Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 87/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa TOP Leasing, s.r.o., Streďanská 4056, Topoľčany, IČO : 34 106 448, zastúpeného JUDr. Luciou Halvoňovou, advokátkou v Bratislave, Na vŕšku 2, proti odporcovi Krajskému riaditeľstvu policajného zboru Slovenskej republiky, Špitálska 14, Bratislava, o vydanie zaistenej veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 45 C 88/2008, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2010 sp.zn. 14 Co 393/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2010 sp.zn. 14 Co 393/2009 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava III rozsudkom z
- septembra 2009 č.k. 45 C 88/2008-156 uloţil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi osobné motorové vozidlo V., zelená metalíza, EČV: H., VIN : X. a zaplatiť náhradu trov konania 3039,96 € JUDr. D. I., a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 21 ods. 1, 2, 3, 4, 10 a 12 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, ţe navrhovateľ preukázal svoje vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu V.V.. Dňa
- januára 2008 polícia predmetné motorové vozidlo zaistila. O tomto úkone bolo vydané potvrdenie o zaistení veci z dôvodu, ţe vozidlo malo byť odcudzené v Nemecku. Doposiaľ vykonanými úkonmi sa však nepotvrdilo, ţe zaistené vozidlo súviselo s trestným činom alebo priestupkom. Vykonaným znaleckým skúmaním vozidla Kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru 2 4 Cdo 87/2011 č. P. sa zistilo, ţe VIN číslo nevykazovalo znaky pozmeňovania, výrobné číslo motora nevykazovalo znaky pozmeňovania, a zásah do nosnej konštrukcie nebol. Svedeckou výpoveďou R. K. mal súd ďalej preukázané, ţe spoločnosť K. ho splnomocnila na vykonanie všetkých potrebných náleţitostí k dovozu tohto vozidla. Obchodný zástupca v Nemecku J. N., ktorý zastupoval spoločnosť T. mu odovzdal vozidlo, po zaplatení kúpnej ceny v hotovosti 39 915,97 €, ako aj všetky doklady k vozidlu, technický preukaz, kľúče, servisnú kniţku, revízny kľúč COC, aby mohlo byť vozidlo prihlásené do evidencie. Následne sa však dozvedel, ţe voči predajcovi pánovi N. sa vedie súdne konanie, nakoľko firma v Nemecku nemala peniaze za predaj uvedeného vozidla, a údajne tento predajca spreneveril uvedené finančné prostriedky, a preto vo firme uţ nepracuje. Na zaistenú vec si v zmysle zákona neuplatnila právo iná osoba a v lehote do 90 dní si predmetnú vec neprevzala iná osoba. Zaistenie veci však môţe trvať najviac 90 dní, pričom zákonná lehota na zaistenie veci uplynula
- apríla 2008 v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. Na základe uvedeného tak súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe boli splnené zákonné podmienky na vydanie predmetného zaisteného vozidla navrhovateľovi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z
- novembra 2010 sp.zn. 14 Co 393/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Odporcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe po tom, čo sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, s obsahom napadnutého rozsudku, ako aj s odvolacími námietkami odporcu, dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok jeho nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na § 21 ods. 1 a 10 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v znení účinnom v čase zaistenia vozidla, odvolací súd mal za to, ţe odporca postupoval správne a v súlade so zákonom, keď predmetné osobné motorové vozidlo zaistil, a keď ho uloţil do úschovy, keď je nesporné, ţe vlastnícke právo k tomuto vozidlu je sporné, keďţe vlastníctvo k nemu si nárokuje tak navrhovateľ, ako aj ďalšia právnická osoba – spoločnosť T.T.. Je tieţ nesporné, ţe uvedená zahraničná právnická osoba nebola účastníkom tohto konania. Podľa názoru odvolacieho súdu preto vyriešenie otázky vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu ako otázky predbeţnej v tomto konaní neprichádza do úvahy, nakoľko účastníkom konania nebola druhá osoba, ktorá taktieţ o sebe tvrdí, ţe je vlastníkom vozidla, keďţe na zaistenú vec si uplatnila právo a chcela 3 4 Cdo 87/2011 vozidlo prevziať. Nie je preto moţné vozidlo vydať len jednej z nich bez toho, aby v súdnom konaní, vyvolanom medzi domnelými vlastníkmi vozidla (v konaní o určenie vlastníckeho alebo iného práva, v ktorom by navrhovateľ nemusel preukazovať naliehavý právny záujem, keďţe by išlo o ţalobu v zmysle zákonného zmocnenia) bolo určené, ktorá zo strán je vlastníkom vozidla. Pochybnosti o práve k zaistenej veci a veci uloţenej do úschovy v zmysle § 21 ods. 1, 10 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore neodstraňuje policajný orgán samostatným dokazovaním, a nemôţe ich odstrániť ani súd v tomto konaní o vydanie veci, pokiaľ jeho účastníkom nie je aj druhý domnelý vlastník vozidla. Keďţe k podaniu takejto ţaloby nedošlo a dôvody na zaistenie veci a dôvody jej uloţenia do úschovy doteraz nepominuli, nie je moţné predmetné vozidlo v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.z. vydať osobe, ktorej bolo zaistené. Podľa názoru odvolacieho súdu tak navrhovateľ podal ţalobu o vydanie zaistenej a uloţenej veci predčasne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca, ktorý mal vo veci úspech, náhradu trov konania neţiadal. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, navrhol ho zmeniť, zamietnuť odvolanie odporcu a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a odporcu zaviazať na náhradu trov konania. Prípustnosť dovolania vyvodil z § 238 ods. 1 O.s.p. a odôvodnil ho tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ poukázal na to, ţe dôvodom zaistenia, ako aj následnej úschovy sporného vozidla V.V. podľa § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. bola skutočnosť, ţe policajnému zboru bolo prostredníctvom Národnej ústredne INTERPOL Bratislava oznámené, ţe toto vozidlo bolo odcudzené v Nemecku, a to konkrétne obchodnej spoločnosti T.T., a táto spoločnosť poţiadala prostredníctvom polície v G. jeho vrátenie. Počas celej doby zaistenia, t.j. viac ako 90 dní, nemecká spoločnosť a ani príslušné nemecké orgány nepredloţili ţiadny relevantný doklad preukazujúci vlastnícke právo k tomuto vozidlu osoby odlišnej od navrhovateľa, a to napriek skutočnosti, ţe boli o jeho zaistení informovaní prostredníctvom príslušného policajného orgánu, ktorú skutočnosť však odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil. Navrhovateľ však svoje vlastnícke právo jednoznačne preukázal, a to tak v lehote policajného zaistenia, ako aj v rámci súdneho konania, pričom vlastnícke právo k tomuto vozidlu nadobudol dobromyseľne podľa Obchodného zákonníka od predávajúceho R. K.. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom spočíva aj v tom, ţe sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka, pretoţe 4 4 Cdo 87/2011 v prípade, ak by sa aj vychádzalo z predpokladu, ţe predávajúci nebol vlastníkom sporného vozidla, čo ale jednoznačne popiera a o svojom vlastníckom práve predloţil všetky potrebné doklady, navrhovateľovi ako kupujúcemu by prislúchala ochrana podľa § 466 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, ţe pokiaľ by R. K. neuhradil kúpnu cenu, neboli by mu vydané všetky potrebné doklady, ktoré mu umoţnili vyviezť sporné motorové vozidlo z Nemecka na územie Slovenskej republiky a riadne ho prihlásiť v Slovenskej republike. Tieto skutočnosti jednoznačne svedčia o tom, ţe predmetné vozidlo nepochádza z trestnej činnosti, bolo riadne zakúpené v oficiálnej predajni nemeckej obchodnej spoločnosti T. a následne predané na Slovensku, pričom konečným vlastníkom sa stal navrhovateľ, ktorý je bez akýchkoľvek pochybností jeho dobromyseľným vlastníkom. Konečne, za nesprávny označil navrhovateľ aj záver odvolacieho súdu o spornosti vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, keďţe vlastníctvo k nemu si nárokuje tak navrhovateľ, ako aj spoločnosť T., a to z dôvodu, ţe navrhovateľ nebol v obchodnozáväzkovom vzťahu s nemeckou spoločnosťou, ale s R. K. (§ 446 Obchodného zákonníka), a preto na účely daného súdneho konania bolo irelevantné, ţe si nemecká obchodná spoločnosť nárokovala vlastníctvo. V neposlednom rade táto obchodná spoločnosť si nikdy nenárokovala vlastnícke právo preukázateľným, resp. právne relevantným spôsobom. Odporca sa vo vyjadrení k dovolaniu plne stotoţnil so závermi a zdôvodnením rozsudku odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa je podané opodstatnene. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). 5 4 Cdo 87/2011 V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za básledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom n a zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní. Podľa názoru navrhovateľa rozsudok odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh zamietol, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čo je dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v znení účinnom v čase zaistenia a uloţenia veci do úschovy (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z.z.“) policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, ţe tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Policajt vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie 6 4 Cdo 87/2011 o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umoţní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môţe trvať najviac 90 dní. Ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloţí zaistenú vec do úschovy a odkáţe tieto osoby, aby si svoj nárok na zaistenú vec uplatnili v občianskoprávnom konaní (§ 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z.). Pochybnosti o práve k veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nastávajú spravidla vtedy, keď právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac osôb. Keďţe policajný orgán pochybnosti o práve neodstraňuje samostatným dokazovaním zameraným len na túto otázku – takáto právomoc mu nepatrí (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- novembra 2003 sp.zn. 4 Cdo 60/03), ak nastanú pochybnosti o práve k veci, je treba vec uloţiť do úschovy a tým zabrániť, aby sa s vecou aţ do objasnenia práva k nej disponovalo. Dovolací súd sa nestotoţňuje so záverom odvolacieho súdu o nespornej spornosti vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, keďţe vlastníctvo k nemu si nárokuje tak navrhovateľ, ako aj ďalšia právnická osoba – spoločnosť T.T.. Ako uţ je uvedené vyššie v odôvodnení tohto uznesenia, pochybnosti o práve k veci v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. nastávajú spravidla vtedy, keď právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac osôb. Podľa názoru dovolacieho súdu však takéto pochybnosti nemôţu vyvolať ničím nepodloţené, nepreukázané tvrdenia ďalšej osoby uplatňujúcej si právo k zaistenej veci, ako je tomu v danom prípade. Je síce pravdou, ţe príslušným policajným orgánom bolo dňa
- januára 2008 predmetné motorové vozidlo zaistené z dôvodu jeho zaradenia do medzinárodného pátrania ako odcudzené v Nemecku, avšak počas zaistenia tohto vozidla, ktoré v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. mohlo trvať najviac 90 dní, nebolo preukázané, ţe by vozidlo súviselo so spáchaním trestného činu (ako to konštatuje aj navrhovateľ v dovolaní) nemecká spoločnosť, ani príslušné nemecké orgány nepredloţili ţiadny relevantný doklad preukazujúci vlastnícke právo k tomuto vozidlu osoby, odlišnej od navrhovateľa. Uvedené skutočnosti neboli zistené a preukázané ani po uplynutí zákonnej 90 dňovej doby na zaistenie veci, pričom vzhľadom na vágny obsah 7 4 Cdo 87/2011 „Správy zo šetrenia k motorovému vozidlu“ zo
- mája 2008 zaslanej právnemu zástupcovi navrhovateľa Okresným riaditeľstvom PZ SR, Úradom justičnej a kriminálnej polície, Odborom kriminálnej polície Bratislava III Č., nie je moţné zistiť, čo bolo dôvodom na uloţenie zaisteného vozidla do úschovy (§ 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z.). Uvedená správa, v ktorej sa mimo iného uvádza: „Nakoľko nám ubehla lehota 90 dní, ktorá je podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/93 Z.z. o PZ a nakoľko vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená...“ však navodzujú dojem, ţe po uplynutí 90 dní zaistenia motorového vozidla toto nebolo uloţené do úschovy z dôvodu reálne, v tom čase existujúcich pochybností o práve k zaistenej veci, ale z dôvodu vzniku týchto pochybností do budúcna. Takémuto výkladu nasvedčuje aj obrana odporcu v priebehu celého konania, keď ešte aj na pojednávaní pred odvolacím súdom s poukazom „na zvláštnu cestu, na základe ktorej sa terajší navrhovateľ stal vlastníkom predmetného motorového vozidla“ mal za to, „ţe auto patrí spoločnosti, ktorá sa nachádza v Nemecku“. Teda nie samotná nemecká obchodná spoločnosť, ako domnelý vlastník motorového vozidla, ale policajný orgán, ktorému (ako uţ bolo uvedené vyššie) takáto právomoc nepatrí, obhajoval vlastnícke právo nemeckej obchodnej spoločnosti k veci, ku ktorej sama táto spoločnosť svoje vlastnícke právo ţiadnym spôsobom nepreukázala, čím nemohla spochybniť na druhej strane navrhovateľom preukázané vlastnícke právo k vozidlu, v dôsledku čoho nemal ani navrhovateľ dôvod vyvolať súdny spor so spoločnosťou T. o vlastníctvo k tomuto motorovému vozidlu, a za predpokladu dodrţania zákonného postupu zo strany príslušného policajného orgánu, pokiaľ po poučení, resp. odkázaní na občianskoprávne konanie v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. si ani označená nemecká obchodná spoločnosť neuplatnila na súde svoj nárok na zaistenú vec, záver odvolacieho súdu o spornom vlastníctve k predmetnému motorovému vozidlu je neopodstatnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa ustanovenia § 243b ods. 2 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 8 4 Cdo 87/2011 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2012 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová