1 Trestného zákona, v spolupáchateľstve
Y. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. septembra 2021, sp. zn. 5To/16/2021, takto rozhodol:
382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného V. Y. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Poprad (ďalej tiež ,,okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 11. mája 2021, sp. zn. 5T/69/2020, uznal obvineného V. Y., I. S., J. S. vinného zo spáchania zločinu lúpeže
1 Trestného zákona v spolupáchateľstve
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej spoločnej dohode dňa 27.06.2020 v čase okolo 22.00 hod v bare F., ktorý sa nachádza na K. sv. A. č. XX/X v V., prišli spoločne k poškodenému V. S., ktorý vychádzal z priestorov WC baru F., vyzvali ho, aby vyšiel pred bar, kde po vyjdení z baru ho obž. I. S. dvakrát po sebe udrel do tváre, následkom čoho poškodený V. S. spadol na schody, kde ho obž. V. Y. a obž. J. S. chytili za ruky, načo mu všetci traja prehľadali oblečenie a zo zadného vrecka nohavíc mu zobrali mobilný telefón zn. Huawei P9 lite, čiernej farby s puzdrom, v ktorom sa nachádzal jeho občiansky preukaz a karta poistenca a z ponožky na pravej nohe mu obž. I. S. zobral finančnú hotovosť v sume 560 eur, čím poškodenému V. S. spôsobili pomliaždenie oboch rúk a tržnú ranu hornej pery, ktoré si nevyžiadali jeho liečenie a práceneschopnosť, odcudzením mobilného telefónu zn. Huawei P9 lite, čiernej farby s puzdrom mu spôsobili spolu škodu vo výške 112,50 eur a odcudzením finančnej hotovosti mu spôsobili ďalšiu škodu vo výške 560 eur, čím mu tak spôsobili celkovú škodu vo výške 672,50 eur. Prvostupňový súd za to uložil obvinenému V. Y.
1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na ktorého výkon ho
2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obvinenému I. S. bol uložený
1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov 6 mesiacov.
2 písm. b) Trestného zákona ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obvinenému J. S. bol uložený
1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol
1 s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním a
2 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba na 2 roky. Súčasne mu bol
3 písm. c) Trestného zákona uložený zákaz stretávať sa s osobami V. Y. a I. S. a
4 písm. a) Trestného zákona mu bola uložená aj povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému V. S..
1 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného V. S. so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na podklade odvolania obvineného V. Y. a I. S. rozhodol uznesením zo 14. septembra 2021, sp. zn. 5To/16/2021 tak, že
Proti naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený V. Y. prostredníctvom ustanoveného obhajcu, vo svoj prospech dovolanie, a to z dôvodov
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku, teda, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu; a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení dovolania obvinený V. Y. zrekapituloval priebeh trestného konania, odôvodnenie rozhodnutia, poukázal na výpovede svedkov, rozpory v nich, ktoré podrobne rozviedol aj v ďalších častiach dovolania, zhodnotil skutkový stav a uzavrel, že konajúce súdy sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadali so všetkými okolnosťami (
názoru obvineného) dôležitými pre rozhodnutie, subjektívnym spôsobom objasňovali okolnosti svedčiace proti nemu i v jeho prospech a odmietli vykonať všetky obhajobou navrhnuté dôkazy, a teda v predmetnej trestnej veci rozhodli predčasne a nezákonne. V bližšom odôvodnení dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku obvinený v prvom rade namietal nedostatočné odôvodnenia súdnych rozhodnutí. V podstate argumentoval tým, že povinnosť orgánov činných v trestnom konaní dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom právo na obhajobu jednoznačne vyžaduje aj určitú kvalitu procesného rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia súdov nespĺňa kvalitatívne požiadavky stanovené zákonnou úpravou, v konečnom dôsledku má za následok jeho arbitrárnosť. Samotné dôvody rozhodnutia, okrem citácie obsahu jednotlivých svedeckých výpovedí a nesporne ,,nekritického“ prevzatia svedeckých výpovedí V. S., Y. P. a Q. Z., neobsahuje úvahy, ktorými sa prvostupňový súd spravoval pri ich hodnotení a uvážení jednotlivo i v ich súhrne. Odôvodnenie rozhodnutia je v podstate zmätočné, nakoľko nie je logicky a skutkovo štruktúrované, okrem ,,nekritického“ prevzatia výpovedí troch svedkov na jednej strane, došlo k neodôvodnenému bagatelizovaniu výpovedí jednotlivých obvinených a k ignorovaniu objektívne všetkými svedkami preukazovaných skutočností na strane druhej. Navyše z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov prvostupňový súd, podobne ako aj orgány činné v trestnom konaní v rámci prípravného konania, nevykonal celý rad ďalších dôkazov, ktoré mohli objektivizovať skutkový stav, pričom táto povinnosť súdu vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku. V ďalšej časti dovolania obvinený s poukazom na všeobecné pravidlo určujúce rozsah dokazovania, namietal porušenie práva na objektívne objasnenie veci, argumentujúc tým, že v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku neboli, či už v rámci prípravného konania, resp. hlavného pojednávania vykonané dôkazy, ktoré mal prvostupňový súd vykonať z úradnej povinnosti tak, aby „s rovnakou starostlivosťou boli objasnené okolnosti svedčiace aj v prospech obvineného“, a taktiež neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhovala obhajoba a ktoré
názoru obvineného mohli objektivizovať daný skutkový stav - návrh na doplnenie dokazovania z
vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná, a ktorá vierohodná nie je. Vychádzajúc z tvrdenia, že prvostupňový súd dokazovanie v potrebnom rozsahu nevykonal, obvinený s poukazom najmä na výpoveď poškodeného a ďalších svedkov, ich údajné rozpory (ktoré podrobne rozviedol) vyjadril v podstate názor, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil, že rozhodnutím krajského súdu, ako aj rozhodnutím okresného súdu bol porušený zákon a súčasne postupom
2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 14. septembra 2021 sp. zn. 4 To/16/2021 a vec vrátil uvedenému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len „prokurátor“), ktorý vyslovil názor, že v prejednávanej veci nie sú splnené dôvody splnené dôvody dovolania
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku. Prioritne poukázal na to, že odsúdený V. Y. vo svojom dovolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, iba opakuje tie isté, ktoré uviedol vo svojom odvolaní, s ktorými sa
jeho názoru dostatočným spôsobom vysporiadal odvolací súd. V nadväznosti na nesúhlas obvineného s hodnotením skutkového stavu a jeho rozsahu, dôkazov a výsledku konania uviedol, že obvinený mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, ako aj k vykonaným dôkazom, mal možnosť navrhovať doplnenie dokazovania a tiež predniesť argumenty k jeho nevine v záverečnej reči a v poslednom slove. Zároveň počas celej doby súdneho konania a aj v prípravnom konaní bol obžalovaný zastúpený obhajcom, ktorý reálne uplatňoval jeho práva na obhajobu, a preto
jeho názoru nedošlo k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom. Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí súdov nižšej inštancie vyslovil názor, že prvostupňový súd, ako aj odvolací súd, vo svojich rozhodnutiach sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými vykonanými dôkazmi, ako aj s návrhmi a námietkami obžaloby, a teda ich rozhodnutia nevykazujú znaky arbitrárnosti. Napokon mal prokurátor za to, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutému rozsudku bolo vykonané v súlade so zásadami uvedenými v § 2 Trestného poriadku, a teda nebol naplnený ani dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietol. Vyjadrenie prokurátora bolo doručené obvinenému a dodatočne zo strany dovolacieho súdu aj jeho ustanovenej obhajkyni (I. ÚS 355/2015). K vyjadreniu prokurátora reagoval obvinený sám podaním doručeným okresnému súdu 2. septembra 2022, v ktorom v plnom rozsahu zotrval na podanom dovolaní a na jeho dôvodoch. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) primárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku], bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že boli splnené podmienky uvedené v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že vyššie uvedené dovolanie je potrebne´ na neverejnom zasadnutí odmietnuť
c) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Vo všeobecnosti Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych vád. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak, z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa však týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich subsumpcie a hodnotenia
por. Platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
por., v opačnom prípade je dovolací súd oprávnený subsumovať námietky pod iný, zodpovedajúci dovolací dôvod tak, aby riadne podliehali dovolaciemu prieskumu, prípadne dovolanie vecne nepreskúmať, ak ide o námietky, ktoré nespadajú pod žiaden dovolací dôvod a sú v dovolacom konaní nepreskúmateľné (por. R 120/2012). Obvinený uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať ak, zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu chápe ako vytvorenie podmienok pre dôslednú, plnú realizáciu procesných práv obvineného a jeho obhajcu, a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na ich uplatnenie. Ak ide o porušenie tohto práva, pre zákonnú relevanciu z hľadiska naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku je rozhodujúci jeho charakter, ktorý musí dosahovať stupeň zásadnosti. O zásadné porušenie práva ide najmä v prípade, ak došlo k procesnému pochybeniu súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, a v dôsledku takéhoto pochybenia bolo odňaté alebo znemožnené riadne uplatnenie konkrétnych procesných práv obvineného, pričom takéto porušenie kardinálnym, teda kľúčovým spôsobom zasiahlo do možnosti obvineného uplatniť jeho základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Tr. por.). O nesprávnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin než ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného (teda spravidla pôjde o prísnejšie skutkovú podstatu). Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia je potom nesprávna aplikácia určitého ustanovenia hmotnoprávnej povahy. Z obsahového vymedzenia dovolacích námietok obvineného V. Y. subsumovaných pod dovolacie dôvody
1 písm.
3 Tr. por.), čo je explicitne vyjadrené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého stupňa, prípadne korekcie odvolacieho súdu, a dovolací súd už nie je oprávnený zistený skutok skúmať ani prehodnocovať, ale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Rovnako to platí o hodnotení dôkazov vykonaných súdmi nižšieho stupňa, ktoré hodnotenie je predpokladom pre ustálenie skutkových záverov. S ohľadom na uvedené tieto námietky nebolo možné podradiť pod žiaden dovolací dôvod, pretože nespadajú do rozsahu dovolacieho prieskumu, a z tohto dôvodu sa nimi dovolací súd nemohol ani meritórne zaoberať. Všeobecne k námietkam obvineného, v podstatnej časti svojho obsahu smerujúcim k tomu, že konajúce súdy sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadali so všetkými okolnosťami (
názoru obvineného) dôležitými pre rozhodnutie, subjektívnym spôsobom objasňovali okolnosti svedčiace proti nemu i v jeho prospech a odmietli vykonať všetky obhajobou navrhnuté dôkazy najvyšší súd uvádza, že za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. práva
11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle§ 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
ktorej ,, vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (R 116/2014 - III). Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z
ktorého dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Napokon, pokiaľ ide o právne posúdenie veci v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, ani v tejto otázke Najvyšší súd nevzhliadol opodstatnenosť námietok obvineného. Vychádzajúc zo skutkových záverov ustálených súdmi nižšieho stupňa, ktoré nie je už oprávnený skúmať a meniť, dospel k tomu, že z vymedzenia skutku tak, ako bol naformulovaný, je zrejmé, že napĺňa znaky zločinu lúpeže
188 ods. 1 Trestného zákona tým, že obvinený svojím konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím naplnil skutkovú podstatu tohto trestného činu v jeho základnej podobe. V danej súvislosti je potrebné dodať, že dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. len z toho hľadiska toho, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (R 47/2008). Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd nezistil naplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku, a preto dovolanie obvineného V. Y.
c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.