1 Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. sa dovolanie obvineného S. T. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd") rozsudkom zo 4. októbra 2022, sp. zn. 7T/23/2022, uznal obvineného S. T. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Za to súd obvinenému uložil
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov.
3 písm. b) Tr. zák. súd obvinenému počas skúšobnej doby uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému H. Y. škodu vo výške 4.368,- Eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., škodu vo výške 3.387,81 Eur. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený S. T. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd") uznesením zo 17. januára 2023, sp. zn. 5To/146/2022, rozhodol tak, že postupom
por. odvolanie obvineného S. T. ako nedôvodné zamietol. Dňa 27. apríla 2023 podal obvinený S. T. dovolanie, v rámci ktorého uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por. Vzhľadom na skutočnosť, že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu, a teda nespĺňalo nevyhnutnú náležitosť v zmysle ustanovenia § 373 ods. 1 Tr. por., bol obvinený v zmysle § 373 ods. 3 Tr. por. samosudkyňou okresného súdu o tejto skutočnosti poučený a vyzvaný, aby tento nedostatok odstránil a zvolil si obhajcu, resp. požiadal o jeho ustanovenie. Následne bol obvinenému 11. mája 2023 ustanovený obhajca JUDr. Andrej Staroň. Dňa 2. júna 2023 obvinený podal kvalifikované dovolanie prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu JUDr. Andreja Staroňa, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. i) Tr. por. V rámci odôvodnenia podaného dovolania obvinený uviedol, že považuje za vecne nesprávne neposúdenie jeho konania ako konania v nutnej obrane
zák., v intenciách čoho argumentoval nesprávne vyhodnoteným dokazovaním zo strany okresného súdu. V ďalšej časti podaného dovolania obvinený opätovne poukázal na skutkový stav, a síce na fabrikáciu skutku zo strany orgánov činných v trestnom konaní, na výpovede jednotlivých svedkov, s ktorých vyhodnotením polemizoval. Taktiež spochybnil závery znaleckého posudku, ktoré nepovažuje za vierohodné. Rovnako tak obvinený namietal, že orgány činné v trestnom konaní dostatočným spôsobom neobjasnili mechanizmus a spôsob vzniku zranení poškodeného H. Y.. V ďalšej časti odôvodnenia podaného dovolania obvinený argumentoval, že okresný súd pri formálnom výklade pojmu nutná obrana opomenul, že táto musí byť pre jej úspešnosť intenzívnejšia a že jej prípadné následky znáša útočník. Odôvodneniu napadnutého uznesenia krajského súdu obvinený vytkol, že sa len stroho vysporiadal s jeho odvolacou argumentáciou a v prevažnej miere prevzal a stotožnil sa s argumentáciou okresného súdu, uvedenou v odvolaním napadnutom rozsudku. Následne obvinený rozsiahlo argumentoval k podmienkam nutnej obrany, k otázke putatívnej nutnej obrany, excesu z nutnej obrany a pod., čo sú však skutočnosti súdu, v zmysle zásady iura novit curia, známe. Taktiež obvinený napádal v podanom dovolaní aj nesprávne ustálený priebeh skutkového deja, v ktorého rámci poukázal na ním tvrdené rozpory vo výpovediach jeho, poškodeného a svedka J.. Záverom odôvodnenia dovolania obvinený uviedol, že v prípravnom konaní sa orgány činné v trestnom konaní dopustili viacerých procesných pochybení, a síce že v zápisnici o výsluchu obvineného bol uvedený iný dátum (namiesto 14.05.2021 bol uvedený dátum 28.05.2021) a že prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica vydala 6. septembra 2021 opatrenie, pričom ale
názoru obvineného mala rozhodnúť uznesením
3 Tr. por., ktoré mu malo byť doručené, ale nebolo. Na podklade skutočností vyššie uvedených preto obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací postupom
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného z dôvodu
1 písm. c), písm. i) Tr. por. a aby ďalej
2 Tr. por. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Banská Bystrica, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného T. sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej aj „prokurátorka") podaním z 29. júna 2023 konštatujúc, že obvineným uplatnené dovolacie dôvody nie sú dané. Obvinený napádal v podanom dovolaní najmä skutkové zistenia súdov prvého a druhého stupňa, čo však nie je zákonný dovolací dôvod
por. Prokurátorka uviedla, že dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom tak, ako ho ustálil okresný súd, s ktorého závermi sa stotožnil súd odvolací. Prokurátorka je toho názoru, že krajský súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa. V trestnom konaní boli vykonané všetky potrebné a dostupné dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Pokiaľ ide o opatrenie vydané dozorujúcou prokurátorkou zo 6. septembra 2021, toto bolo vydané po previerke vyšetrovacieho spisu s tým, že
2 písm. a) Tr. por. bol pokynom usmernený postup povereného príslušníka Policajného zboru. V danom prípade nešlo o postup
2 písm. d) Tr. por., teda o vrátenie veci, z čoho vyplýva, že v takom prípade sa pokyn obvinenému nedoručuje. Dozorujúca prokurátorka teda v danej veci nepochybila. Záverom svojho vyjadrenia prokurátorka uviedla, že o termíne preštudovania spisu bol obvinený upovedomený zákonným spôsobom. Na základe vyššie uvedeného preto prokurátorka navrhla, aby dovolanie obvineného bolo odmietnuté na neverejnom zasadnutí
c) Tr. por., nakoľko je zrejmé, že dovolacie dôvody
1 písm. c), písm.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Rovnako najvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť, že v dovolacom konaní je (okrem výnimky uvedenej v § 385 ods. 2 Tr. por.) viazaný rozsahom a obsahom dovolateľom uplatnených námietok [R 120/2012-I]. Viazanosť dovolacími dôvodmi teda na strane jednej limituje rozsah prieskumnej právomoci dovolacieho súdu, na strane druhej ale „zaťažuje" aj samotného dovolateľa (zastúpeného profesionálnym obhajcom z radov advokátov), ktorý svoje výhrady musí koncipovať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo vlastne konajúcim súdom vytýka (uvedené má potom súvis s preskúmavaním podmienok
4, ods. 5 Tr. por.). Pokiaľ ide o obsahovú stránku podaného dovolania, najvyšší súd upozorňuje, že z väčšej časti obvinený v dovolaní uvádza len skutkové okolnosti a uvádza skutočnosti tvrdené už v rámci podaného odvolania, ktoré však súdom druhého stupňa boli náležite zodpovedané a s ktorými námietkami sa krajský súd dostatočným a argumentačne správnym spôsobom vysporiadal. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu
tohto ustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený
12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu [R 7/2011]. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. považuje najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a síce pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach, vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým, ako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné (nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., vyhodnotili dôkazy odlišným spôsobom, ako je predstava obvineného. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por., a síce rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, možno úspešne uplatňovať len v takých prípadoch, keď zistené porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje. V tejto súvislosti treba ešte doplniť, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo obvineného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Konajúci súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obvineným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných obvineným. Rozhodnutia okresného a krajského súdu, ktoré z hľadiska obsahu ich odôvodnenia tvoria jednotu, uvedené kritéria spĺňajú. Do obsahu uvedených práv však nepatrí právo obvineného, aby sa konajúci súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). K dovolaciemu dôvodu
1 písm.
2 Tr. zák. Pokiaľ ide o konkrétne dovolacie námietky obvineného vo vzťahu k uplatneniu jednotlivých dovolacích dôvodov
1 Tr. por., najvyšší súd uvádza, že napriek explicitnej zákonnej dikcii neumožňujúcej preskúmavanie a zmenu správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu dovolacím súdom, obvineným uplatnené námietky sú z väčšej časti postavené práve na jeho spochybňovaní. Vychádzajúc z týchto úvah dovolací súd konštatuje, že námietky, ktoré obvinený predostiera, sa týkajú hodnotenia skutkového stavu, do ktorého dovolací súd s ohľadom na § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. časť za bodkočiarkou zasahovať nemôže. Ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., keďže pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu
3 Tr. por. [R 14/2015-III]. Pokiaľ ide o dovolaciu argumentáciu týkajúcu sa nesprávneho zhodnotenia okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu v konaní obvineného, najvyšší súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje na vyčerpávajúcu a podrobnú argumentáciu okresného súdu v jeho rozsudku (s. 9 a nasl.) zo 4. októbra 2022, sp. zn. 7T/23/2022, v rámci ktorej okresný súd uviedol, že „Je nutné zdôrazniť, že beztrestnosti
Trestného zákona sa nemôže dovolávať ten, kto sa pri obrane neobmedzí na odvracanie útoku, ale podnikne ďalšie útočné činy, neodôvodnené výlučne nutnosťou obrany, eventuálne kto sa dá s útočníkom do vzájomnej potýčky, čím u neho už nemožno hovoriť o obrane, ale o „porátaní sa s útočníkom". O nutnú obranu teda nepôjde v prípadoch, kedy sa útok už fakticky skončil, alebo ak páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti opláca, a nie odvracia. (...) Z priebehu skutku popísaného samotným obžalovaným je zrejmé, že obžalovaný poškodeného opakovane päsťou udieral do oblasti hlavy a tváre, a to už aj v čase, keď si poškodený oboma rukami držal tvár a obracal sa k obžalovanému chrbtom (teda už útok aktívne neviedol), pričom tento ho ešte navyše kopol (teda útok oplácal). Je nepochybné, že každý má právo brániť sa voči útoku inej osoby, hoci v danom prípade ani nebolo jednoznačne preukázané, že útočníkom bol poškodený. Je nutné zohľadniť, že nie každá obrana je nutnou obranou, najmä ak je celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, ako aj okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo obrancu. Z hľadiska škody sa primeranosť obrany posudzuje porovnaním škody, ktorá bola spôsobená útočníkovi, a škody, ktorá hrozila záujmu chránenému Trestným zákonom. Aká škoda hrozila a či škoda spôsobená útočníkovi nebola zrejme neprimeraná škode hroziacej z útoku, sa posudzuje
objektívnych okolností prípadu i
predstáv brániaceho sa odôvodnených týmito objektívnymi okolnosťami. O nutnú obranu nepôjde tiež tam, kde útok už fakticky skončil, alebo keď páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti odpláca, a nie odvracia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 TdoV 22/2013 zo dňa
por. zamietne, čím vysloví, že prvostupňové rozhodnutie je správne, a preto odvolaciemu súdu nemožno vyčítať prevzatie a stotožnenie sa s právnou argumentáciou rozhodnutia súdu prvého stupňa. Záverom, k námietke obvineného smerujúcej k napádaniu postupu orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného konania, najvyšší súd poukazuje jednak na vecne a právne správnu argumentáciu prokurátorky obsiahnutú v jej vyjadrení k dovolaniu obvineného, ale najmä na skutočnosť, že tieto námietky obvineného neboli uplatnené najneskôr v odvolacom konaní, a preto ich v súlade s § 371 ods. 4 Tr. por. nemožno použiť. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody
1 písm. c, písm. g), písm. i) Tr. por. nie sú dané, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom
c) Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.