← Slovensko

o 10 306,28 eur

4 Cdo 283/2010 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ľubora Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej v právnej veci ţalobcu P. M., zastúpeného JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom v Ţiline, J. Reka 13, proti ţalovanej J. B., zastúpenej JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou v Povaţskej Bystrici, Tatranská 300/8, o zaplatenie 10 306,28 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn. 17 C 246/2005, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

  1. februára 2010 sp.zn. 8 Co 392/2009, takto r o z h o d o l : Z a m i e t a dovolanie proti zmeňujúcemu zamietajúcemu výroku. O d m i e t a dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku. Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania 69,80 € do rúk JUDr. Anny Kubovičovej, advokátky v Povaţskej Bystrici, Tatranská 300/8, do troch dní. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina rozsudkom z
  2. apríla 2009 č.k. 246/2005-239 konanie v časti o zaplatenie 9318,36 € zastavil. Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu 987,92 € do troch 2 4 Cdo 283/2010 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti ţalobu zamietol. Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal a ţalovanú zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 94 € na účet súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe medzi účastníkmi došlo dňa
  3. mája 2002 ústnou formou k uzavretiu zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie prác spojených s výmenou a dodávkou strešnej krytiny na rodinnom dome u ţalovanej, ktorá bola uskutočnená v období máj aţ jún
  4. Skutočnosť, ţe práce a dodávku materiálu vykonával ţalobca, mal súd za preukázané zo znaleckého dokazovania (technický popis realizovaných stavebných prác a konštrukcií v bode 2.2.1.) a výsluchu svedkov. Námietka ţalovanej, ţe dielo ţalobca neodovzdal, nebola dôvodná, keď z jej výpovede vyplýva, ţe práce neboli dokončené po jej telefonickom rozhovore so ţalobcom a je zrejmé, ţe neuvaţovala o ich ďalšom pokračovaní ţalobcom, keď následne na dokončenie strechy, a to zvody, ríny a ukončenie krytiny uzavrela písomnú zmluvu o dielo so spoločnosťou J. a ţalobca ukončenie prác akceptoval. Podmienkou ukončenia diela nie je podľa súdu písomné odsúhlasenie a odovzdanie. Pokiaľ ide o spochybňovanie kvality ţalobcom vykonaných prác, súd uviedol, ţe ţalovaná si neuplatnila ţiadne z práv, ktoré mala moţnosť vyuţiť. Za nedôvodnú povaţoval námietku ţalovanej v časti premlčania s poukazom na začaté trestné konanie dňa
  5. októbra 2002 (sp.zn. 5 T 97/2003), v ktorom si ţalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 310 486,90 Sk. Počas tohto konania premlčacia doba neplynula a právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní zo dňa
  6. júna 2005 bol ţalobca so svojim nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie. Keďţe nedošlo k dohode o cene za dielo medzi zmluvnými stranami a zostalo sporné zaplatenie ceny za dielo – práce s výmenou a dodávkou strešnej krytiny, ktoré ţalobca vyúčtoval faktúrou č. 010802 zo dňa
  7. júla 2002, súd nariadil znalecké dokazovanie na určenie jeho primeranej ceny. Podľa záverov znalca a jeho analýzy rozsahu vykonaného diela nevyplynulo, ţe by boli vykonané na streche opravy a práce zo strany spoločnosti J., s.r.o., Dubnica nad Váhom. Znalec určil na základe hodnotu diela v sume 309 762 Sk s DPH. Závery znalca súd povaţoval za dostatočný podklad pre rozhodnutie, a túto hodnotu za skutočné určenie primeranej ceny, ktorú bola povinná poskytnúť ţalobcovi ţalovaná z uzavretej ústnej zmluvy o dielo. Súd mal tieţ preukázané, ţe v priebehu konania, potom ako došlo k vypracovaniu znaleckého posudku, došlo medzi účastníkmi k úprave ich vzájomných vzťahov a ustáleniu peňaţného plnenia na sumu 350 000 Sk tak, ţe ţalobcovi bude vyplatených 280 000 Sk 3 4 Cdo 283/2010 a 70 000 Sk právnemu zástupcovi. Bolo tieţ nepochybne preukázané, ţe ţalovaná do
  8. decembra 2008 ţalobcovi vyplatila na základe „dohody a určenia splátkového kalendára“ spolu sumu 280 000 Sk, a to prvú splátku 50 000 Sk do
  9. augusta 2008 (dňa
  10. júla 2008 20 000 Sk, dňa
  11. augusta 2008 30 000 Sk) a zvyšok 230 000 Sk do
  12. decembra 2008 (a to v mesiaci október aţ november 2008) za účelom úhrady ceny z uzavretej zmluvy a právnemu zástupcovi ţalobcu vyplatila na základe tejto dohody ako platbu do
  13. septembra 2008 vo výške 70 000 Sk dňa
  14. septembra 2008 titulom trov konania. Za spornú povaţoval súd otázku príjemcu ďalšej platby 50 000 Sk do
  15. septembra 2008, ktorú namietal práve ţalobca, ţe mu nebola vyplatená, ale táto platba do
  16. septembra 2008 bola vyplatená jeho právnemu zástupcovi, a tým ţalovaná nedodrţala vzájomnú dohodu, hoci v súvislosti s jeho písomnými podaniami (dňa
  17. apríla 2009 a
  18. apríla 2009) sa práve na „dohodu a určenia splátkového kalendára“ odvolával. Podľa súdu nebolo moţné akceptovať „dohodu a určenia splátkového kalendára“, z pohľadu dôkazu tvrdenie ţalobcu proti tvrdeniu ţalovanej a bolo nepochybne preukázané uhradenie sumy spolu 350 000 Sk, avšak následne vznikli pochybnosti o tom, ako a komu jednotlivé platby v splátkach boli dohodnuté, a preto súd povaţoval naďalej za sporné zaplatenie ceny diela. Sporná nebola tá skutočnosť, ţe ţalobcovi bola vyplatená suma 280 000 Sk, čím došlo zo strany ţalovanej k čiastočnému splneniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o dielo. Súd tak dospel k záveru, ţe vznikla tým povinnosť ţalovanej doplatiť ţalobcovi rozdiel primeranej ceny stanovenej znalcom 309 762 Sk, a to vo výške 987,92 € (29 762 Sk), a preto zaviazal ţalovanú dlţnú sumu uhradiť. V časti o zaplatenie sumy 9318,36 € (280 724,90 Sk) súd pre späťvzatie ţaloby podaním dňa
  19. mája 2008 a dňa
  20. apríla 2009 konanie zastavil (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Vo zvyšnej časti, a to časti uplatňovaných úrokov z omeškania (17,6 % od
  21. júla 2002 do zaplatenia) ţalobu zamietol pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto časti rozhodnutie odôvodnil postojom ţalobcu v priebehu konania, kedy poţiadal o poskytnutie lehoty na urovnanie vzájomných vzťahov, prijal návrh ţalovanej o peňaţnom urovnaní v sume 350 000 Sk a za tým účelom jej poskytol lehotu do
  22. decembra 2008 a následne menil svoje uplatňované nároky v časti príslušenstva. Prihliadol i na skutočnosť, ţe presné stanovenie výšky peňaţného plnenia bolo závislé na znaleckom dokazovaní a povaţoval za spravodlivé, aby aţ suma stanovená znalcom bola braná za podklad hodnotenia nároku peňaţného plnenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, ţe ţalobca nemal plný úspech v konaní (úspech v časti zaplatenia 10 282,21 € - neúspech v časti príslušenstva 17,6 % vyčíslených od
  23. júla 2002 ku dňu vyhlásenia rozsudku 12 226,42 €) a plný úspech 4 4 Cdo 283/2010 v konaní nemala ani ţalovaná, pričom ţalovaná v priebehu konania ţalobcom ţiadané trovy konania vo výške 70 000 Sk dňa
  24. septembra 2008 zaplatila jeho právnemu zástupcovi. V konaní bola suma 2832 Sk uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu na účet znalca. Keďţe ţalobcovi v konaní bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a u ţalovanej neboli zistené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, rozhodol o povinnosti ţalovanej zaplatiť trovy štátu z titulu znalečného. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcu aj ţalovanej rozsudkom z
  25. februára 2010 sp.zn. 8 Co 392/2009 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţalovaná zaviazaná zaplatiť ţalobcovi sumu 987,92 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Vo výroku, ktorým bola vo zvyšnej časti ţaloba zamietnutá, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 9318,36 € ako odvolaním nenapadnutý, zostal nedotknutý s tým, ţe o trovách účastníkov konania a trovách štátu bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím. Zmeňujúci výrok svojho rozhodnutia odvolací súd odôvodnil tým, ţe účastníci konania ako zmluvné strany v priebehu súdneho konania uzavreli dohodu v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, ktorej riešením malo byť vysporiadanie nárokov uplatňovaných na súde. Dohodou tak obmedzili výšku záväzku na sumu 280 000 Sk. Dohoda je tak platnou dohodou o urovnaní, ktorá mala za následok zánik pôvodného záväzku „navrhovateľa voči odporkyni“ z titulu (ústnej) zmluvy o dielo. Tento záväzok bol aj v priebehu súdneho konania splnený dňom
  26. decembra
  27. Vzhľadom na to nebolo moţné zaviazať ţalovanú na zaplatenie sumy ako rozdielu medzi predtým uplatňovanou sumou a zaplatenou sumou. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo rozhodujúce, ţe k plneniu nedošlo takým spôsobom ako sa účastníci konania dohodli (bol porušený čas splatenia splátok). keby k zaplateniu záväzku totiţ nedošlo, bolo moţné obrátiť sa na súd a ţalobou sa domáhať vydania rozsudku o splnenie povinnosti zo zmluvy. Odvolací súd neprihliadol na spochybňovanie platnosti dohody zo strany ţalobcu v odvolacom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý uzavretú dohodu medzi účastníkmi konania nesprávne vyhodnotil, vo výroku, ktorým bola ţalovaná zaviazaná zaplatiť ţalobcovi sumu 987,92 € zmenil a ţalobu zamietol. Potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia odvolací súd stručne odôvodnil tým, ţe úroky z omeškania neboli predmetom dohody (medzi účastníkmi konania), preto odvolanie ţalobcu nepovaţoval za dôvodné. 5 4 Cdo 283/2010 Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ţiadal ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Dovolanie podal „z dôvodov uvedených v § 241 ods. b/, c/, d/, podľa ktorého dovolanie moţno podať, ak konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní alebo rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci“. V dôvodoch dovolania poukázal na to, ţe tak ako uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku, medzi účastníkmi došlo síce k jednaniu o moţnosti uzavretia mimosúdnej dohody, podmienkou tejto dohody však bolo, ţe ţalovaná uhradí sumu 280 000 Sk v dohodnutých splátkach a termínoch, ktoré nedodrţala, a preto k uzavretiu dohody v konečnom mimosúdnom vysporiadaní nedošlo. Naviac k jednaniu o moţnosti uzavretia v budúcnosti dohody o mimosúdnom vysporiadaní došlo pod tlakom zo strany ţalovanej. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe taktieţ nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a rozhodol na základe nesprávneho právneho hodnotenia týchto dôkazov, keď sa stotoţnil so závermi prvostupňového súdu, ţe došlo medzi účastníkmi k uzavretiu dohody o mimosúdnom vysporiadaní sporu. V tejto súvislosti opakovane uviedol, ţe k takejto dohode malo dôjsť aţ po čiastočnom plnení, ktoré bolo určené v príslušných splátkach a tieto dohodnuté splátky zo strany ţalovanej neboli dodrţané, a preto ţalobca odmietol uzavrieť dohodu o mimosúdnom usporiadaní sporu. Ţalovaná vo vyjadrení ţiadala dovolanie ţalobcu zamietnuť. Mala za to, ţe vlastne ţalobca svoje dovolanie ani nezdôvodnil, v čom konkrétne vidí nesprávnosť postupu odvolacieho súdu, keď sa odvoláva na ustanovenie „§ 243, ods. b/, c/, d/ O.s.p.“. Špecifikácia týchto dôvodov podľa názoru ţalovanej v podanom dovolaní napriek § 241 ods. 1 O.s.p., kde táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona, absentuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 6 4 Cdo 283/2010 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi sumu 987,92 € tak, ţe ţalobu zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o zamietnutí ţaloby vo zvyšku (t.j. v časti uplatnených úrokov z omeškania), prípustnosť dovolania ţalobcu proti zmeňujúcemu zamietajúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu vyplýva z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu (v ktorom prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe proti tomuto výroku prípustnosť dovolania ţalobcu z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ však ţiadnu z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. netvrdil a ani dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. 7 4 Cdo 283/2010 Podľa názoru dovolacieho súdu moţno čiastočne súhlasiť s úvahou ţalovanej vo vyjadrení k dovolaniu, ţe ţalobca svoje dovolanie ani nezdôvodnil, v čom konkrétne vidí nesprávnosť postupu dovolacieho súdu, keď nemoţno nechať bez povšimnutia, ţe dovolanie podal „z dôvodov uvedených v § 241 ods. b/, c/, d/...“, čím (odhliadnuc od neuvedenia konkrétneho odseku § 241 O.s.p., ktorý ich má štyri) nepochybne odôvodnenie dovolania oprel o ustanovenie § 241 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do
  28. augusta
  29. Napriek tomu dovolateľom tvrdené skutočnosti – vychádzajúc z obsahu ním podaného mimoriadneho opravného prostriedku – moţno podradiť pod dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Z dovolania vyplýva, ţe ţalobca odvolaciemu súdu vytýka, ţe svoj záver o nepriznaní ţalobcovi sumy 987,92 € zaloţil na úvahe, ţe účastníci konania ako zmluvné strany v priebehu súdneho konania uzavreli dohodu v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, ktorou malo dôjsť k vysporiadaniu nárokov uplatňovaných na súde. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môţu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku (§ 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania (§ 585 ods. 3 O.s.p.). 8 4 Cdo 283/2010 Urovnanie (transakcia) je dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, ţe vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Urovnaním sa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné, a to nie vyšetrením a zistením skutočného stavu sporného prvku v ich vzťahu, ale zrušením záväzku, ktorý má tieto nedostatky, a jeho nahradením novým záväzkom. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom – právnym dôvodom vzniku záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa uţ veriteľ nemôţe domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového záväzku zo zmluvy, ktorá je právnym dôvodom jeho vzniku. Vychádzajúc z obsahu spisu dovolací súd, zhodne s názorom prezentovaným odvolacím súdom, má za to, ţe v priebehu konania pred súdom prvého stupňa účastníci konania, ako zmluvné strany pôvodnej ústnej zmluvy o dielo, uzavreli dohodu o urovnaní v zmysle cit. ustanovenia § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská platným uzavretím tejto dohody o urovnaní došlo k zániku záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o dielo, preto sa uţ ţalobca (v postavení veriteľa) nemôţe domáhať plnenia z pôvodného záväzku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe tvrdenie ţalobcu v dovolaní, ţe „odmietol uzavrieť dohodu o mimosúdnom usporiadaní sporu“ z dôvodu nedodrţania splátok a termínov ţalovanou, je irelevantné. V zmysle uzavretej dohody o urovnaní totiţ ţalovaná svoj záväzok zaplatiť ţalobcovi sumu 280 000 Sk (a právnemu zástupcovi ţalobcu 70 000 Sk) do
  30. decembra 2008 splnila. Ţalobca toto plnenie od ţalovanej v plnej výške prijal. Preto záver odvolacieho súdu o nemoţnosti zaviazať ţalovanú na zaplatenie rozdielu medzi pôvodne ţalobcom uplatňovanou sumou a sumou ţalovanou zaplatenou na základe uzavretej dohody o urovnaní (bez ohľadu na prípadné nedodrţanie jedného termínu splátky dlhu), je správny. Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe rozsudok odvolacieho súdu aj v potvrdzujúcom výroku spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, tak ako uţ bolo uvedené vyššie, nesprávne právne posúdenie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný 9 4 Cdo 283/2010 prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti zmeňujúcemu výroku zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a proti potvrdzujúcemu výroku podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcich z odmeny advokáta za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu - § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. – ďalej len „vyhláška“) vo výške 51,45 € (§ 10 ods. 1 vyhlášky) + 7,21 € - reţijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 19 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), spolu 69,80 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  31. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  32. augusta 2012 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.