1, ods. 3 písm. f), ods. 4 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve
septembra 2023 v Bratislave, o dovolaní obvineného X. P. a obvineného C. S. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 1. júla 2021, sp. zn. 4To/40/2021, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolania obvinených X. P. a C. S. o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Nitra (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z
1, ods. 3 písm. f), ods. 4 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve
Trestného zákona, ktorého sa dopustili na tom skutkovom základe, že: 1./ dňa 07.07.2017 v presne nezistenom čase obvinený X. P., prezývaný „L." po predchádzajúcej vzájomnej konzumácii alkoholu s poškodenou W. I. prepravil poškodenú W. I., občianku A., narodenú XX.XX.XXXX z diskotéky v I. (A.), kde sa v uvedenej dobe spoznali, do hotelovej izby doposiaľ bližšie nezisteného hotela v nezistenom meste, nachádzajúcom sa neďaleko mesta S. (X. X.), kde sa už v tú dobu v hotelovej izbe nachádzali poškodená B. E. a obvinený C. S., prezývaný „T.", tam zotrvali určitú dobu a neskôr poškodenú W. I. obvinení X. P. a C. S. priviezli osobným motorovým vozidlom tmavej farby zn. BMW bez bližšej špecifikácie do presne nezistenej uličky neďaleko K. v meste S. (X. X.), kde jej následne obaja prikázali vystúpiť z vozidla a vykonávať prostitúciu s tým, že ju skryte pozorovali v prípade, ak by chcela utiecť, pričom z takto vykonávanej prostitúcie z donútenia najmä obvineným X. P. poškodená W. I. zarobila 500,-Eur až 1.200,- Eur za noc, ktoré jej obvinený X. P. vzal, pričom keď odmietla vykonávať prostitúciu, tak jej podal obvinený X. P. formou nápoja drogy, ktoré ju obvinený X. P. bitkou donútil vypiť, poškodená W. I. bola niekoľkokrát kontrolovaná políciou Rakúskej republiky a jedenkrát bola aj zadržaná, pričom po jej prepustení ju obvinený X. P. zbil, touto bitkou utrpela zranenia, po ktorých sa nevedela narovnať, mala bolesti v oblasti rebier, ošetrenie jej bolo odopreté zo strany obvineného X. P. a poškodená W. I. musela pod takýmto nátlakom vykonávať prostitúciu až do dňa
3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, na výkon ktorého ho
3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne okresný súd
1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému C. S. uložil ochranný dohľad na 3 roky, počas ktorého je povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Trestného zákona. Obvinenému X. P. okresný súd uložil
3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov, na výkon ktorého ho
3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne okresný súd
1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému v 2. rade uložil ochranný dohľad na 3 roky, počas ktorého je povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 ods. 1 písm. a), písm.
1 písm.
3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, za zistenia priťažujúcej okolnosti
m) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň krajský súd nad obvineným v 1. rade uložil ochranný dohľad po dobu 3 rokov. Obvinenému X. P.
3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, za zistenia priťažujúcej okolnosti
m) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a na výkon uloženého trestu zaradil obvineného v
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Obvinený v 1. rade podal dovolanie aj prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca, a to z dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm.
1 písm. i) Trestného poriadku predovšetkým namietali nesprávne hodnotenie dôkazov, pretože,
ich názoru, v konaní nemal byť vyprodukovaný žiaden priamy dôkaz jednoznačne preukazujúci spáchanie skutkov obvinenými. Spáchanie trestnej činnosti popreli a dôvodili, že nepopierajú, že poškodené vykonávali v Rakúsku prostitúciu, ale na tejto ich činnosti sa nezúčastňovali a ani nemali o nej žiadnu vedomosť. Poukazovali na dôkazy nimi predložené v základnom konaní a v rozpore so závermi súdov tvrdili, že tieto dôkazy im poskytujú alibi, respektíve majú preukazovať, že sa nemohli dopustiť skutkov právne kvalifikovaných ako pokračujúci trestný čin obchodovania s ľuďmi. Konkrétne poukázali obvinení na predložené správy o zdravotnom stave C. S., lekárske záznamy o pravidelnom vyšetrovaní detí poškodenej W. P. v období od 15. septembra 2017 do 21. novembra 2017 v K., lekárske správy o ošetrovaní X. P. dňa 23. novembra a 19. decembra 2017 v E. Y., doklady o jeho hospitalizácii od 16. novembra 2017 do 21. novembra 2017 vo Viedni, prepúšťaciu správu z hospitalizácie C. S. od 22. novembra 2017 do 27. novembra 2017 v E. Y., ktoré
obvinených svedčia o nemožnosti páchať skutky im kladené za vinu. Obvinený C. S. uvádzal, že od mesiaca júl do mesiaca december 2017 sa zdržiaval iba v Z., kde sa ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zúčastňoval života na dianí v obci a plnil aj funkciu cigánskeho vajdu.
obvinených existuje v spise a výpovediach poškodených množstvo pochybností, ktoré svedčia v prospech obvinených, respektíve svedčia o tom, že ku skutkom nemohlo dôjsť tak, ako sú uvedené v rozhodnutiach súdov. Súdy nesprávne ustálili aj výšku škody, o ktorú sa obvinení mali obohatiť prostitúciou poškodenej W. I., pretože s poukazom na jej výpoveď pred súdom, dĺžka doby vykonávania prostitúcie bola nesprávne ustálená. Obvinení ďalej dôvodili, že zdravotný stav obvineného C. S. a jeho fyzické proporcie mu neumožňovali cestovať a zdržiavať sa v Rakúsku. Rovnako im nie je jasné, na podklade ktorého dôkazu súdy ustálili, že poškodená bola obvinenými do X. „vyvezená" dvakrát, ako aj doba, kedy sa mala v X. zdržiavať poškodená B. E.. Opätovne navrhli vykonať výsluch svedkyne W. S., ktorej výsluch krajský súd odmietol. Vymedzenie okamihu začatia páchania trestnej činnosti vo vzťahu ku skutku uvedenom v bode 2./ a 3./ ako „presne nezisteného dňa" v roku 2017, respektíve v mesiaci júl 2017, obhajoba pokladá za „neurčité a zmätočné" a obmedzujúce ich obhajobu. Obvinení v 1. a 2. rade z vyššie uvedených dôvodov navrhli prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Martina Kanása, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v ich neprospech a zrušil rozsudok krajského a okresného súdu. K dovolaniu obvinených podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Kanása sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý navrhol, aby dovolací súd odmietol ich dovolanie
c) Trestného poriadku, pretože námietky obvinených smerujú výlučne proti správnosti skutkových zistení, alebo proti hodnoteniu dôkazov a tieto tzv. skutkové námietky
názoru prokurátora nemôžu naplniť dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Obvinený v 1. rade podal dovolanie aj prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca. V dovolaní poukázal na to, že v danej trestnej veci je rozpor medzi právnou kvalifikáciou skutkov im kladených za vinu, ktoré boli posúdené ako pokračujúci obzvlášť závažný zločin obchodovania s ľuďmi
1, ods. 3 písm. f), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ale trest im bol uložený
3 Trestného zákona. Daný rozpor medzi právnou kvalifikáciou skutkov a výrokom o treste (trest nebol uložený obvineným
4 Trestného zákona) možno
názoru obvineného vyriešiť len tak, že sa aj právna kvalifikácia skutku upraví (s poukazom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu) na pokračujúci zločin obchodovania s ľuďmi
1, ods. 3 písm. f) Trestného zákona. V dôsledku nesúladu právnej kvalifikácie skutku a výroku o treste,
názoru obvineného sú naplnené dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. c), písm.
1, ods. 3 písm. f), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, za ktoré obvineným uložil
3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov, čím sa dopustil nezákonnosti, ktorú napravil krajský súd tým, že zrušil výrok o treste a obvineným uložil
3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Skutky obvinených boli
názoru prokurátora, správne právne posúdené v súlade s vykonaným dokazovaním ako obzvlášť závažný zločin obchodovania s ľuďmi
1, ods. 3 písm. f), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, a preto sa prokurátor nestotožňuje s námietkou obvineného, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutkov. Okresný súd v danej veci pochybil pri ukladaní trestu a obvineným uložil
3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov, teda nad hranicu stanovenú zákonom v § 179 ods. 3 Trestného (nad 12 rokov trestu odňatia slobody). Uvedenú vadu však krajský súd, pri viazanosti zásadou zákazu zmeny k horšiemu z dôvodu absencie odvolania podaného prokurátorom, nemohol napraviť inak než uložením trestu
3 Trestného zákona. V podstate z vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby dovolací súd odmietol dovolanie obvineného v 1. rade
c) Trestného poriadku]. V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).
1 písm. c) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
4 , veta prvá Trestného poriadku, dôvody
ods. 1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku) - viď primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 7/2011. Zároveň ale platí, že nie akékoľvek porušenie práva na obhajobu naplňuje aj dovolací dôvod
1 písm.
1 písm.
1 písm. h) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
3 písm. f) Trestného zákona, odňatím slobody na 7 až 12 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Vyššie citovaný dovolací dôvod upravuje dva právne dôvody pre podanie dovolania, a to ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo ak bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon pre príslušný trestný čin nepripúšťa. V trestnej veci obvineného v 1. rade mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov
3 Trestného zákona. Trestný zákon vo svojej osobitnej časti v ustanovení § 179 ods. 3 Trestného zákona ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozmedzí od 7 do 12 rokov trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov uložený obvinenému, tak je uložený v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby s dolnou hranicou vo výmere 7 rokov a hornou hranicou vo výmere 12 rokov. V danej trestnej veci je nevyhnutné zdôrazniť, že k uloženiu trestu odňatia slobody obvinenému
3 Trestného zákona, a to k jeho nezanedbateľnému prospechu, došlo na podklade uplatnenia zásady zákazu zmeny k horšiemu v neprospech obvineného, keďže v predmetnej trestnej veci prokurátor odvolanie nepodal.
3 Trestného poriadku krajský súd pristúpil správne k zrušeniu rozsudku okresného súdu vo výroku o treste u obvineného v 1. rade, potom čo zistil, že okresný súd nesprávne vyhlásil (viď strana 13 rozsudku krajského súdu) uloženie trestu obvinenému
3 Trestného zákona (správne mal byť obvinenému ukladaný trest
prísnejšieho ustanovenia § 179 ods. 4 Trestného zákona v rozmedzí trestných sadzieb od 12 do 20 rokov trestu odňatia slobody). V danej veci je teda daný nesúlad medzi výrokom o jeho vine a výrokom o treste obvineného, avšak daný nesúlad je k prospechu obvineného. Ako to vyplýva z obsahu dovolania, obvinený v 1. rade podal dovolanie vo svoj prospech, a logicky nie vo svoj neprospech.
1 písm. i/ Trestného poriadku, dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Dovolací súd hodnotí zistený skutkový stav a vyjadrený v tzv. skutkovej vete v rámci konania o dovolaní len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku zistenému skutkovému stavu súdmi nižších stupňov (viď napr. R 57/2007, R 47/2014-II, R 14/2015-III). Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu súdmi v základnom, pôvodnom konaní, dovolací súd nesmie skúmať a meniť. Preto všetky námietky, ktorými obvinení v
ich názoru majú hodnoverne preukazovať nemožnosť spáchania trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo sa snažili spochybniť výšku prospechu, ktorý mali páchaním tejto trestnej činnosti dosiahnuť. Zároveň s ohľadom na vadu vytýkanú obhajcom JUDr. Jurajom Gavalcom dovolací súd konštatuje, že dovolacie konanie nie je ďalším odvolacím konaním. Jednotlivé dovolacie dôvody (§ 371 ods. 1 písm. a/ až n/) Trestného poriadku v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, sú koncipované podstatne užšie. V posudzovanej trestnej veci súdy správne právne kvalifikovali skutky obvinených v 1. a 2. rade ako obzvlášť závažný zločin obchodovania s ľuďmi
1, ods. 3 písm. f), ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Prispôsobenie právnej kvalifikácie skutkov výroku o treste, ktorý sa stal záväzným ku prospechu obvineného v dôsledku pochybenia okresného súdu pri absencii odvolania prokurátora (viď strana 13 a 14 rozsudku krajského súdu) tak, ako sa toho domáhal obvinený v 1. rade nie je možné, nakoľko ustálená právna kvalifikácia skutkov obvinených je správna a zákonná. Vzhľadom na to, že obvinení C. S. a X. P. skutočnosťami, ktoré uviedli v dovolaní zjavne nenaplnili žiadne dovolacie dôvody
1 písm.
c) Trestného poriadku odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.