1, ods.
1 Trestného poriadku, uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To/64/2020, zo
2 Trestného poriadku - zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To/64/2020, zo
1 Trestného poriadku Okresnému súdu Žilina prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Trestného poriadku neberie do väzby obvineného Bc. H. X., nar. X. Y. XXXX v G., trvale bytom v I. T., R. Č.. XXXX/X, t. č. v ÚVTOS Prešov, Oddelenie výkonu trestu s miestom výkonu služby v Sabinove. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28Tk/1/2017, z 5. decembra 2019 bol obvinený Bc. H. X. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu krádeže
1, ods.
5 Trestného zákona účinného do 1. 8. 2019, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.
4 Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona súd zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k. 47Tk/l/2019-1564, z
4 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň zrušil všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.
1 Trestného poriadku uložil obžalovanému Bc. H. X. povinný nahradiť spôsobenú škodu poškodenému spoločnosti U. S. O. spol. s r. o., so sídlom L.. X, I. T., IČO: 31 592 835 vo výške 1.600,-Eur, poškodenému spoločnosti ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Coboriho 9, Nitra, IČO: 00 151 700 vo výške 192.799,66 Eur, s tým, že povinnosť obžalovaného na náhradu škody poškodeným zaniká v rozsahu plnenia odsúdeným Š. J., nar. X. U. XXXX v U. Ľ., trvalé bytom I. T., mestská časť L., ul. S. č. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdeným T. P., nar. XX. U. XXXX v I. T., trvalé bytom L., ul. W. U. č. XXX/X, okr. I. T., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorí boli na náhradu škody zaviazaní rozsudkom, č. k. 28Tk/l/2017, z 13. júna 2017 a O. D., nar. XX. H. XXXX v O., trvalé bytom I. T., P. XXXX/XX, ktorý bol na náhradu škody zaviazaný rozsudkom OS Žilina, č. k. 47Tk/2/2018-839, dňa 29. apríla 2019. Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. 3To/64/2020, zo 17. februára 2021 postupom
H. X. ako nedôvodné. Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal dovolanie obvinený Bc. H. X. argumentujúc naplnením dovolacích dôvodov
1 písm. b), písm. c), písm. e), písm. g), písm. h), písm. i) Trestného poriadku. V dovolaní uviedol: „Dovolací dôvod
1 písm. b) Trestného poriadku, a to že súd rozhodol v nezákonnom zložení, odsúdený uplatňuje z dôvodu, že súd vo veci rozhodoval i napriek tomu, že v danom konaní existovala zaujatosť. Až neskôr, resp. následne po podanom návrhu na odňatie a prikázanie veci inému súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol a dospel k záveru, že potvrdzuje dôvody, pre ktoré bol predmetný návrh podaný a trestnú vec odsúdeného, v tom čase ešte obžalovaného Bc. H. X., vedenú na Krajskom súde Žilina pod sp. zn. 3Nto/4/2020, odňal a prikázal vec Krajskému súdu v Trenčíne. Dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku, a to zásadné porušenie práva na obhajobu, uplatňuje odsúdený z dôvodu, že súd odmietol vykonať odsúdeným navrhované dôkazy, ktoré by pri zisťovaní skutkového stavu zabezpečili objasnenie veci. Odsúdený žiadal v konaní pred súdom vykonať taký významný dôkaz pre rozsah obhajoby odsúdeného (kontrolné znalecké dokazovanie], že má za to, že jeho odmietnutím bolo hrubo porušené ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. g) Trestného poriadku, a toto rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, uplatňuje odsúdený z dôvodu, že súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov vinu odsúdeného bez akýchkoľvek povinností preukázať a nie naopak. Odsúdený v súdnom konaní navrhoval vykonať dôkaz, a to vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré má podstatný vplyv na výšku vzniknutej škody. Súd však uvedený dôkaz odmietol vykonať. Procesné predpisy ponechávajú vykonanie dôkazov na voľnú úvahu súdu, avšak voľná úvaha nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Obhajoba má za to, že k uvedenej svojvôli v posudzovanom prípade došlo, následne táto nezákonnosť vykonávania dôkazov, na ktorej je založené rozhodnutie, sa prejavila v súdnom konaní, keď súd odmietol vykonať dôkaz, ktorý by mohol preukázať nižšiu sumu vzniknutej škody odsúdeného, a následne vydal (súd prvého i druhého stupňa) odsudzujúce rozhodnutie len na základe dôkazov svedčiacich v neprospech odsúdeného. Dovolací dôvod
1 písm.
denného kurzového lístka ECB v prepočte k 17. augustu 2012, čo v prepočte na 1 m2 klokanej usne o hrúbke cca. 0,9 mm predstavuje sumu 20,541105 €, po zaokrúhlení 20,54 €.
uvedeného prepočtu ceny za klokanie usne, ktoré mali byť odcudzené, o celkovej výmere 3 959,26 m2 predstavuje celková výška škody sumu 81 323,20 €. To znamená, že konaním odsúdeného nebola spôsobená škoda veľkého rozsahu, ale len značná škoda, preto sa odsúdený nemohol dopustiť obzvlášť závažného zločinu krádeže
5 písm. a) Trestného zákona. Na základe uvedeného je zrejmé, že jestvujú odôvodnené pochybnosti o správnosti Odborného vyjadrenia č. 486/2016 znalkyne Ing. Yvety Valentovej, preto odsúdený navrhuje, aby súd pribral iného znalca z odboru 210000 (kožiarske a kožušnícke výrobky, obuv), odvetvia 210202 (kožušiny a výrobky z kožušín) na podanie znaleckého posudku k výške spôsobenej škody. Odsúdený okrem iného dáva do pozornosti a na účely dovolania predkladá uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, odbor Stred
1 Trestného poriadku zo
n) Trestného zákona (odsúdený napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) ako aj zákonný dôvod na mimoriadne zníženie trestu
2 písm. e) Trestného zákona (odsúdený sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie
ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona a na zistení a usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine). Navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 371 ods. 1 písm. b), c), e), g),
1 Trestného poriadku, aby dovolací súd po zrušení napadnutých rozhodnutí prikázal prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. V doplnení dovolania uviedol: V rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28Tk/l/2017-1365, z
prokuratúry Okresný súd Žilina vo veci, sp. zn. 28Tk/1/2017, nebol zaujatý a bol nestranný, ale
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujatý bol, alebo sa tak mohol javiť, a preto rozhodol, že na ostatných trestných konaniach súdil iný súd, a to z dôvodu možnej zaujatosti. Odňatá bola aj Okresnému súdu Žilina vec, sp. zn. 28Tk/2/2018, Najvyšším súdom Slovenskej republiky, sp. zn. 2Ndt/5/2022, a to znova JUDr. Erike Bebčákovej. Porušenie práva na prejednanie veci nestranným súdom čl. 6 ods. 1 Dohovoru - právo na spravodlivý proces. Keďže prvostupňový súd (Okresný súd Žilina) považoval usvedčenie spolupáchateľov dovolateľa za súčasť konania vedeného proti nemu, prinajmenšom na prvý pohľad mal zjavný podnet na to, aby zachoval súlad s predchádzajúcimi rozsudkami, pretože akékoľvek protichodné zistenia v konaní proti dovolateľovi by mohli podkopať dôveryhodnosť rozsudkov proti jeho spolupáchateľom. Podobne vzhľadom na to, že odsúdenie dovolateľa bolo do značnej miery založené na dôkazoch poskytnutých spolupáchateľmi, ktorí ho už obvinili vo svojich priznaniach, ktoré poskytli v procese vyjednávania o vine a treste. Okresný súd Žilina prípad dovolateľa prejednával v samostatnom konaní (sp. zn. 28Tk/1/2017), pričom zasadal ako senát v tom istom zložení ako senát, ktorý prejednával prípady ostatných spolupáchateľov. Ako dovolateľ sa sťažujem, že mi bolo odopreté konanie pred nestranným súdom a ochrana práva byť považovaný za nevinného, ako je ustanovené v článku 6 § 1 a § 2 Dohovoru; § 1 Pri rozhodovaní o akomkoľvek trestnom obvinení proti nemu má každý právo na prejednanie nestranným súdom. § 2 Každý kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, kým sa jeho vina nepreukáže zákonným spôsobom. Zdôrazňujem skutočnosť, že tak ako ja aj moji údajní spolupáchatelia boli odsúdení súdom v rovnakom zložení a príslušný súd si bol vedomí mojej totožnosti a znenie rozsudkov odsudzujúcich mojich údajných spolupáchateľov dosahovalo konkrétne závery ku mne. Rozsudky odsudzujúce mojich údajných spolupáchateľov neboli vyňaté z môjho vlastného spisu, ale predstavovali ako celok jeho súčasť. Otázka nestrannosti sudcu však nastáva vtedy, keď skorší rozsudok už obsahuje podrobné posúdenie úlohy osoby, nadväzne súdenej za trestný čin spáchaný viacerými osobami, najmä ak skorší rozsudok obsahuje konkrétnu kategorizáciu účasti dovolateľa, alebo je z neho zrejmé, že súdená osoba následne splnila všetky podmienky na spáchanie trestného činu. Vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci možno takéto prvky považovať za zaujatosť v otázke viny obžalovaného v následnom konaní, a teda môžu viesť k objektívne odôvodneným pochybnostiam, že vnútroštátny súd má zaujatý názor na skutkové okolnosti týkajúce sa nadväzne súdenej osoby už na začiatku súdneho konania proti tejto osobe. Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Poukazujem na rozsudok ESĽP vo veci Mucha v. Slovenská republiky z 25. novembra 2021, sťažnosť číslo 63703/19. Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku. Vo veci konal, alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonania úkonov trestného konania. Namietam, že vo veci, sp. zn. 28Tk/1/2017, ako prvostupňový orgán rozhodoval Okresný súd Žilina, a to z dôvodov, ktoré som už podrobne rozpísal v bode č. 1 - dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Namietam, že vo veci rozhodoval senát Okresného súdu Žilina, kde rozsudky odsudzujúce mojich údajných spolupáchateľov spôsobili zaujatosť posúdenia mojej vlastnej veci a vyniesol ich senát v rovnakom zložení, aké vyniesol senát pojednávajúci o mojej vlastnej veci. Rozsudok ESĽP vo veci Mucha v. Slovenská republika z 25. novembra 2021 (sťažnosť číslo 63703/9). Došlo k porušeniu práva na prejednanie veci nestranným súdom čl. 6 ods. 1 Dohovoru - právo na spravodlivý proces. Na základe rozsudku ESĽP vo veci Mucha v. Slovenská republika (63703/9). Špecializovaný trestný súd Pezinok rozhodol o povolení obnovy konania a prepustil odsúdeného na slobodu, sp. zn. 11Nt/1/2022. Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. V súdnom konaní som navrhoval vykonať dôkaz, a to vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré má podstatný vplyv na výšku vzniknutej škody. Súd ho odmietol vykonať. Z toho dôvodu som žiadal súd vykonať kontrolné dokazovanie, ktoré súd zamietol. Na Okresnom súde Žilina mám aj ďalšie súdne konanie. K priznaniu poľahčujúcej okolnosti
n) Trestného zákona: Počas celého konania som síce popieral výšku spôsobenej škody, ale v inom trestnom konaní na Okresnom súd Banská Bystrica, ktorý vydal rozsudok, sp. zn. 7T/12/2021, z 19. júla 2022, v ktorom sa rozhodovalo o mojej vine a vine J. V., pričom išlo o obdobnú situáciu, kde bola uznaná poľahčujúca okolnosť, čo je tiež jedným z dôvodov na podanie dovolania v prospech odsúdeného. Spochybňovanie vzniknutej škody neznamená popretie a neoľutovanie spáchaného trestného činu. Zákonný dôvod na mimoriadne zníženie trestu
2 písm. e) Trestného zákona. Odsúdený sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie
ôsmej hlavy tretieho oddielu osobitnej časti Trestného zákona a na zistení a usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy a takom čine". K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor: „Čo sa týka dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, dovolateľ v podstate uvádza, že súd vo veci rozhodoval i napriek tomu, že v danom konaní existovala zaujatosť, až neskôr, resp. následne po podanom návrhu na odňatie a prikázanie veci inému súdu Najvyšší súd SR rozhodol a trestnú vec Bc. H. X., vedenú na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 3Nto/4/2020, odňal a prikázal vec Krajskému súdu v Trenčíne. K uvedenému dovolaciemu dôvodu uvádzam, že konajúce súdy vo vyššie označenej veci
môjho názoru nekonali v nezákonnom zložení. Pokiaľ ide o rozhodovanie vo veci samej, tak prvostupňový Okresný súd Žilina ako i Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozhodoval o odvolaní obvineného konali v zložení zodpovedajúcemu zákonu. V prípade, že odsúdený namieta čiastkové rozhodovanie Krajského súdu v Žiline, ktoré predchádzalo rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Ndt/18/2020, z 22. júla 2020, aj v tomto prípade išlo o zákonné rozhodovanie súdu. Vec bola na rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci najvyššiemu súdu predkladaná predsedom KS v Žiline s tým, že sudcovia tohto súdu sa subjektívne necítia byť zaujatí. V tejto súvislosti poukazujem na samotný obsah odôvodnenia zmieňovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, kde bola ako dôvod odňatia a prikázania veci v zásade uvádzaná pochybnosť o objektívnom a nestrannom konaní sudcov Krajského súdu v Žiline v zmysle tzv. teórie zdania (bez spochybňovania profesionality sudcov uvedeného súdu). Uvedené rozhodnutie NS SR je možné chápať teda ako rozhodnutie, ktoré preventívne predchádza možnému spochybňovaniu nestrannosti súdu a jeho účelom bolo okrem zabezpečenia objektívneho a nestranného rozhodovania súdu aj urýchlenie konania eliminovaním podávania námietok zaujatosti. Týmto rozhodnutím nebolo vyslovené, že rozhodnutia súdov učinené do odňatia veci by boli nezákonné. Mám za to, že súdy v predmetnej veci konali v zákonnom zložení, pričom odvolacím súdom bol preskúmaný aj postup predchádzajúci rozhodnutiu a tento bol vyhodnotený ako zákonný. V tejto časti teda dovolanie považujem za nedôvodné. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku, ktorý uplatňuje odsúdený z dôvodu, že súd odmietol vykonať ním navrhované dôkazy, čím došlo
neho k zásadnému porušeniu práva na obhajobu, uvádzam, že otázkou nepripustenia dôkazných návrhov odsúdeného sa už zaoberal odvolací súd, ktorý sa stotožnil s postupom Okresného súdu Žilina, pričom ozrejmil dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu záveru, že vykonané dokazovanie k objasneniu skutkového stavu postačuje. So závermi konajúcich súdov sa stotožňujem. Skutočnosť, že súdy nevyhoveli návrhom obvineného na doplnenie dokazovania, resp. spôsob vyhodnotenia jednotlivých vykonaných dôkazov uvedený dovolací dôvod nenapĺňa. Teda aj v tejto časti podané dovolanie považujem za nedôvodné, pričom k ďalším skutočnostiam, pre ktoré sa s uvedeným dovolacím dôvodom nestotožňujem sa ešte vyjadrím nižšie. Odsúdený sa tiež domáha dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku a argumentácii prezentovanej odsúdeným uvádzam, že na rozdiel od dovolateľa mám za to, že tak Okresný súd Žilina ako i Krajský súd v Trenčíne v napadnutých rozhodnutiach vec správne posúdili a na základe vykonaného dokazovania správne rozhodli o vine Bc. H. X.. Mám za to, že v konaní odsúdeného X. boli preukázané všetky okolnosti, ktoré viedli k stanoveniu správnej právnej kvalifikácie, vrátane výšky spôsobenej škody. Rozhodnutia súdov boli vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodnené a v celom rozsahu na tieto poukazujem. Neboli teda
môjho názoru naplnené dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Pokiaľ ide o námietky odsúdeného uvádzané v časti III. podaného dovolania, vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne týkajúce sa toho, že pri svojom rozhodovaní nezrušil aj výrok o treste uloženom rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. PK-2T/26/2020-4902, zo 4. decembra 2020, po analýze odsúdení Bc. X. tak, ako vyplývajú z registra trestov GP SR menovaného, konštatujem, že s argumentáciou odsúdeného sa v tejto časti stotožňujem. Napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne
môjho názoru mal byť zrušený výrok o treste uloženom vyššie uvedeným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu (záznam vedený v RT GP SR pod bodom 3.). Táto skutočnosť však nezakladá dôvod dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku,
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Odsúdený v odôvodnení návrhu tiež v časti IV. namieta, že v pôvodnom konaní bola vo vzťahu k nemu porušená zásada prezumpcie neviny, súd si bol vedomý jeho totožnosti a znenie rozsudkov odsudzujúcich jeho údajných spolupáchateľov obsahovalo konkrétne závery vo vzťahu k nemu. Odsúdený X. poukázal tiež na skutočnosť, že jeho vlastné odsúdenie bolo
neho do značnej miery založené na dôkazoch poskytnutých spolupracujúcimi spolupáchateľmi. Rozsudky schvaľujúce dohody o vine a treste spolupáchateľov odsúdeného Bc. H. X. obsahovali podrobný skutkový popis nimi spáchaných trestných činov, vrátane roly odsúdeného v nich ako spolupáchateľa, pričom presný skutkový popis nimi spáchaných trestných činov bol zhodný s presným skutkovým popisom trestných činov pripísaných odsúdenému Bc. X.. Odsúdenie spolupáchateľov odsúdeného za tieto trestné činy na základe ich uvedeného popisu, ktorý obsahoval presné skutkové vymedzenie konkrétnej úlohy odsúdeného v nich, tak zasadne mohlo vyvolať pochybnosti o tom, či nedošlo k zaujatému posúdeniu, či on sám spĺňal všetky podmienky potrebné na to, aby bolo možné považovať ho za páchateľa predmetného trestného činu. Odsúdený teda namieta okrem porušenia práva odsúdeného na prezumpciu neviny aj neexistenciu súdneho konania pred nestranným súdom. Zo spisu som zistil, že pokiaľ ide o spoluobvinených Š. J. a T. P., títo boli pre predmetnú trestnú činnosť odsúdení rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28Tk/1/201,7 z
môjho názoru nemá vplyv na porušenie práva na obhajobu. V tejto súvislosti nie je zanedbateľným ani fakt, že Bc. H. X. sa k spáchaniu skutku v prípravnom konaní priznal a na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutok ako taký nepopiera, ale namietal výšku spôsobenej škody. Tak v prípravnom konaní ako i v konaní pred súdom boli
môjho názoru všetky práva obvineného zachované a konanie spĺňalo všetky atribúty konania pred nestranným súdom, ktorý riadne vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie. Odsúdený v časti VI. dovolania žiada pri ukladaní trestu zohľadniť poľahčujúcu okolnosť
n) Trestného zákona, ktorú odvodzuje od ním tvrdenej skutočnosti, že z uznesenia o vznesení obvinenia v konaní vedenom na MV SR, PPZ NKA, odbor Stred Banská Bystrica pod sp. zn. PPZ-128/NKA-ST2-2020, zo 14. septembra 2020 vyplýva, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, a tiež touto skutočnosťou odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu
2 písm. e) Trestného zákona (odsúdený sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie
ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona a na zistení a usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine). K tomuto uvádzam, že poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona nie je možné spájať s prípadným napomáhaním obvineného pri objasňovaní inej trestnej činnosti, túto by bolo možné Bc. H. X. priznať len v prípade napomáhania v predmetnej trestnej veci, ktorá je predmetom dovolania. V tomto smere poukazujem na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To/64/2020, zo 17. februára 2021, v ktorom sa súd v súvislosti s možným priznaním uvádzanej poľahčujúcej okolnosti vysporiadal už v odvolacom konaní. Priznaniu poľahčujúcej okolnosti
n) Trestného konania bráni práve fakt, že Bc. X. počas celého konania popieral ustálenie výšky spôsobenej škody, čo v prípade dôvodnosti tejto námietky mohlo mať vplyv na zmenu skutkových okolností prípadu a s tým súvisiacu zmenu právnej kvalifikácie skutku. S týmto konštatovaním sa stotožňujem. Pokiaľ ide o zákonný dôvod na mimoriadne zníženie trestu
2 písm.
Na vyjadrenie prokurátora reagoval obvinený nasledovne: „V súvislosti so zložitosťou samotného prípadu je
nášho názoru okrem iného potrebné uviesť, že nie je ani dostačujúce, aby bolo v danom prípade vyhotovené odborné vyjadrenie, vzhľadom na skutočnosť, že výška škody je a bola veľmi dôležitým elementom pri ukladaní výšky trestu a pri zložitosti prípadu a jeho skutkového stavu mal súd postupovať tak, že mal do konania pribrať a ustanoviť znalca zo zoznamu znalcov, pre vypracovanie znaleckého posudku a nie uspokojiť sa s odborným vyjadrením, ktorý slúži ako podklad pre jednoduchšie prípady, pri ktorých nie sú osobitné problémy ani s právnym hodnotením, no vzhľadom na závažnosť činu mal súd postupovať tak, aby bol riadne zabezpečený spravodlivý proces odsúdeného, a to tým, že v konaní mal byť vyhotovený znalecký posudok na základe pribratia znalca z odboru Kožiarske a kožušnícke výrobky, obuv, z odvetvia Usne a výrobky z usni do konania. Zabezpečené odborné vyjadrenie z prípravného konania bolo namietané zo strany odsúdeného, pričom súd mal v takom prípade realizovať úkony smerujúce k nespochybniteľnému úkonu, ktorý by preukazoval výšku škody, čo by zabezpečil práve pribratím znalca do konania pre podanie nie odborného vyjadrenia, ale znaleckého posudku, pretože v tomto prípade nie je poskytnutá záruka objektívnosti určenia škody, a to aj z hľadiska porušenia zásady rovnosti strán, čím nebola umožnená už spomínaná procesná obrana odsúdeného. Odsúdený žiadnym spôsobom nepoprel spáchanie skutku ako takého, taktiež ho aj oľutoval, čo znamená, že spochybnenie vzniknutej škody neznamená popretie a neoľutovanie trestného činu, no jediné s čím nesúhlasil, bola práve vyčíslená škoda a jej výška, no v zmysle preukázania výšky škody je potrebné zaoberať sa spravodlivým určením škody vo vzťahu jednak nie len ku poškodenému, ale aj k odsúdenému, nakoľko ide o veľmi dôležitý aspekt trestného konania, na čo by súd mal realizovať všetky potrebné úkony smerujúce k vykonaniu takého dokazovania vo vzťahu k výške škody, ktorá spôsobom jej preukázania je vo vzťahu k poškodenému a odsúdenému rovnako spravodlivá, čo v danom prípade nebolo naplnené, pričom ide o dôležitý aspekt, ktorým sa má v konečnom dôsledku dosiahnuť spravodlivosť, najmä tým, že bude vyčíslená výška škody nepochybne, vychádzajúc s reálneho stavu, nie z tvrdení, keďže spravodlivosť sa nemá len javiť ako vykonaná, ale ona aj má byť navonok vykonaná, a to okrem iného aj prostredníctvom zásady rovnakého zaobchádzania, teda rovnosti strán konania. V takomto prípade, je možné zhodnotiť, že išlo celkom o nespravodlivé vykonanie dokazovania, resp. práva na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa v sebe viacero atribútov, s ktorým sa spája práve aj preukazovanie a popieranie tvrdení, čím sa z hľadiska procesnej stránky odsúdenému neumožnilo brániť v tomto zmysle a preukázať, že výška vyčíslenej škody nezodpovedá reálnej škode. Súd si vytvoril záver o výške škody len na základe dôkazu zaobstaraného v prípravnom konaní na základe podkladov od poškodeného, čím dospel k predčasnému vytvoreniu úsudku, keďže nedal možnosť odsúdenému procesné sa brániť, čím je reálne porušené právo na obhajobu a spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ide
nášho názoru o neúplné zistenie skutkového stavu, vzhľadom na skutočnosť, že dochádza k spochybneniu výšky vyčíslenej škody, ktorá bola predostrená na základe odborného vyjadrenia zabezpečeným z prípravného konania a nie zo strany súdu na hlavnom pojednávaní, a to formou znaleckého posudku, v rámci ktorého by nedochádzalo k jeho spochybneniu. Na Okresnom súde Žilina bolo pod sp. zn. 28Tk/2/2018, vedené konanie v trestnej veci v štádiu dokazovania v konaní pred súdom. Zákonným sudcom bola JUDr. Erika Bebčáková. Najvyšší súd Slovenskej republiky vec odňal Okresnému súdu Žilina, sp. zn. 2Ndt/5/2022, a prikázal vec súdu Banská Bystrica. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že vo svetle objektívneho hľadiska nestrannosti existujú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu odňatia veci Okresnému súdu Žilina a jej prikázanie inému súdu v sústave súdov Slovenskej republiky. Konanie odsúdeného Bc. H. X. voči nestotožnenému sudcovi Okresného súdu Žilina možno považovať za objektívne odôvodnenú obavu, ktorá je spôsobilá vzbudiť pochybnosti o nestrannosti sudcu v očiach strán. V trestnom konaní, sp. zn. 28Tk/l/2017, sa
slov odsúdeného Bc. H. X. kladie otázka, či ho mohla súdiť sudkyňa JUDr. Erika Bebčáková, ale v iných trestných konaniach nie, či nebola v pôvodnom konaní, sp. zn. 28Tk/l/2017, obava o nestrannosti sudcu. Existuje pochybnosť, že či v pôvodnom konaní bola vec prejednaná na zákonnom a nezávislom súde. Je preto rozporujúce, prečo súd nepripustil kontrolné znalecké dokazovanie, keďže v obdobnom prípade, dokonca pred rovnakým súdom bol takýto postup povolený, no v prípade odsúdeného Bc. H. X., bol obdobný postup zamietnutý, čím mu porušili základné právo na obhajobu. Znalkyňa Ing. Eva Adámiková z odboru Účtovníctva a daňovníctvo, Kontroling vypracovala na podnet vyjadrenie k možnosti vypracovania znaleckého posudku z predložených dokladov. Na vypracovanie žiadala doplniť ďalšie nevyhnutné podklady, ktoré sa nenachádzali v spise. Nakoľko sa jedná o tresnú vec bez podrobného preskúmania všetkých žiadaných podkladov, by neboli výsledky znaleckého skúmania objektívne, lebo znalecký posudok musí byť preukázateľný a musí zohľadňovať všetky špecifiká analyzovanej problematiky, ktorej sa týka. Znalkyňa Ing. Gabriela Štrbáňová z odboru Ekonómia a manažment vypracovala stanovisko k vypracovaniu znaleckého posudku, pričom sa vyjadrila, že znalecký posudok nie je možné vypracovať z toho dôvodu, že neboli predložené požadované listiny. Na základe uvedeného je zrejmé, že jestvujú odôvodnené pochybnosti o správnosti Odborného vyjadrenia č. 486/2016 znalkyne Ing. Yvety Valentovej, preto považujeme za opodstatnené vysloviť porušenie zákona, keďže súd odsúdil odsúdeného Bc. H. X. na tak vysoký trest odňatia slobody len na základe takého odborného vyjadrenia, ktoré bolo vypracované na základe poskytnutých listín zo strany poškodeného, ktoré ani vo vzťahu k objednávke od spoločnosti H. a akejkoľvek platnej zmluvy nepredstavuje dôveryhodné a vierohodné čísla. Prokurátor sa stotožnil s námietkou odsúdeného vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne týkajúcej sa toho, že pri svojom rozhodovaní nezrušil aj výrok o treste uloženom rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. PK-2T/26/2020-4902, zo 4. decembra 2020. Prokurátor sa stotožnil s argumentáciou odsúdeného, že napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne mal byť zrušený výrok o treste uloženom vyššie uvedeným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu. No uviedol, že táto skutočnosť však nezakladá dôvod dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku. V zmysle vyjadrenia prokurátora, ktorým uviedol, ako je vyššie uvedené, že hore uvedené nezakladá dôvod dovolania, v rámci tohto bodu rozširujeme dovolací dôvod, i keď aj ten je predmetom dovolania, resp. tvorí dovolací dôvod podaného dovolania, uvádzame, že v tomto bode špecifikujeme spojitosť dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
zásad na uloženie úhrnného trestu", čo v danom prípade nebolo dodržané a došlo k porušeniu hmotnoprávneho ustanovenia vo vzťahu k procesným záležitostiam súdu a rozhodovania o treste odsúdeného, čo spravodlivosť a zákonnosť nepredstavuje a čo sa v spojitosti už s uvedeným ustanovením § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku stáva dovolacím dôvodom, vzhľadom k tomu, že v zmysle porušenia uvedeného hmotnoprávneho ustanovenia došlo aj k nesprávnemu uloženiu výšky trestnej sadzby". K dovolaniu obvineného sa vyjadrila poškodená strana: „Odsúdený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom dovolaní napáda výšku spôsobenej škody. Spoločnosť U. si vyčíslila výšku škody na základe vyhotovených paletových listov. Každý kartón pripravený na expedíciu má vyhotovený paletový lístok, ktorý je zároveň podkladom ku fakturácii za poskytnuté služby. Tieto služby následne spoločnosť U. fakturuje spoločnosti U.. Po krádeži došlo k súpisu baliacich listov, ktoré boli aj predložené do spisu a doplnené fotodokumentáciou balených klokaních koží. Suma uvedená na faktúre 38,37 EUR/m2, je hodnota klokanej kože za 1/m2 bez úpravy, je to cena, ktorú stojí spoločnosť U. klokania koža. Suma 49,10 EUR/1m2, ktorú si vyčíslila spoločnosť U. a uplatnila spoločnosť U. v poisťovni Allianz, predstavuje predajnú cenu, za ktorú spoločnosť H. kupuje vypracované klokanie kože od spoločnosti U., ktorá bola v tom čase vlastníkom koží a zahŕňa aj zisk spoločnosti. Spoločnosť H. je jediným zákazníkom, ktorý nakupuje klokanie kože od spoločnosti U.. Odsúdený žiadal súd, aby súd pripustil vykonanie znaleckého dokazovania to znalcom z odboru ekonómia a manažment. V rozsudku však súd konštatoval, že otázka určenia škody, je otázkou právnou a žiadny znalec z odboru ekonómia právne hodnotenie v celej veci nemôže nejako ovplyvniť, pričom
názoru súdu odborné vyjadrenie a predložené listinné dôkazy v dostatočnom rozsahu preukázali výšku spôsobenej škody. Poškodená spoločnosť U. v celom súdnom konaní podrobne a riadne opísala nielen spôsob akým boli kože balené, ale aj množstvo koží, ktoré bolo uvedené na paletových lístkoch, pretože odcudzené boli kože už hotové, pripravené na expedíciu, zabalené v kartónoch a baloch. Odcudzených bolo celkovo 6 677 ks klokaních koží v cene 49,10 EUR/m2 vo výmere 3 959,26 m2. Uvedené množstvo koží vyplýva aj z predložených listinných dôkazov a z účtovných dokladov .
1 Trestného zákona, škodou sa na účely zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach alebo jeho iná ujma, ktorá je príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou je aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok, alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. V súdnom konaní bolo predložené odborné vyjadrenie 486/2016, a to znalkyňou Ing. Ivetou Valentovou, ktorá bola aj vypočutá na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa vo svojom vyjadrení aj v odbornom vyjadrení akceptovala cenu v zhode s priloženou faktúrou spol. U. vo výške 194 399,60 EUR. Spoločnosť U. S. O. spol. s r. o., si v trestnom konaní ako poškodená právnická osoba riadne vyčíslila škodu, ktorá jej vznikla krádežou koží dňa 17. augusta 2012 v celkovej výške 194 399,66 EUR, pričom pri vyčíslení výšky škody vychádzala z podkladov od spoločnosti U. V. T., ktorá bola v tom čase vlastníkom koží. Vyčíslenie škody bolo zdokladované v súdnom konaní a súd ani poisťovňa Allianz toto vyčíslenie počas celého súdneho konania nespochybnili. Obžalovaný počas celého súdneho konanie nerozporoval objem ukradnutého tovaru. Súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Z vykonaného dokazovania možno jednoznačne ustáliť, že odsúdený sa dopustil trestného činu tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku. Ako poškodený v súdnom konaní preto žiadame, aby dovolací súd dovolanie odsúdeného v celom rozsahu zamietol". + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm.
Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012). Dovolacia argumentácia obvineného, ktorú podradil pod dovolacie dôvody
1 písm.
1 písm. e) Trestného poriadku, ktorý je v takýchto prípadoch vo vzťahu špeciality k dovolaciemu dôvodu
písm. b) označeného paragrafu. Pokiaľ obvinený v dovolaní argumentoval naplnením dovolacích dôvodov
1 písm.
3 Trestného poriadku a len za istých okolností pod dovolací dôvod
1 písm.
3 Trestného poriadku (ktoré uznesenie sa len vyhlási a zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí a písomne nevyhotovuje), resp. minimálne v odsudzujúcom rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku zrozumiteľným, úplným a presvedčivým spôsobom nadbytočnosť a nepotrebnosť doplnenia dokazovania a zároveň existujú ďalšie skutočnosti naznačujúce, že celé konanie bolo vedené neobjektívne a zjavne nerešpektovalo pravidlá spravodlivého procesu. Najvyšší súd dopĺňa, že dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom" a jeho zrkadlové znenie - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom", nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku, § 2 ods. 10 Trestného poriadku, § 2 ods. 11 Trestného poriadku) a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro" (§ 240 ods. 3 druhá veta Trestného poriadku), alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie (§ 240 ods. 4 tretia veta Trestného poriadku). Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom tzn., že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom, nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku, nakoľko iba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom môže naplniť dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku. Nevykonanie (arbitrárne), pre spravodlivé rozhodnutie známeho a dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom
3 Trestného poriadku, pretože posúdenie rozsahu (ne)vykonaných dôka
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.