o zapl. 182 168,23 eur s prísl.

1 5Obo/55/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Obo/55/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. P.L., bytom A.K., zast advokátom JUDr. S.J., B.D., proti ţalovanému: P., a.s., M.N., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. E.Z., so sídlom v B.J., o zaplatenie 182 168,23 eur /5 488 000 Sk) s prísl., o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. februára 2009 č. k. 9 CBs 84/2004-177, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 5. februára 2009 č. k. 9Cbs84/2004-177 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 5. februára 2009, č. k. 9Cbs 84/2004-177 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 182 168,23 Eur s 12,7% úrokom z omeškania od 15.1.2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 19 376,87 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe po vydaní uznesenia Najvyšším súdom SR zo dňa 6.3.2008, č. k. 6Obo 61/2007, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.10.2006, č. k. 9Cbs/84/04-117 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, doplnil súd prvého stupňa ďalším dokazovaním a zistil, ţe ţalovaný nemá spracovanú vnútroorganizačnú normu upravujúcu práva a povinnosti vyplývajúce z podnikového vynálezu. Súd mal za to, ţe nárok ţalobcu je oprávnený. Ţalobca si uplatnil právo z patentu č. 281330. Je nesporné, ţe ţalobca ako spoluautor vynálezu má voči ţalovanému právo na primeranú odmenu. Námietka pasívnej legitimácie ţalovaného je irelevantná. Nadobúdateľ, t. j. ţalovaný dňom 18.3.1999 vstúpil do všetkých práv a záväzkov prevodcu 2 5Obo/55/2011 k prevádzanej prihláške vynálezu (viď druhý odsek fotokópie Zmluvy o prevode prihlášky vynálezu podľa § 15 zák. č. 527/1990 Zb.). Ţalovaný ţalobcovi vyplatil odmenu za patent v sume 2 000 000 Sk na základe rozhodnutia riadneho valného zhromaţdenia konaného dňa 11.12.2002. Z obsahu bodu 2 zápisnice z riadneho valného zhromaţdenia ţalovaného konaného dňa 11.12.2002 vyplýva tvrdenie ţalovaného, ţe touto sumou došlo ku konečnému vyúčtovaniu odmeny za patent. Ţalovaný súdu neuviedol, na základe akých podkladov bola vypočítaná suma 2 000 000 Sk v zmysle ust. § 9 ods. 4 zák. č. 527/1990 Zb. Zo strany ţalovaného nebolo preukázané hodnovernými dôkazmi tvrdenie, ţe podľa zápisnice spísanej dňa 17.2.2004 pri odovzdávaní funkcie výrobno-technického riaditeľa bol vysporiadaný patent, z ktorého si ţalobca uplatnil právo v danom spore. Ţalobca si ţalobou došlou na súd dňa 2.7.2004 uplatnil právo iba na doplatok k odmene za uplatnenie práva na patent a tento nárok nebol premlčaný. Ţalobca si neuplatnil nárok na vyplatenie odmeny, keďţe odmena mu bola vyplatená na základe rozhodnutia riadneho valného zhromaţdenia ţalovaného, konaného dňa 11.12.2002. Aţ na základe tohto rozhodnutia ţalobca zistil rozdiel vo vyplatenej odmene pre jeho spolupôvodcu vynálezu a jemu vyplatenou sumou a tento nárok si ţalobca uplatnil v lehote podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Súd zistil, ţe ţalovaný postupoval rozdielne i pri vyplácaní odmeny pre spolupôvodcu Ing. J.Š., ktorú mu vyplatil na základe ust. § 11 zák. č. 435/2001 Z. z., pričom vo vzťahu k ţalobcovi pri námietke premlčania sa odvolával na zák. č. 527/1990 Zb. Na základe takto doplneného dokazovania súd uznal právny nárok ţalobcu na doplatenie odmeny za oprávnený a zaviazal ţalovaného zaplatiť 182 168,23 Eur ţalobcovi. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z náhrady súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v celkovej sume 19 376,87 Eur. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalovaný podaním zo dňa 23.2.2009. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe súd ţalobu v celom rozsahu zamietne, resp. odvolací súd zruší rozsudok súdu prvého stupňa a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný si uplatnil náhradu trov konania. V odvolaní ţalovaný uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny z dôvodov, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Prvostupňový súd 3 5Obo/55/2011 rozhodol bez riadneho odôvodnenia, pretoţe z napadnutého rozsudku nevyplýva, aký vzťah je medzi skutkovými zisteniami a jeho právnymi závermi, a preto má za to, ţe súd sa neriadil a nepostupoval podľa ust. § 100 ods. 1, 117, 120 ods. 1, ods. 4, 122, 129 ods. 1, 132, 157 ods. 1 a 2 O.s.p. Súd sa tieţ v novom konaní neriadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2008, čím rozhodol v rozpore s ust. § 226 O.s.p. Odvolací súd ustálil, ţe dohoda medzi ţalobcom a ţalovaným je rozhodujúca nielen pre začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva ţalobcu na doplatenie odmeny za uplatnenie práva k predmetnému patentu, ale aj pre vznik nároku ţalobcu na odmenu na doplatenie odmeny za uplatnenie práva k predmetnému patentu, avšak ako bolo v konaní preukázané, k dohode medzi ţalobcom a ţalovaným nedošlo. Odvolací súd mal za to, ţe len z uzavretej dohody môţe ţalobca preukázať právo na doplatok k odmene, a to, ţe si nárok uplatnil na súde včas. Preto odvolací súd uloţil súdu prvého stupňa v novom konaní dokazovaním zistiť, či u ţalovaného platila vnútroorganizačná norma. Na otázku súdu na pojednávaní dňa 16.10.2008 ţalobca i ţalovaný zhodne oznámili, ţe ţalovaný nemal spracovanú ani vydanú vnútroorganizačnú normu, ktorá by riešila práva a povinnosti vyplývajúce z podnikového vynálezu. Súd prvého stupňa v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu povaţoval nárok za nepremlčaný. Ţalovaný však namieta, ţe súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel pri posúdení uplatnenej námietky k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne nesprávne interpretoval ust. § 9 ods. 4 zák. č. 527/1990 Zb., ktoré ustanovuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré ovplyvňujú vznik práva na odmenu a výšku odmeny pôvodcu - zamestnanca za vytvorenie podnikového vynálezu. V ust. § 9 ods. 4 zák. č. 527/1990 Zb. je uvedené, ţe pôvodca, ktorý vytvoril vynález v pracovnom pomere, na ktorý zamestnávateľ uplatnil právo na patent, má právo na primeranú odmenu, pričom pre jej výšku je rozhodný technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnutý jeho moţným vyuţitím alebo iným uplatnením, pričom sa má prihliadnuť na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení vynálezu a na rozsah pracovných úloh pôvodcu. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, ţe vznik práva zamestnanca na primeranú odmenu za vytvorenie podnikového vynálezu nie je viazaný na podanie prihlášky vynálezu, či na jeho vyuţitie, ba dokonca ani na udelenie patentu, ale na okamih uplatnenia práva na patent zamestnávateľom. V danom prípade je preukázané, ţe k uplatneniu práva na riešenie zo strany zamestnávateľa došlo najneskôr dňom podania prihlášky vynálezu č. X. na Úrad 4 5Obo/55/2011 priemyselného vlastníctva SR, t. j. najneskôr dňa 23.1.1998. To znamená, ţe právo ţalobcu na primeranú odmenu za uplatnenie práva na patent mohlo byť prvýkrát poţadované (uplatnené) od svojho zamestnávateľa, ktorý si uplatnil právo na patent na jeho riešenie, na druhý deň po uplatnení tohto práva na patent zo strany zamestnávateľa, t. j. 24.1.1998 a od tohto dňa začína plynúť premlčacia lehota, ktorá skončila dňa 24.1.2001. Z vyjadrení sporových strán je nepochybné, ţe medzi ţalobcom a zamestnávateľom a ani ţalovaným odo dňa 24.1.1998, t. j. odo dňa uplatnenia práva na patent zo strany zamestnávateľa, ani v priebehu plynutia 3-ročnej premlčacej doby do 24.1.2001 ani do podania ţaloby ţalobcom a ani do dnešného dňa nebola uzatvorená dohoda o výške odmeny z titulu uplatneného práva zamestnávateľa na predmetné riešenie, čo potvrdzuje ţalobca vo svojej ţalobe konanej dňa 2.7.2004, ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2005, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Ţalovaný nesúhlasí so záverom súdu, ţe ţalobca si svoj nárok uplatnil v lehote podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, keď poukazuje na to, ţe ţalobca si ţalobou došlou na súd dňa 2.7.2004 uplatnil právo iba na doplatok k odmene za uplatnenie práva na patent. Závery súdu ohľadom posúdenia premlčania nemajú oporu v § 9 ods. 4 ZVPV, pretoţe ţalobcovi vzniká právo na odmenu podnikového vynálezu podľa tohto zákona. Súd prvého stupňa opomenul, ţe dohoda medzi ţalobcom a ţalovaným na doplatenie odmeny za uplatnenie práva na riešenie k predmetnému patentu medzi ţalobcom a ţalovaným nebola uzavretá. Pre začatie plynutia premlčacej lehoty nemôţe byť rozhodné, kedy ţalobca zistil rozdiel vo vyplatenej odmene pre jeho spolupôvodcu vynálezu a jemu vyplatenou odmenou, pretoţe Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou 3-ročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok. Týmto dňom je zásadný deň, keď bolo moţné právo odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţaloba na doplatok k odmene za uplatnenie práva na riešenie k predmetnému patentu vo výške 5 488 000 Sk (182 168,23 Eur) bola podaná dňa 2.7.2004 a všeobecná 3-ročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť najneskoršie dňom 24.1.1998, t. j. nasledujúci deň po podaní prihlášky k vynálezu č. X. a ktorý je dňom, kedy sa riešenie stalo majetkom zamestnávateľa, uplynula dňom 24.1.2001, ţalovaný z týchto dôvodov vzniesol námietku premlčania práva ţalobcu na odmenu za uplatnenie práva na riešenie podnikového vynálezu, prihláška vynálezu č. X., na ktorú bol udelený patent č. X. „Ekologicky spôsob ukladania popolovín z tepelných elektrární a zariadenie na vykonávanie 5 5Obo/55/2011 tohto spôsobu“. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca svoje právo na odmenu za riešenie podnikového vynálezu uplatnil aţ po uplynutí premlčacej lehoty. Ţalovaný ďalej tvrdí, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie práva na doplatok k odmene za patent, t. j. práva na odmenu za riešenie podnikového vynálezu. Ţalobca v konaní naďalej zotrváva na doterajších tvrdeniach, ţe vznik nároku na odmenu pre ţalobcu je potrebné posudzovať podľa druhej vety ust. § 11 ods. 5 zák. č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) a ţe uzavretím licenčnej zmluvy došlo k naplneniu ust. § 11 ods. 5 zák. č. 435/2001 Z. z. V danom prípade nejde o doplatok k odmene za vyuţitie predmetu vynálezu, ale o právo na odmenu za uplatnenie práva na riešenie podnikového vynálezu PV č.X., na ktorý bol udelený patent č. X. zamestnávateľom voči svojmu zamestnancovi. Ţalovaný tvrdí, ţe z obsahu bodu 2 zápisnice z riadneho valného zhromaţdenia ţalovaného konaného dňa 11.12.2002 nevyplýva ţiadna iná odmena a ani prípadne doplatok za uplatnenie práva. Ţalobcovi bola vyplatená odmena vo výške 2 000 000 Sk a v ţiadnom prípade nešlo o zálohu, ale o odmenu za patent, o čom svedčí zápisnica z valného zhromaţdenia zo dňa 11.12.2002. Ţalobcovi bola vyplatená odmena 2 000 000 Sk z dôvodu, ţe ţalovaný si po uzatvorení licenčnej zmluvy uvedomil, ţe medzi zamestnávateľom a spolupôvodcom vynálezu Ing. L. nebola uzavretá dohoda o odmene za vynález, na ktorý si zamestnávateľ uplatnil právo na patent, pretoţe ţalobca si viac ako 4 roky od vytvorenia vynálezu neuplatnil voči zamestnávateľovi právo na odmenu. Ţalovaný napriek tomu chcel oceniť prínos ţalobcu, a preto sa rozhodol po uzavretí licenčnej zmluvy vyplatiť mu odmenu vo výške, v ktorej zohľadnil skutočnosť, ţe ţalobcovi ako výrobno-technickému riaditeľovi spadalo do jeho pracovných povinností, za ktoré bol odmeňovaný mesačným platom, okrem iného riadenie celého technického rozvoja, v rámci ktorého mal predkladať vedeniu akciovej spoločnosti riešenia mimoriadnych a osobitných úloh a jednak skutočnosť, ţe na vytvorení vynálezu sa ţalovaný podieľal materiálnymi nákladmi. Odmena mu bola vyplatená v uvedenej výške, hoci ţalovaný nemusel ţalobcovi vyplatiť nič. Súd prvého stupňa opomenul uviesť, ţe spolupôvodcovi Ing. J. bola odmena vyplatená na základe zmluvy o odmene. Ţalovaný má za to, ţe súd nemá konštatovať zistené rozdielne postupy, ale má vychádzať z právnych skutočností rozhodujúcich pre vznik práva na odmenu 6 5Obo/55/2011 a toto posúdiť podľa zák. č. 527/1990 Zb. a nie poukazovať na chyby v písaní alebo omyly, ktoré sa stali z právnej neznalosti veci. Nárok ţalobcu na uplatnenie práva na riešenie s dátumom podania prihlášky vynálezu č. PV X. dňa 23.1.1998 sa posudzuje podľa zák. č. 527/1990 Zb.. Právo na riešenie podnikového vynálezu č. PV X. si voči ţalobcovi uplatnila spoločnosť P., s.r.o., keďţe ţalobca bol v čase vytvorenia riešenia podľa tohto vynálezu a aj podania prihlášky vynálezu jej zamestnancom. Ţalobca bol zamestnancom P., s.r.o. do 31.5.1999. Podľa ust. § 9 zák. č. 527/1990 Zb. zamestnanec má právo na primeranú odmenu za uplatnenie práva na riešenie (vynálezu) voči svojmu zamestnávateľovi. Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe právo na primeranú odmenu nie je spojené s prihláškou vynálezu (vznik práva na primeranú odmenu za vytvorenie podnikového vynálezu nie je viazané na podanie prihlášky vynálezu, či na jeho vyuţitie ani na udelenie patentu), ale na okamih uplatnenia práva na patent zamestnávateľom. To znamená, ţe právo na primeranú odmenu zamestnanca nemohlo byť predmetom prevodu podľa Zmluvy o prevode prihlášky vynálezu zo dňa 18.3.1999. Ţalovaný preto namieta nedostatok pasívnej legitimácie ţalovaného. Ţalovaný namieta tieţ výšku priznaného úroku z omeškania 12,7% od 15.1.2003, ktorého výška nie je preukázaná v súlade s platným právnym predpisom. Súd v napadnutom rozsudku priznanie úroku z omeškania ani neodôvodnil. Ţalovaný taktieţ namieta priznané trovy konania vo výške 19 376,87 Eur, keďţe z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, za aké konkrétne úkony právnej pomoci je priznaná odmena právnemu zástupcovi ţalobcu. Z uvedených dôvodov ţalovaný povaţuje uplatnený nárok ţalobcu na doplatok k odmene za uplatnenie práva na patent vo výške 182 168,23 Eur za premlčaný a nedôvodný. Ţalovaný doplnil svoje odvolanie podaním zo dňa 6.11.2009. K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca podaním zo dňa 27.3.2009. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalobca povaţuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, riadne odôvodnený a pre účastníkov súdneho konania zrozumiteľný. Dôvody v odvolaní povaţuje za účelové. Ţalovaný uplatnil námietku premlčania. Tak, ako uţ ţalobca uviedol počas konania na Krajskom súde v Bratislave, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v jeho rozhodnutí v tejto veci, ktorý sa týka premlčania, povaţuje za správny. Treba ale zároveň uviesť, ţe predmetom ţaloby je doplatok k odmene za iné uplatnenie 7 5Obo/55/2011 vynálezu a nie nárok na odmenu za uplatnenie práva na riešenie. Uţ aj z tejto terminológie, právo na riešenie a iné uplatnenie vynálezu vyplýva, ţe ide o dva rozdielne prípady. Pri podnikovom vynáleze (podľa § 9 zák. č. 527/1990 Zb. Patentového zákona, ako aj ods. 5 § 11 č. 435/2001 Z. z. Patentového zákona), pôvodcovi podnikového vynálezu vzniká právo na odmenu na základe týchto skutočností:

1. a)zamestnávateľ uplatnil voči pôvodcovi právo na riešenie,
2. b)neskorším vyuţitím, alebo iným uplatnením vynálezu. Za iné uplatnenie vynálezu sa povaţuje jeho prevod, uzavretie licenčnej zmluvy, alebo poskytnutie know-how a pod., nárok na odmenu za uplatnenie práva na riešenie voči pôvodcom bol podľa § 101 Občianskeho zákonníka v čase podania ţaloby premlčaný, ale nárok spolupôvodcov na odmenu za iné uplatnenie vynálezu premlčaný nebol. V tomto prípade je začiatok premlčacej doby dátum uzavretia licenčnej zmluvy. Podľa zmluvy o odmene za uplatnenie patentu č. X., uzavretej medzi P. a druhým spolupôvodcom patentu Ing. J.Š. bola podľa bodu 2.4 splatnosť stanovená: 10 dní od obdrţania platby za licenčnú zmluvu. Teda aj z tejto zmluvy vidieť, ţe odporca rozlišuje, čo je právo na odmenu za uplatnenie práva na riešenie a čo je odmena za uplatnenie patentu a viaţe ju na zaplatenie licenčného poplatku za licenčnú zmluvu. Ţalobca pripomína, ţe práva spolupôvodcov vynálezu v tomto prípade sú rovnaké, pretoţe sa nedohodli inak. Táto skutočnosť, ţe s jedným spolupôvodcom bola uzavretá zmluva o odmene za uplatnenie patentu podľa § 11 zák. č. 435/2001 Z. z. Patentový zákon a v prípade ak navrhovateľ tvrdí, ţe jeho právo na odmenu vzniklo na základe § 9 zák. č. 527/1990 Zb. Patentový zákon, sa nedá povaţovať za chyby v písaní alebo omyly, ktoré sa stali z právnej neznalosti veci. Je zjavné, ţe nárok ţalobcu na odmenu, ako aj doplatok k odmene za iné uplatnenie vynálezu sa zakladá na právnej úprave obsiahnutej v § 11 zák. č. 435/2001 Z. z. a na základe týchto skutočností treba posudzovať aj otázku premlčania. Výška odmeny bola stanovená na 20,8% z obdrţaného licenčného poplatku pre kaţdého spolupôvodcu predmetného vynálezu. Tvrdenie ţalovaného, ţe chcel oceniť prínos ţalobcu, a preto sa rozhodol po uzavretí licenčnej zmluvy vyplatiť odmenu, povaţuje ţalobca za účelové, nakoľko 16.2.2004 ţalovaný dohodou rozviazal pracovný pomer so ţalobcom, okrem iného aj z dôvodu obštrukcií pri výplate odmeny za uplatnenie vynálezu, ktoré vznikli zo strany ţalovaného. Ţalobca ako výrobno-technický riaditeľ nemal ţiadnu povinnosť riešiť problém S., a.s., kde došlo k vyuţitiu vynálezu na základe licenčnej zmluvy. Ţalovaný počas celého konania nekonkretizoval, aké pracovné povinnosti sa týkali vytvorenia vynálezu ţalovaným a taktieţ neuviedol materiálne náklady pri jeho vytvorení. Ţalobca nesúhlasí s názorom ţalovaného, ţe 8 5Obo/55/2011 ţalobcovi nemusela byť vyplatená ţiadna odmena. Potom tu vzniká otázka, na akom základe bola vyplatená odmena druhému spolupôvodcovi. Predmetné riešenie, na ktoré bol udelený patent, vzniklo mimo rámca pracovných povinností spolupôvodcov. Riešenie bolo na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prihlásené ako podnikový vynález z toho dôvodu, pretoţe zúčastnení sa na tom tak dohodli. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, ţe s navrhovateľom nebola uzavretá dohoda o odmene, je toto tvrdenie pravdivé iba potiaľ, ţe s navrhovateľom nebola táto dohoda uzavretá v písomnej forme, čo vyplývalo z vtedajšieho pracovného zaradenia ţalobcu, keď bol výrobno-technický riaditeľ u odporcu a nemal dôvod si myslieť, ţe dohoda nebude ţalovaným dodrţaná. Práva spolupôvodcov sú rovnaké a bolo by nelogické, ak by tak nebolo aj v prípade odmeny za uplatnenie predmetného patentu na základe licenčnej zmluvy. Odmena patrí obidvom, a to v rovnakej výške. Námietka nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného v tomto konaní nie je nová, uţ počas prvého konania na Krajskom súde v Bratislave ţalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí zo dňa 5.2.2009 uviedol, ţe námietka pasívnej legitimácie je irelevantná, pretoţe ţalovaný dňom 18.3.1999 vstúpil do všetkých práv a záväzkov prevodcu, k tomu sa ţalovaný v odvolaní nevyjadril. Ţalovaný v odvolaní namieta výšku priznaného úroku z omeškania vo výške 12,7%, pričom podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, je výška úroku z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby (teraz základnej úrokovej sadzby) určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania splnením peňaţného dlhu, táto sadzba za obdobie od 18.11.2002 do 25.9.2003 bola 6,50%, potom dvojnásobok sadzby je 13%. Ţalobca povaţuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca sa návrhom zo dňa 1.7.2004 domáhal úhrady sumy 5 488 000 Sk (182 168,23 eur) s úrokom z omeškania titulom práva pôvodcu podnikového vynálezu na primeranú odmenu za uplatnenie práva na riešenie, za ktoré bol udelený patent č. X. a z titulu práva pôvodcu podnikového vynálezu na doplatok k odmene za uplatnenie práva na patent. 9 5Obo/55/2011 Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24.10.2006 č.k. 9Cbs84/2004-117 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 5 488 000 Sk s 12,7 % úrokom z omeškania od 15.1.2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Na základe odvolania ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 6. marca 2008 č.k. 6Obo/61/2007-149 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2006 č.k. 9Cbs/84/2004-117 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. februára 2009 č.k. 9Cbs 84/2004-177 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 182 168,23 eur s 12,7 % ným úrokom z omeškania od 15.1.2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 16. decembra 2009 č.k. 6Obo/49/2009-208 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 5. februára 2009 č.k. 9Cbs/84/2004-177 potvrdil a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na základe dovolania ţalovaného dovolací súd uznesením z 28. apríla 2011 č.k. 1 ObdoV17/2010 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa ust. § 243d ods. 1 OSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní záväzný V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 10 5Obo/55/2011 Odvolací súd vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah viazaný právnym názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa tieto poţiadavky nespĺňa a preto je odvolanie ţalovaného opodstatnené. Záver súdu prvého stupňa o opodstatnenosti nároku ţalobcu nevyplýva zo skutkových zistení. Súd prvého stupňa v rozsudku ktorý je napadnutý odvolaním konštatuje, ţe doplnením dokazovania dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu je oprávnený. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.2.2009, ktoré nasledovalo po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu však nevyplýva, ţe by na tomto pojednávaní súd vykonal dokazovanie. K tomu je potrebné uviesť, ţe oboznámenie s doterajším priebehom konania nie je riadne dokazovanie vyplývajúce z Občianskeho súdneho poriadku a výpovede právnych zástupcov ţalobcu a ţalovaného nie sú dôkazným prostriedkom v zmysle ust. § 125 OSP. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa teda neobsahuje vymedzenie dôkazov, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe nesúlad medzi nespochybneným skutkovým zistením a prijatým zverom je evidentný v tom, ţe napriek tvrdeniu ţalobcu obsiahnutého uţ v ţalobe, ţe vytvorenie vynálezu nesúviselo s plnením pracovných úloh vyplývajúcich z pracovno-právneho alebo odborného právneho vzťahu ani u jedného zo spolupôvodcov, osvojil si súd prvého stupňa toto skutkové zistenie, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku. Ţalobcovi bol priznaný nárok uplatnený z titulu práv pôvodcu podnikového vynálezu v zmysle § 11 patentového zákona č. 435/2001 Z.z. bez toho, aby sa vysporiadal s otázkou nepovšimnutou prvostupňovým súdom, či týmto ţalobca nepoprel svoju aktívnu vecnú legitimáciu zamestnanca – pôvodcu podnikového vynálezu v nadväznosti na ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zák. č,. 527/1990 Zb. resp. § 11 ods. 1 a 2 patentového zákona č. 435/2001 Z.z. Odvolací súd teda konštatuje, ţe v napadnutom rozhodnutí chýba jasné a zrozumiteľné odôvodnenie otázky týkajúcej sa aktívnej legitimácie ţalobcu. Absencia odôvodnenia rozsudku je i v prípade opomenutia vysporiadať sa s argumentáciou ţalovaného, ktorá sa týkala odplatného prevodu prihlášky vynálezu. Súd prvého stupňa priznal uplatnený nárok voči ţalovanému napriek preukázaniu zmluvy, prihlášky vynálezu PV X. uzatvorenej medzi pôvodným prihlasovateľom „P. a nadobúdateľom P. dňa 18.3.1999 a napriek námietke ţalovaného týkajúcej sa nedostatku 11 5Obo/55/2011 pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného, keď právo na podnikový vynález uplatnil voči ţalobcovi a prihlášku vynálezu podal jeho vtedajší (do 31.5.1999) zamestnávateľ P.. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe v zmysle odseku 2 zmluvy o prevode prihlášky vynálezu PV X. uzatvorenej medzi pôvodným prihlasovateľom P. a nadobúdateľom P. dňa 18.3.1999 nadobúdateľ vstúpil do všetkých práv a záväzkov prevodcu k prevádzanej prihláške vynálezu. Je ţiaduce vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s otázkou, či je moţné, aby zamestnávateľ platne, bez doloţeného súhlasu zamestnanca, postúpil písomnou zmluvou svoje záväzky voči zamestnancovi tretej osobe v nadväznosti na kogentnosť ustanovení § 9 a § 10 zák.č. 527/1990 Zb. Nedostatkom sa javí chýbajúce odôvodnenie prečo prevzatie práv a záväzkov prevádzanej prihlášky podľa ods. 2 zmluvy zo dňa 18.3.1999 v znení „na nadobúdateľa prechádzajú dňom platnosti všetky práva a záväzky k prevádzanej prihláške vynálezu“, sa posudzuje ako vstup nadobúdateľa do záväzkov prevodcu k jeho zamestnancovi a v spojení s tým zodpovedanie otázky, či mohla resp. nemohla byť predmetom prevodu spolu s predmetom prihlášky vynálezu aj povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi (pôvodcovi vynálezu) odmenu za vynález. Súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil i námietku premlčania uplatnenú v konaní ţalovaným súd prvého stupňa iba konštatoval, ţe nárok nebol premlčaný. Z jeho odôvodnenia nevyplýva, ako právne posúdil túto námietku premlčania, keby začala plynúť premlčacia lehota s prihliadnutím na presné vymedzenie predmetu konania a výsledky dokazovania. V rozhodnutí súd uviedol, ţe zistil, ţe ţalovaný postupoval rozdielne pri vyplácaní odmeny pre spolupôvodcu Ing. J.Š., pričom opätovne tu absentuje zdôvodnenie na základe akých dôkazov dospel k tomuto záveru a aký to malo význam pre konečné rozhodnutie sporu. Súd prvého stupňa taktieţ neodôvodnil nárok ţalobcu na úroky z omeškania pri úrokovej sadzbe 12 % od 15.1.2003 do zaplatenia. Keďţe rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náleţitosti v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, nie je dostatočne odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. 12 5Obo/55/2011 Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 2 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 30. júna 2011 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová