ktorého pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu; za doručené sa považuje odvolanie v deň doručenia e-mailu súdu, i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu (uznesenie sp. zn. 2Obdo/12/2016 z 31. januára 2017). Odvolací súd zhodne s Ústavným súdom Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. IV. ÚS 115/2020 z 01. apríla 2020) v tomto kontexte dospel k záveru, že pri využívaní bežnej e-mailovej služby ide o priame a bezprostredné využitie technického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje prenos dátovej (elektronickej) správy od odosielateľa k príjemcovi. V tejto forme elektronickej komunikácie nemožno uvažovať o konkrétnej e-mailovej aplikácii (službe) ako o orgáne, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku. Z tohto pohľadu je rozhodným moment, keď bola e-mailová správa doručená príslušnému súdu (v prejednávanom spore 06. november 2018), a nie moment jej odoslania (05. november 2018). 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie z dôvodov uvedených v § 420 písm.
odborných výkladov aj súdnej praxe zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku, resp. bol úspešný čo do základu nároku. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška plnenia je druhotná a nadväzujúca. Zároveň odvolací súd v časti trov konania
dovolateľov pochybil, keď na účely stanovenia procesného úspechu strán spojil samostatné nároky (čo do povahy žalobou uplatneného práva aj do jednotlivých účastníkov, vo vzťahom ku ktorým mal rozhodovať samostatnými výrokmi o trovách konania) do jedného celku); poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z
1 písm. a) CSP, nakoľko v dovolaní nie je špecifikovaná právna otázka vyriešená odvolacím súdom rozdielne od doterajšej ustálenej praxe dovolacieho súdu ani konkrétne rozhodnutia NS SR, spĺňajúce atribúty ustálenej súdnej praxe, ktoré považujú žalobcovia za rozhodujúce v tejto veci. Keďže žalobcovia nevymedzili dovolacie dôvody spôsobom uvedeným v § 432 CSP, žalovaný 2/ navrhol dovolanie odmietnuť
f) CSP, eventuálne
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. 7.
f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona teda treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. 8. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) konštatoval, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné
CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 275/2018 uviedol, že „Ustanovenie § 420 Civilného sporového poriadku zakotvuje prípustnosť dovolania v alternatíve buď proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, t. j. proti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter, alebo proti rozhodnutiu, ktoré síce nemá charakter rozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo veci samej, ale ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak ako meritórnym (hmotnoprávnym) rozhodnutím vo veci samej. ....... Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí, teda možno považovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak ako jeho vecným prejednaním (t. j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho konania) ...... .“ Z uvedeného vyplýva, že dovolanie dovolateľov proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým ich odvolanie odmietol, je prípustné. 9.
1 Civilného sporového poriadku odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Civilného sporového poriadku lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.
2 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej
dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
4 Civilného sporového poriadku ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
5 Civilného sporového poriadku lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
ktorej došlo okresnému súdu dňa 06. novembra 2018 o „7 hod.“ (č. l. 353) a jeho doplnenie cez ústredný portál verejnej správy (č. l. 358) bolo okresnému súdu
jeho prezenčnej pečiatky doručené
1 písm. a) CSP nezaoberal. Nad rámec uvedeného ale dovolací súd poukazuje na potrebu, aby sa odvolací súd v novom rozhodnutí o náhrade trov konania dôsledne vysporiadal s charakterom procesného spoločenstva žalobcov vo vzťahu k charakteru náhrady škody tak, ako bola žiadaná žalobou.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.