1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2T 167/2009, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. M. K., advokáta v Prešove, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 3. novembra 2011, sp. zn. 7To 100/10, rozhodol t a k t o :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. B. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Svidník z 24. augusta 2010, sp. zn. 2T 167/2009, bol obvinený M. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 a pol roka.
2 písm. a/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku Okresného súdu Svidník podali obvinený aj prokurátor odvolania, ktoré Krajský súd v Prešove uznesením z 3. novembra 2011, sp. zn. 7To 100/2010, ako nedôvodné
por. zamietol. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., totiž že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie skutku, z ktorého bol uznaný vinným. Nestotožnil sa so záverom súdu, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obvinený sa násilného konania so sexuálnym motívom voči poškodenej dopustil tak, ako to bolo prezentované v rozsudku. V priebehu konania nebolo jednoznačne preukázané, že sa stal skutok tak, ako ho opísala poškodená vo svojej výpovedi.
názoru obvineného výpovede poškodenej treba hodnotiť ako účelové z dôvodu strachu o stratu detí (nakoľko z psychologických správ vyplýva odporúčanie zveriť deti do starostlivosti otca). Okresný ani krajský súd sa však otázkou motívu vo vzťahu k vierohodnosti poškodenej nezaoberal, hoci to obvinený v konaní namietal, čím došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. 3 Tdo 49/2012 3 Obvinený spochybňoval dôveryhodnosť poškodenej tiež poukazovaním na skutočnosť, že bola v minulosti trestne stíhaná za úverový podvod a bolo voči nej vedené exekučné konanie. Poukazoval aj na listy vlastnoručne napísané deťmi, ktoré opisujú poškodenú negatívne. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd postavil vinu obvineného na vierohodnosti výpovede poškodenej, uvedené fakty spochybňujú záver súdu o jeho vine. Nesprávne právne posúdenie videl obvinený aj vo výške uloženého trestu. Poukazoval na to, že uložený trest má postihovať výlučne páchateľa, a to tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V danom prípade však uložený trest negatívne postihuje rodinu obvineného, ako aj jemu blízke osoby, nakoľko tieto sú závislé na jeho príjmoch a starostlivosti a súčasne dochádza k narúšaniu citových väzieb. Vzhľadom na uvedené tu
názoru obvineného prichádza do úvahy použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Záverom obvinený navrhol, aby Najvyšší súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove z 3. novembra 2011, sp. zn. 7To 100/10, a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník, ktorý dôvody vyjadrené v uvedenom dovolaní považoval za nepreukázateľné. Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por. V dovolaní obvinený namietal, že konaním okresného aj krajského súdu došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, nakoľko sa uvedené súdy nezaoberali preskúmaním dôveryhodnosti výpovedí poškodenej. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie, a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu 3 Tdo 49/2012 4 zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Tr. por.), ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Tr. por.). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku. Dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenia práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. teda naplnený nebol.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. 3 Tdo 49/2012 5 Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por.; neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého a druhého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav zvážiť hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého a druhého stupňa nemôže meniť, a to ani na základe prípadného doplňovania dokazovania, ako ani v závislosti na prípadne inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov. Mimoriadny opravný prostriedok môže viesť len k skúmaniu, či boli splnené dôvody vyjadrené v ustanovení § 371 Tr. por. Ako vyplýva z dovolania obvineného, tento spochybňuje správnosť zistenia skutkového stavu a správnosť hodnotenia dôkazov súdom, čo však nemôže byť, s poukazom na vyššie uvedené, predmetom skúmania dovolacieho súdu. V súvislosti s námietkou obvineného, že súdy neaplikovali ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že moderačné ustanovenie § 39 Tr. zák. je síce hmotnoprávne, ale fakultatívneho charakteru, ktoré sa svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a nasl. a tieto dopĺňa. Na rozdiel od ustanovení kogentnej povahy akými sú napr. ustanovenia § 41, § 42 Tr. zák. o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu alebo ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktiež hmotnoprávne a viažu sa k rozhodovaniu o treste, ho nemožno poriadiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Tr. por. odmietol. 3 Tdo 49/2012 6 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 5. septembra 2012 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.