Obsah (4)

§ 419§ 421§ 432§ 431

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/26/2023 Identifikačné číslo spisu: 8815202114 Dátum vydania rozhodnutia: 23.08.2023 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 10. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.

§ 421ods.

1 písm. c) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 12. Podľa § 431 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 13.

§ 432ods.

1 a 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 14. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 15. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania v zmysle ust. § 420 písm.

1. f)CSP a tvrdí, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytýka odvolaciemu súdu vadnosť jeho postupu v podobe zmätočnosti jeho rozhodnutia, premietnutú v podľa dovolateľa nesprávnom, nedostatočne odôvodnenom a nepreskúmateľnom rozhodnutí odvolacieho súdu. 16. Relevantné znaky, charakterizujúce procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP sú - zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm.
3. f)CSP, zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. O uvedený prípad sa však podľa dovolacieho súdu v súdenej veci nejedná. 17. Dovolací súd konštatuje, že námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
4. f)CSP automaticky v každom jednom prípade, keď sa neúspešná strana nestotožní s rozhodnutím odvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie). Naopak k posudzovaniu prípustnosti dovolania pri uplatnení námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu treba pristupovať individuálne s prihliadnutím na konkrétnu rozhodovanú vec. Na mieste je tak reštriktívny prístup. 17.1. Prípustnosť dovolania na základe tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia môže byť daná v prípadoch, ak odvolací súd nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia znemožní strane v dovolaní uplatniť dovolací dôvod podľa § 432 CSP, t. j. namietať nesprávne právne posúdenie veci (rovnako aj 3Obdo/42/2019); ak odvolací súd uskutoční výklad právneho predpisu na zistený skutkový stav veci, ktorý je ústavne nesúladný, svojvoľný a bez presvedčivého a racionálneho logického odôvodnenia (viď aj 3Obdo/72/2016 a 3Obdo/10/2017), alebo ak sa odvolací súd nevysporiada so skutočnosťou, ktorá je kľúčová pre rozhodovaný spor a má podstatný vplyv na výsledok konania (viď aj 3Obdo/93/2019). 17.2. V rozhodovanom spore podľa názoru dovolacieho súdu nešlo o žiadnu z výnimiek uvedených vyššie. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobca ním vyjadruje len svoj nesúhlas s tým, že konajúce súdy jeho žalobe nevyhoveli. Už v uznesení z 11. apríla 2019, sp. zn. 3Obdo/2/2019 dovolací súd skonštatoval, že „prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. nezakladá všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie), ktoré vyznelo v jeho neprospech. Na zdôraznenie uvedeného dovolací súd dáva do pozornosti, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).“ Uvedený záver je plne aktuálny aj v rozhodovanej veci. 18. Je potrebné mať predovšetkým na zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V posudzovanom prípade bolo potrebné zohľadniť, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí pritom jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, čo navrhoval, z ktorých osvedčených skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd, aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil. 18.1. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že je preto právne súladné keď odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňujúc so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, s poukazom na § 387 CSP, odkázal na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje. Nezanedbateľnou je skutočnosť, že dovolaním napádaný rozsudok je štvrtým súdnym rozhodnutím v prejednávanej veci. 19. Dovolací súd konštatuje, že vo vzťahu k námietke dovolateľa o nepreskúmateľnosti a nedostatočnej odôvodnenosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v tejto súvislosti k jeho jedinej výhrade voči postupu odvolacieho súdu, keď tento sa podľa žalobcu nesprávne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že práce fakturované žalovaným podľa Zmluvy, neboli vykonané v rozsahu fakturácie, napriek skutočnosti, že rozsah prác bol potvrdený a prevzatý žalovaným, resp. J.. F., z ktorého dôvodu odvolací súd podľa žalobcu i nesprávne zhodnotil skutkový stav a nesprávne rozhodol, dovolací súd uvádza, že podstatným v súdenej veci bol záver súdu prvej inštancie, že v súdenej veci nie je sporným, že by úpadca na základe zmluvy nevykonal zimnú údržbu pre žalovaného, ale sporným je rozsah tejto údržby, jej reálny výkon a na to sa viažuca cena za údržbu uplatnená faktúrou, pričom tvrdenia svedkov (J.. F. a Ing. Illéša o tom, že výkazy odzrkadľovali skutočný výkon prác vykonaných počas zimnej údržby), sú v zjavnom rozpore so skutočnosťami prezentovanými žalovaným v priebehu konania. Okresný súd ďalej zreteľne uviedol (s odkazom na záznamy o klimatických podmienkach v rozhodnom období, osobitosť mesta ako zastavaného územia, druh, počet a spôsob práce mechanizmov podieľajúcich sa na zimnej údržbe a na pasportizáciu ciest a chodníkov) a v nadväznosti na výpovede svedkov, že nie je možné sa po zistení týchto logicky overiteľných zistení stotožniť s tvrdením žalobcu, že účtované bolo podľa zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Vo vzťahu k dovolateľom tvrdenej skutočnosti, že výkazy, na základe ktorých bola suma fakturovaná, boli podpísané J.. F., vtedajším zamestnancom žalovaného, v ktorého pracovnej náplni bolo vykonávanie tejto činnosti, tu v odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na vyjadrenie samotného svedka, že takúto činnosť vykonával prvýkrát, no zmluvou nedisponoval a aj keď tvrdil, že si údaje uvedené na výkazoch kontroloval podľa vlastnej evidencie, ťažko sa stotožniť s tým, že mohol odsúhlasiť rozsah prác, nakoľko sám uviedol, že mu nebolo ani pracovníčkou žalobcu, ani nikým iným vysvetlené čo znamenajú údaje uvedené vo výkazoch, a teda možno predpokladať, tak ako to uviedol aj svedok J.. B., že nevedel čo znamenali, a tak podľa súdu nemohol odobriť, že niečo bolo vykonané, keď jednotlivým položkám nerozumel a zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí nemal, teda nemohol vôbec tušiť, aký rozsah prác odobruje podpisom, ktorý bol následne aj účtovaný. Taktiež sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalovaného, že skutočne nebolo fyzicky možné odkontrolovať celý rozsah vykonanej údržby, a to aj vzhľadom na výpis dochádzky svedka v predmetnom období. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, ktorý záver i primerane zdôvodnil, a síce že bolo chybou žalovaného, ako si zabezpečil odobrovanie, resp. podpisovanie výkazov, aj keď má za to, že naozaj bolo aj úlohou žalovaného nielen ako účastníka záväzkového vzťahu z predmetnej zmluvy, ale aj ako zamestnávateľa svedka J.. F. v tejto veci postupovať starostlivo, odborne a tak, aby sa predišlo akýmkoľvek problémom či až súdnym sporom. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zreteľne uviedol, že žalobca napriek výzve žalovaného a súdu, nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné výkony ním tvrdené tak, ako mali byť jednotlivými mechanizmami vykonané, a teda z ktorých by bolo zrejmé, ktorým mechanizmom, na ktorej časti mesta bola údržba vykonaná s odôvodnením, že takýmito listinami nedisponuje. Z výpovedí svedkov (Š. M., Q. F., W. K., V. Č.), ktoré súd podrobne uviedol vo svojom rozhodnutí, súdu pritom vyplynulo, že v súvislosti s výkonom prác sa vyhotovovali záznamy o prevádzke vozidla, tzv. stazky, do ktorých sa okrem iného zapísalo, čo sa robilo, časový rozsah činnosti, koľko kilometrov, prípadne aj koľko materiálu sa použilo a zdôraznil, že práve tieto listiny - tzv. stazky by boli veľmi dôveryhodným zdrojom údajov o rozsahu vykonanej zimnej údržby predmetnými mechanizmami, a to nielen pravdepodobnom, o ktorom pojednával už vo svojom zrušujúcom uznesení z 31. októbra 2017 krajský súd, ale skutočnom, reálnom v takom rozsahu, aby bolo možné nárok uplatnený žalobcom z faktúry posúdiť. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, ktorý záver i primerane zdôvodnil, že žalobca napriek skutočnosti, že nárok uplatňovaný v tomto konaní bol sporný od samého počiatku jeho vzniku, keďže žalovaný odmietal faktúru uhradiť a v konečnom dôsledku k úhrade ostatných dvoch faktúr pristúpil s prísľubom storna spornej faktúry, z ktorej nárok je predmetom tohto konania, napriek tomu, že prebiehali rôzne rokovania, žalobca zrejme disponoval tzv. stazkami, ktorých vystavovanie potvrdili všetci vodiči mechanizmov vykonávajúcich zimnú údržbu, no zrejme nezodpovedným prístupom spôsobil, že takéto listiny nie sú k dispozícii, teda také ako ich popísal aj svedok J.. B., z ktorých by bol zrejmý začiatok úkonu, koniec úkonu a počet ubehnutých kilometrov, teda záznamy o prevádzke nákladného motorového vozidla a v akom rozsahu ich podľa tvrdení svedkov títo aj mali vystavovať ako vodiči predmetných mechanizmov. Práve z uvedeného dôvodu, a síce že žalobca napriek tomu, že svedkovia potvrdili existenciu záznamov o prevádzke predmetných motorových vozidiel, tzv. Stazky, tieto súdu nepredložil a svoj nárok oprel len o výkazy, o reálnosti ktorých výkonov v nich uvedených sú vážne pochybnosti, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca, ktorého úlohou bolo preukázať, že na základe zmluvy poskytol žalovanému ním tvrdené plnenie vo forme výkonov zimnej údržby, neuniesol dôkazné bremeno, došlo k zamietnutiu žaloby zo strany súdu prvej inštancie, ktorý záver opätovne vyčerpávajúco zdôvodnil. Nezanedbateľnou, práve i vo vzťahu k námietke dovolateľa, bola i konštatácia okresného súdu, že také konanie žalobcu, ktorým bola vystavená faktúra č. 21-6-2012 na základe denných výkazov, keď bez ďalšieho bol uvedený počet opakovaní a tým aj rozsah prác, reálne nemohol byť vykonaný, ktorý výkaz a v ňom uvedené výkony sa stali podkladom pre určenie žalobcom uplatňovanej sumy vo vzťahu k žalovanému na základe zmluvy po odsúhlasení a opatrení podpisom J.. F. ako zodpovedným zamestnancom žalovaného, podľa všetkého nie odborne spôsobilým na posúdenie uvedených skutočnosti, nie je súpisom skutočne vykonaných plnení tak, ako predpokladal bod 6. Článku III. zmluvy. 19.1. Odvolací súd v svojom v poradí druhom rozhodnutí skonštatoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky a osvojil si závery súdu prvej inštancie poukazujúc na to, že žalobca ohľadom vykonania zimnej údržby nenavrhol ďalšie dokazovanie, resp. nepredložil ani záznamy o prevádzke vozidla - stazky. Uviedol, že v prejednávanej veci síce žalobca predložil súdu prvej inštancie spolu s faktúrou vystavenou na žalovanú sumu aj podklady na fakturáciu za zimnú údržbu komunikácii v meste Vranov nad Topľou a denné výkazy za obdobie od 15. februára 2012 do 21. februára 2012, avšak svedkovia, ktorí pracovali u úpadcu ako vodiči mechanizmov svojimi výpoveďami pravdivosť týchto listinných dôkazov spochybnili. Uzavrel, že v rozpore so zásadou spravodlivosti by bolo priznať žalobcovi nárok ním uplatnený žalobou bez toho, aby žalobca tento svoj nárok, resp. jeho rozsah dostatočne preukázal, pričom tento svoj záver odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia i primerane vysvetlil. 20. Najvyšší súd považuje za potrebné poukázať i na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, ale neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, akým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je v zásade v právomoci orgánu, ktorý rozhoduje o merite veci. Z uvedeného vyplýva, že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe zahŕňa právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné (I. ÚS 52/03). V súvislosti s namietanými nedostatkami v procese dokazovania dovolací súd zdôrazňuje, že posudzovanie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, s jej návrhmi dôkazov a ani s jej vyhodnotením dôkazov. 21. Zhrnúc vyššie uvedené, dovolací súd vo vzťahu k námietkam žalobcu vyslovuje dostatočnosť odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu a opätovne konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí pritom jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Najvyšší súd považuje za dôležité zdôrazniť, že z uvedenej dovolacej námietky žalobcu, keď tento ,,vytýka odvolaciemu súdu, že sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že práce fakturované žalovaným podľa Zmluvy, neboli vykonané v rozsahu fakturácie, napriek skutočnosti, že rozsah prác bol potvrdený a prevzatý žalovaným, resp. J.. F., z ktorého dôvodu odvolací súd podľa žalobcu nesprávne zhodnotil skutkový stav vyplýva, že táto smeruje skôr k zisteniu skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie a jeho hodnoteniu. 21.1. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži ani na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 CSP („dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Možno uzavrieť, že ak žalobca vytýka odvolaciemu súdu nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu, uvedené nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm.
5. f)CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval už ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (napr. II. ÚS 465/2017). Takéto dovolacie námietky nepredstavujú zákonom spôsobilý spôsob vymedzenia dovolacieho dôvodu

§ 431

CSP a z tohto dôvodu nemôžu predstavovať vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm.

1. f)CSP. 22. Dovolateľ tvrdí, že v zmysle ust. § 420 písm.
2. f)CSP došlo rozhodnutím odvolacieho súdu k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces spočívajúcom v nesprávnom procesnom postupe súdu, avšak neuvádza, konkrétne ktoré procesné oprávnenia mu odvolací súd odňal, prípadne realizáciu ktorých procesných oprávnení mu znemožnil. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm.
3. f)CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie požiadavky, že nesprávnym procesným postupom súd znemožnil dovolateľovi realizovať jemu patriace procesné práva a zároveň intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo v danom prípade podľa najvyššieho súdu dovolateľ nepreukázal. Rozhodnutie súdu, ktorý sa vo svojom odôvodnení vysporiada so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, avšak neodôvodnené podľa predstáv dovolateľa, nemožno automaticky považovať za rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, či dokonca svojvoľné. Dovolací súd dospel k záveru, že obidve rozhodnutia súdov nižšej inštancie zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd oboch inštancií v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli rozhodujúci skutkový stav, stanoviská sporových strán k prerokovávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citovali právne predpisy, ktoré aplikovali na daný prípad, a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Primerane vysvetlili, z akých úvah a dôkazov vychádzali v konaní, dostatočne odôvodnili právny záver, postupom súdov teda nedošlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm.
4. f)CSP, ktorá zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. 23. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm.
5. c)CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, dovolací súd uvádza, že pokiaľ ide o žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci (t. j. dovolací dôvod podľa § 432 CSP), od dovolateľa sa vyžaduje, aby v dovolaní výslovne uviedol právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a konkretizoval, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť. Ak dovolanie nespĺňa predmetné podmienky, dovolací dôvod podľa § 432 CSP nie je vymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP (rovnako aj 3Obdo/20/2020). Zároveň platí, že musí ísť o právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (t. j. touto právnou otázkou sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí musel zaoberať). 23.1. Dovolanie žalobcu vyššie uvedené požiadavky stanovené ustanovením § 432 ods. 2 CSP nespĺňa, keďže žalobca nepredniesol v dovolaní žiadnu vlastnú právnu argumentáciu, ktorej opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť by mal dovolací súd v nadväznosti na právne závery odvolacieho súdu posudzovať, z ktorého dôvodu dovolací súd uvádza, že podané dovolanie je v tejto časti absolútne neprejednateľné. Z obsahu dovolania je najvyššiemu súdu zrejmé, že žalobca ním vyjadruje len svoj nesúhlas s neúspechom v spore. 23.2. Preto dovolací súd konštatuje, že v tejto časti nie je uplatnený dovolací dôvod vymedzený v súlade so zákonom (s ustanovením § 432 ods. 2 CSP), čo predstavuje zákonný dôvod pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm.
6. f)CSP. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nie je daná procesná prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
7. f)CSP, ani podľa § 421 ods. 1 písm.
8. c)CSP, dovolací súd dovolanie žalobcu na základe § 447 písm.
9. c)a písm.
10. f)CSP odmietol. 25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 26. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (ustanovenie § 451 ods. 2 v spojení s ustanovením § 393 ods. 2, druhá veta C. s. p. a ustanovením § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.