zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, prerokoval na neverejnom zasadnutí v Bratislave 20. septembra 2023 odvolanie odsúdeného podané proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. júla 2023, sp. zn. 4Ntc/14/2023, a takto rozhodol:
4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného F. O. sa zamieta. Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd") rozsudkom zo 6. júla 2023, sp. zn. 4Ntc/14/2023, rozhodol nasledovne: „
odsek 1 zákona číslo 549/2011 Zbierky zákonov o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona číslo 221/2006 Zbierky zákonov o výkone väzby v znení neskorších predpisov, rozsudok Krajinského súdu Korneuburg spisovej značky 328 Hv 47/22p zo dňa 23.06.2022, právoplatný dňa 25.10.2022 v spojení s uznesením Vyššieho krajinského súdu vo V. spisovej značky 22 Bs 245/22y zo dňa 25.10.2022, sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky v časti, ktorou bol občan Slovenskej republiky F. O., narodený XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. - X. B., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúskej republike, uznaný za vinného zo zločinu ťažkej krádeže s cieľom zabezpečiť si pravidelný príjem vlámaním
, 128 odsek 1 číslica 5, § 129 odsek 1 číslica 1, § 130 odsek 1 prvý prípad, odsek 2 druhý prípad, § 15 rakúskeho Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: V B. a na iných miestach cudzie hnuteľné veci s úmyslom ich privlastnením sa neoprávnene obohatiť a síce I. F. O. a G. Q. vo vedomej a chcenej spolupráci ako spolupáchatelia (§ 12 Rakúskeho trestného zákona) odcudzili vlámaním a síce A. dňa 12.1.2022 v B. T. J. a Z. I.
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
ustanovenia § 517 odsek 2 Trestného poriadku sa bude pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg spisovej značky 328 Hv 47/22p zo dňa 23.06.2022, právoplatným dňa 25.10.2022 v spojení s uznesením Vyššieho krajinského súdu vo Viedni spisovej značky 22 Bs 245/22y zo dňa 25.10.2022, na území Slovenskej republiky bez jeho premeny." Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote podal odsúdený F. O. odvolanie písomným podaním z
jeho názoru má 100 % predpoklad úspešnosti, že bude podmienečne prepustený, je zaradený do kuchyne, kde sú s jeho prácou nadmieru spokojní, nakoľko ju vykonáva zodpovedne. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd") na rozhodnutie o podanom odvolaní 24. augusta 2023 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v dotknutom znení rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Dušan Szabó.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 549/2011 Z. z.") rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj
právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak
1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom.
5 zákona č. 549/2011 Z. z. proti rozhodnutiu
odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.
549/2011 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
4 Trestného poriadku proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal jednak správnosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým bolo podané odvolanie, jednak konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že na krajský súd bola 22. mája 2023 doručená žiadosť Ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky č. 2023-0.265.464 zo 16. mája 2023 spolu s osvedčením zo 16. mája 2023 vydaným a zaslaným
čl. 5 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z
právneho poriadku Slovenskej republiky (pokračovací zločin krádeže
1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu
1 Trestného zákona a sčasti formou spolupáchateľstva
Trestného zákona) a odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, kde má obvyklý pobyt (administratívne má
Registra obyvateľov určené miesto trvalého pobytu Bratislava - X., avšak určujúce je to, že samotný odsúdený vo vyjadrení k možnosti uznania rozhodnutia a výkonu trestu odňatia slobody v Slovenskej republike spísanom
549/2011 Z. z. Krajský súd pritom rozhodol vo veci na neverejnom zasadnutí po predošlom písomnom vyjadrení prokurátora rozsudkom (§ 15 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z.). Tiež trestná sankcia spojená s odňatím slobody uložená v dotknutom cudzom rozhodnutí (nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky a dva mesiace, resp. 1.155 dní) je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keďže ak by vo veci rozhodoval súd
slovenského Trestného zákona, zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody je v § 212 ods. 3 Trestného zákona určená výmerou tri roky až desať rokov. Odsúdený bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
2 písm. a) Trestného zákona do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že krajský súd zároveň výslovne uviedol, že odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny
2 Trestného poriadku. Aj v tejto časti je napadnutý rozsudok vecne správny napriek tomu, že odsúdený bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin, čo by zakladalo
2 písm. b) Trestného zákona v zásade zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd k tomu uvádza, že z dotknutého cudzieho rozhodnutia nevyplýva predpokladaný spôsob výkonu trestu odňatia slobody a tento nebol krajským súdom ani osobitne zistený a tak bola správne zohľadnená ustálená súdna prax, že prevzatie výroku o treste rozhodnutia súdu cudzieho štátu, súdmi Slovenskej republiky, doplnené o výrok o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s príslušným stupňom stráženia
kritérií na prevzatie a výkon rozhodnutia uvedených v § 17 zákona č. 549/2011 Z. z. musí zabezpečovať, aby uložená trestná sankcia v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii a zároveň nezhoršila postavenie odsúdeného (k tomu primerane R 122/2014), čo vzhľadom na uvedené zakladalo zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, inak by to bolo možné považovať za zhoršenie jeho postavenia, čo by bolo v rozpore s § 17 ods. 4 zákona č. 549/2011 Z. z. Odvolacie námietky odsúdeného boli vyhodnotené odvolacím súdom za nedôvodné a uvádza k nim nasledujúce skutočnosti. Ako už bolo uvedené, samotný odsúdený vo vyjadrení spísanom v rakúskom justičnom zariadení k možnosti uznania rozhodnutia a výkonu trestu odňatia slobody v Slovenskej republiky uviedol ako svoju adresu, kde žije, konkrétnu adresu na území Slovenskej republiky, pričom k sociálnym kontaktom v štáte pôvodu uviedol jednu neurčitú osobu, ohľadom ktorej nevedel ani jej priezvisko, takže možno dôvodne skonštatovať, že odsúdený má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. V tomto ohľade odvolací súd uvádza, že od účinnosti zákona č. 396/2019 Z. z., ktorým došlo od 1. januára 2020 k vypusteniu ustanovenia § 3 písm. g) zákona č. 549/2011 Z. z.,
ktorého sa na účely tohto zákona rozumel obvyklým pobytom trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, už trvalý pobyt a prechodný pobyt ako administratívne kategórie nie sú určujúce z pohľadu určenia obvyklého pobytu, za ktorý treba v zásade považovať miesto, kde sa odsúdený v skutočnosti fakticky zdržiava a kde má vytvorené sociálne väzby (bližšie k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. apríla 2023, sp. zn. 5 Urto 2/2023). V tomto ohľade v odvolaní prezentované plány odsúdeného, že v budúcnosti v Slovenskej republike neplánuje žiť, ale chce žiť v zahraničí, nie sú určujúcimi skutočnosťami a tieto nemôžu mať vplyv na spôsob rozhodnutia z pohľadu posúdenia obvyklého pobytu odsúdeného (ide o odsúdeným prezentované plány do budúcnosti, pričom sám odsúdený uviedol ako súčasné miesto, kde žije, územie Slovenskej republiky). Už len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj v prípade, že by odsúdený nemal obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a neboli by teda splnené zákonné podmienky pre uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia
1 písm. a) zákona č. 549/2011 Z. z., je zrejmé, že pre pozitívne rozhodnutie o uznaní a výkone daného cudzieho rozhodnutia sú splnené zákonné podmienky
1 písm. b) zákona č. 549/2011 Z. z., keďže
predloženého osvedčenia má byť odsúdený po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vyhostený z Rakúskej republiky do Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Spolkového cudzineckého a azylového úradu s určením zákazu pobytu v štáte pôvodu. V tomto ohľade je aj nesúhlas odsúdeného s uznaním a výkonom trestu odňatia slobody v Slovenskej republike irelevantným, keďže sa ani v jednom z uvedených prípadov súhlas odsúdeného
zákona a daného rámcového rozhodnutia nevyžaduje. Napokon odvolací súd uvádza, že z pohľadu predmetu rozhodovania je irelevantným vyjadrenie odsúdeného, že sa chce zdokonaliť v nemeckom jazyku, ako aj tvrdenie odsúdeného, že v štáte pôvodu bude určite podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, keďže taká skutočnosť (aj v prípade, že by bola reálna a pravdivá), nie je zákonným dôvodom na odmietnutie uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Zhrnutím odvolací súd uvádza, že včas podané odvolanie odsúdeného zamietol ako nedôvodné, keďže napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.