konštatoval v odôvodnení rozsudku, ţe majetok ţalobcov je zapísaný do súpisu ako majetok nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu, a preto sa zaoberal právne významnými skutočnosťami pre vznik vlastníckeho práva k spornému bytu. Byt sa ako predmet občianskoprávnych vzťahov podľa § 118 ods. 2 OZ a tým aj ako predmet vlastníckeho práva môţe stať aţ momentom 5Obdo/7/2010 2 právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu. Dovtedy ide iba o súčasť bytového domu, ktorý je nehnuteľnou vecou podľa § 119 ods. 2 OZ a dovtedy je „byt“ ako vymedzený priestor v bytovom dome jeho súčasťou podľa § 120 ods. 2 OZ. Ţalobcovia nemohli nadobudnúť sporný byt na základe „Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáţí v polyfunkčnom objekte P. na Z. z
  5. októbra 2006 vzhľadom na to, ţe kolaudačné rozhodnutie bolo vydané aţ
  6. decembra
  7. Aţ týmto okamihom mohli ţalobcovia nadobudnúť vlastnícke právo k spornému bytu. Dohoda z
  8. októbra 2006 bola uzatvorená potom, čo úpadcovi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Úpadca nakladal s majetkom – s rozostavaným bytovým domom a prislúchajúcimi pozemkami – ako majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii, keď dohodou z
  9. októbra 2006 previedol nie vlastnícke právo – ale právo na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému bytu. Aj na takýto prevod sa však svojimi účinkami vzťahovalo upovedomenie o začatí exekúcie. Preto súd I. stupňa povaţoval Dohodu z
  10. októbra 2006 za neplatný právny úkon, lebo svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonnému zákazu. Vlastníkom sporného bytu je úpadca a potom ţalovaný správne zapísal tento byt do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Preto ţalobu ţalobcov zamietol. Rovnako zamietol návrh ţalobcov na prerušenie konania, pretoţe otázka vyriešenia platnosti či neplatnosti zmluvy o zriadení záloţného práva, nemá vplyv na platnosť dohody z
  11. októbra 2006, od ktorej odvodzovali ich vlastnícke právo, odôvodňujúce vylúčenie zo súpisu. O trovách konania súd I. stupňa rozhodol tak, ţe ich náhradu účastníkom nepriznal. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o odvolaní ţalobcov uznesením z
  12. decembra 2009, č. k. 25CoKR/47/2009-502 tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v časti, ktorým súd ţalobu ţalobcov zamietol a v časti, ktorou bol návrh na prerušenie konania zamietnutý zmenil rozhodnutie tak, ţe konanie na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 16Cbi/3/2009 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 8C 14/
  13. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe súd I. stupňa sa zaoberal len otázkou existencie vlastníckeho práva k spornému bytu a neriešil to, čo je predmetom sporu, teda tá skutočnosť, či majetok zapísaný v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa zabezpečuje záväzok úpadcu. Bez vyriešenia otázky existencie zabezpečovaného práva, nie je moţné rozhodnúť 5Obdo/7/2010 3 o uplatnenom práve. Záver konkurzného súdu o tom, ţe ţalobcovia nenadobudli vlastnícke právo, bol predčasný, pretoţe prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na rozhodnutie o tejto predbeţnej otázke. Odvolací súd povaţoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne a vydané predčasne, a preto ho podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového súdu o prerušení konania, odvolací súd v súlade s právnym názorom, ktorý uţ vyslovil v konaniach o určenie pohľadávok, aj v tomto prípade dospel k záveru, ţe je v záujme právnej istoty účastníkov konania, vhodné prerušiť konanie do rozhodnutia sporu o neplatnosť záloţnej zmluvy. Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. povaţoval odvolací súd za vhodné, i keď nie je obligatórne, pretoţe prebieha samostatné súdne konanie, v ktorom sa rieši platnosť záloţnej zmluvy a vyriešenie tejto otázky môţe mať význam pre rozhodnutie konkurzného súdu. Preto odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v časti, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania tak, ţe návrhu vyhovel a konanie prerušil. Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie ţalovaný a to do časti, ktorou odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu o prerušené konanie tak, ţe návrhu ţalobcov na prerušenie konania vyhovel a konanie prerušil. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie alebo alternatívne výrok v napadnutej časti uznesenia odvolacieho súdu zmenil tak, ţe výrok rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/3/2009-303, z
  14. júna 2009 o zamietnutí návrhu ţalobcov na prerušenie konania, potvrdil z týchto dôvodov: prípustnosť dovolania je daná podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. a § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Napadnuté uznesenie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia odvolacím súdom, a preto je aj vecne nesprávny. Odvolacie konanie, ktoré vydaniu uznesenia predchádzalo, je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). 5Obdo/7/2010 4 Medzi rozhodnutia expressis verbis vylúčené z odvolacieho prieskumu patria v zmysle ust. § 202 ods. 3 písm. a/ O. s. p. aj uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania. Pokiaľ je preto odvolanie zo strany účastníka konania voči uzneseniu s procesným charakterom uznesenia o vedení konania predsa len v zákonom stanovenej lehote podané, odvolací súd je povinný po jeho doručení súdom prvého stupňa takéto odvolanie rozhodnutím v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietnuť. Pojem uznesenie o vedení konania nedefinujú platné a účinné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom civilný kódex výslovne ani inplicitne nevymedzuje ani jeho základné pojmové znaky ani druhovú charakteristiku obsahu alebo predmetu rozhodnutí spadajúcich do uvedenej kategórie rozhodnutí. Preto je potrebné, aby odvolací súd odvolanie voči uznesenie, vţdy individuálne a kazisticky vyhodnotil podľa okolností konkrétneho prípadu. V súlade so súčasťou procesnalistickou doktrínou, ako aj na základe rozhodovacej činnosti súdov je moţné konštatovať, ţe uznesenie o vedení konania vo všeobecnosti spravidla moţno povaţovať za také, ktorých okruh otázok, ktoré sú ním riešené objektívne, nemôţe spôsobiť ţiadnu alebo len minimálnu ujmu na právach účastníka konania a súd ich v zmysle zásady arbitráţneho poriadku vyjadrenej enter alia aj v ust. § 170 ods. 2 O. s. p. môţe v priebehu konania zmeniť resp. dotknuté procesné vzťahy „upraviť“, odlišne bez toho, aby bol na to potrebný opravný prostriedok. Uznesenie súdu, ktorým rozhodol o návrhu účastníka konania na jeho prerušenie podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je predmetom i povahou procesnoprávnych vzťahov, nakoľko samotný návrh účastníka konania na prerušenie konania smeruje práve k určitej úprave postupu súdu v konaní in comerčného jeho postupu a metód pri riešení sporu. Ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe dôvodom pre zmenu výroku rozsudku prvostupňového súdu, neboli nedostatky v skutkovom základe, ani nedostatky v právnom posúdení veci, pričom odvolací súd nevytkol súdu
  15. stupňa ani ţiadne vady konania, ktoré jeho vadami predchádzalo. Jediným dôvodom bol odlišný právny názor v otázke vhodnosti prerušenia konania. Vyriešenie otázky záloţného práva v konaní pred Okresným súdom Bratislava I je nezávisle od právnej otázky, či ţalobcovia disponujú vlastníckym právom k nehnuteľnostiam zapísaným do súpisu majetku podstát úpadcu ţalovaným. 5Obdo/7/2010 5 Dovolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, ţe práve rýchlosť konania tvorí základný atribút práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Krajský súd nevysvetlil, aké konkrétne aspekty práva na spravodlivý proces účastníkov by v dôsledku neprerušenia konania mali byť zásadným spôsobom dotknuté. Dovolateľ poukázal na ust. § 197 ods. 5 ZKR (prerušenie konkurzného konania je v zásade neprípustné), preto je pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie excindančného konania ako konania konkurzom vyvolaného potrebné obzvlášť zváţiť vplyv prerušenia excindačného konania na jeho rýchlosť a hospodárnosť, tak aj na konkurzné konanie samotné. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica bolo preto v napadnutom výroku vecne správne, nijako nezasiahlo do procesných práv účastníkov konania a bolo len výsledkom voľby tej moţnosti procesného postupu, ktorá je správna a dôvodná a konanie o určenie, ţe záloţné právo tu nie je, nespĺňa hypotézu rozhodujúcej právnej normy podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Ţalobcovia sa písomne vyjadrili k dovolaniu ţalovaného a navrhli, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného posúdil ako nedôvodné. Ţalobcovia sú názoru, ţe v zmysle § 202 ods. 3 písm. o/ O. s. p. je jednoznačné, ţe odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je prípustné, konanie teda netrpelo inou vadou, ktorá by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na fakultatívnu moţnosť súdu prerušiť konanie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. nemôţe ísť o nesprávne právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 . O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania – ţalovaný v lehote podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p., pričom spĺňa náleţitosti predpísané na jeho podanie (§ 241 ods. 1 O. s. p.) a prípustnosť dovolania je daná podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p., prejednal dovolanie ţalovaného v zmysle ust. § 242 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 243a ods. 3 O. s. p. 5Obdo/7/2010 6 a po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolacieho súdu vrátane konania, ktoré vydaniu uznesenia predchádzalo, dospel k názoru, ţe dovolanie je dôvodné. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí návrhu ţalobcov na prerušenie konania zmenený, prípustnosť dovolania, je preto daná podľa ust. § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Dovolateľ – ţalovaný vo svojom dovolaní namietal, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol návrh ţalobcov na prerušenie konania zamietnutý, patrí k tým rozhodnutiam prvostupňového súdu, proti ktorým je vylúčené odvolanie v zmysle ust. § 202 ods. 3 písm. a/ O. s. p. t. j. takéto rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania. Dovolací súd k tejto námietke neprihliadol, keďţe ju povaţoval za nedôvodnú. Rozhodnutie o prerušení konania podľa ust. § 129 ods. 2 písm. c/ O. s. p. nie je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania a preto je voči takému rozhodnutiu odvolanie prípustné. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď poučil účastníkov konania o moţnosti podať odvolanie, rovnako správne postupoval odvolací súd správne, keď o odvolaní rozhodol. Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrnia, môţe konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet (§ 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) Z vyššie citovaného ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., teda vyplýva, ţe súd nemusí obligatórne prerušiť konanie na návrh účastníka konania, môţe tak však urobiť, ak po zváţení okolností dospeje k názoru, ţe konkrétne prebiehajúce konanie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu. Teda rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností sporu, pričom je potrebné, aby súd prihliadol aj na štádium, v akom sa konanie nachádza, ako aj zváţil, či predmetný právny vzťah týkajúci sa účastníkov konania si nemôţe prejudicálne sám vyriešiť. 5Obdo/7/2010 7 Ţalobcovia navrhli prerušiť konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16Cbi/3/2009 do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C 14/
  16. Ţalobcovia vystupujú v konaní na Okresnom súde Bratislava I vedenom pod sp. zn. 8C/14/2007 ako ţalobcovia v 8/ a 9/ a ţalobou ţiadajú, aby Okresný súd Bratislava I určil neexistenciu záloţného práva, ako aj ţe ţalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. X. vedenom Správou katastra B., okres B. obec B. – m. č. S.S., k. ú. S.S., nachádzajúcich sa v bytovom dome Z. so súp. č. X., stojacom na parc. č. X., X. a X.. Ako vyplýva zo súpisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Cbi/3/2009 si ţalobcovia po zistení, ţe majetok, ktorý je predmetom sporu, bol zapísaný do konkurznej podstaty, uplatnili svoj nárok vylučovacou ţalobou voči ţalovanému. Ţalovaný neuznal právo, na základe ktorého si ţalobcovia uplatňujú vylúčenie majetku zo súpisu. Ochrana skutočného vlastníka spornej veci je zabezpečená vylučovacou ţalobou. Ţalobu na vylúčenie majetku zo súpisu podstaty (excindačnú ţalobu) je treba odlišovať od ţaloby na vydanie takéhoto majetku. Výsledkom úspešného uplatnenia vylučovacej ţaloby je vylúčenie určitého majetku zo súpisu podstaty a tým aj strata správcovského oprávnenia nakladať s týmto majetkom a najmä moţnosť speňaţiť ho. Vylučovaciu ţalobu, je však treba odlišovať od ţaloby na určenie vlastníckeho práva. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva, resp. určenie neplatnosti záloţnej zmluvy, nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by sama o sebe mala za následok vylúčenie veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Je preto v záujme účastníkov konania, aby konanie o vylúčenie veci bolo prerokované bez zbytočných prieťahov, a aby uviedli a predloţili všetky dôkazy preukazujúce ich nároki. Dovolací súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrh ţalobcov na prerušenie konania, povaţoval za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorým bolo prerušené konanie o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. zmenil tak, ţe rozsudok prvostupňového súdu v časti, ktorou zamietol návrh ţalobcov na prerušenie konania, potvrdil. 5Obdo/7/2010 8 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  17. júla 2010 JUDr. Darina L i č k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.