Obsah (13)

§ 40a§ 152§ 153§ 154§ 387§ 420§ 101§ 421§ 450§ 205a§ 149§ 366§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/32/2022 Identifikačné číslo spisu: 5119206058 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 40a

Občianskeho zákonníka, keď by právne účinky pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti nastali okamihom, keď jej prejav vôle by došiel všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, čoho by sa musela dovolávať aj u prevodcu B. a aj u žalovaných 2/ a 3/. Žalovaní síce v odvolaní vzniesli námietku premlčania nároku žalobkyne, nakoľko žaloba mala byť podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, avšak túto neuplatnili pred súdom prvej inštancie, predtým ako bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania (§ 154 CSP), preto odvolací súd nemohol v odvolacom konaní na túto námietku premlčania prihliadať.

§ 152

CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Medzi takýto právny úkon sa zaraďuje aj námietka premlčania. Uplatnenie hmotnoprávnej námietka podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania

§ 153

a § 154 CSP.

§ 154

CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 6. októbra 2020 vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, a preto následne už nebolo možné uplatniť sporovými stranami žiadnu hmotnoprávnu námietku.

odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležite odôvodnil nevykonanie navrhovaného dôkazu výsluchom žalovaného 2/ ohľadne doručovania výzvy žalobkyne zo dňa 26. februára 2019, nakoľko uvedené bolo preukázané listinnými dôkazmi (kópie výziev, doručenky). Takýmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a navyše žalovaní ohľadne doručovania výzvy uviedli vlastné skutočnosti aj vo vyjadrení žalovaných k samotnej žalobe, z ktorého súd vychádzal. Žaloba žalobkyne zamietnutá v časti, v ktorej sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 2/ a 3/, aby do 3 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia previedli na žalobkyňu kúpnou zmluvou ich spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti KNE par. č. XXX zapísanej na LV č. XXXX o veľkosti 7/8-in a KNE par. č. XXX zapísanej na LV č. XXXX o veľkosti 15/224, pričom súčasťou rozsudku by bola i kúpna zmluva. Odvolací súdu sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie a výrok III. rozsudku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom konaní sa bude súd musieť zaoberať predovšetkým či žalobkyňa navrhuje uzavretie zmluvy za rovnakých podmienok ako žalovaní 2/ a 3/ nadobudli sporné spoluvlastnícke podiely, či sa domáhala ponuky pomernej časti

veľkosti podielov, keď LV č. XXXX vyplýva, že existujú aj ďalší podieloví spoluvlastníci okrem žalobkyne a žalovanej 1/ (pôvodne žalovaní 2/ a 3/ ) a z LV č. XXXX vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi sú iba sporové strany. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. ako vecne správny

§ 387ods.

1 CSP potvrdil a výroky III. a IV zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

1. Proti rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu podali žalovaní 1/ až 3/ dovolanie (ďalej ako „dovolatelia“), ktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. 3.
2. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania

§ 420písm.

f) CSP uviedli, že súd prvej inštancie odmietol vypočuť B. A. ako účastníka konania. B. A. sa nemohol zúčastniť prvého pojednávania a chcel byť v konaní vypočutý, aby objasnil okolnosti ohľadne doručovania výzvy advokáta JUDr. Mariána Karáska z

1. februára
2. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na námietku premlčania uplatnenú vznesenú v odvolaní z
3. októbra
4. Žaloba bola podaná na Okresný súd Žilina
5. mája 2019 teda po 3 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa
6. mája
7. Oprávnený sa mohol dovolávať relatívnej neplatnosti v občiansko-súdnom konaní len v lehote

§ 101Občianskeho zákonníka v 3 rokoch od uzavretia zmluvy.

Teda keď nebola žaloba podaná

1. mája 2019 nárok sa premlčal vo všeobecnej 3-ročnej lehote a preto vzniesli túto námietku premlčania. Miera porušenia procesných práv žalovaného 2/ bola značná, výrazná, keď mu bolo znemožnené vysvetliť prekážky nedoručenia výzvy a nemožnosti sa dozvedieť čo žalobkyňa uplatňuje a spravodlivý súdny proces nebol naplnený, keď oba súdy nezistili skutkový stav potrebný pre ich rozhodnutie a výklad, ktorý použili aj pri aplikácii právnych noriem, bol s poukazom na skutkové a právne názory svojvoľný, neudržateľný a prijatý v zrejmom omyle. 3.
2. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. a) CSP uviedli, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré považovali za nesprávne, mylné, odklonené od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v uznesení z

1. októbra 2009, sp. zn. 5Cdo/120/2009, keď uviedol že námietka premlčania je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle vtedy platného § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach samej (§ 154 CSP). Dovolací súd v uznesení uviedol že zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by námietky premlčania vymedzuje hmotným právom. Nevyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Námietky premlčania sa netýka koncentračná zásada vyjadrená v § 154 CSP s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprístupným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti s poukazom na rozsudok z
2. decembra 2011 sp. zn. 6Cdo/221/
3. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je právnym úkonom, ktorý musí vyjadrovať, ako skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak aj vadu právneho úkonu, ktorá v danej konkrétnej veci jeho relatívnu neplatnosť spôsobila (sp. zn. 3Cdo/187/2006). Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd, či iný orgán právnej ochrany bez toho jednostranného právneho úkonu (dovolania sa relatívnej neplatnosti) nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (sp. zn. 4Cdo/136/2009). Žalovaní 1/ až 3/ navrhli, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie alternatívne

§ 450CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Zároveň žiadajú priznať náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 3.

1. Žalobca sa k podanému dovolaniu žalovaných 1/ až 3/ vyjadril a navrhol aby dovolací súd dovolanie žalovaných zamietol.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je procesne prípustné a treba ho odmietnuť. Na stručné odôvodnenie v zmysle § 451 ods. 3 veta prvá CSP dovolací súd uvádza nasledovné:
3. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).

1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces.
2. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné

§ 420

CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm.

1. a)až
2. f)CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
3. a)až
4. f)CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 7.1. Zároveň je potrebné poznamenať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov bez toho, aby z toho plynúce skutkové závery boli svojvoľné či ústavne neudržateľné, nie je vadou konania v zmysle § 420 písm.
5. f)CSP. Dovolací súd pritom pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

1. Námietka žalovaných 1/ až 3/ smeruje proti nevykonanému navrhovanému dôkazu výsluchom žalovaného 2/ ohľadne doručovania výzvy žalobkyne zo dňa
2. februára
3. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení dostatočne vysporiadal s predmetnou námietkou, nakoľko uvedená skutočnosť (doručovanie výzvy) bola preukázaná listinnými dôkazmi (kópie výziev, doručenky). Takýmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a navyše žalovaní ohľadne doručovania výzvy uviedli vlastné skutočnosti aj vo vyjadrení žalovaných k samotnej žalobe, z ktorého súd vychádzal, súd tak náležite odôvodnil nevykonanie navrhovaného dôkazu výsluchom žalovaného 2/.
4. Ďalej žalovaní 1/ až 3/ namietali, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na námietku premlčania - fakticky v tejto časti odvolaciemu súdu dovolatelia vytýkajú nesprávnosť právneho posúdenia veci (strana 2 ods. 4 dovolania) avšak prípustnosť dovolania

§ 420písm.

f) CSP nezakladá skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). 10. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania

§ 421ods.1 písm.

a) CSP dovolací súd uvádza nasledovné ustanovenia: 10.1

§ 205aods.

1 Občianskeho súdneho poriadku skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. 10.2.

§ 149

CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 10.3.

§ 152

CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 10.4.

§ 366

CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 11. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta. Sudcovská koncentrácia konania sa pritom vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred 1. júlom 2016 (t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), keďže prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP vo svojej druhej vete vylučuje použitie iba spätnej sudcovskej koncentrácie, čo vychádza z toho, že sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej právna úprava sudcovskej koncentrácie neexistovala, a nemohla sa ani v niekoľko rokov trvajúcom spore ani rozumne predpokladať, čím je vyjadrený ústavný princíp dôvery subjektov práva v objektívne právo (k tomu viď aj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1497). 12. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že žalovaní 1/ až 3/ na preukázanie svojich tvrdení poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v období účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Predmetné konanie bolo vedené počas platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku. V zmysle § 151 CSP sa za hmotnoprávnu námietku považuje právny úkon strany, ktorý spôsobuje zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Žalovaní boli povinní vzniesť námietku premlčania najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým okresný súd dokazovanie skončil. Žalovaní 1/ až 3/ počas celého konania pred súdom prvej inštancie nevzniesli námietku premlčania, táto bola vznesená žalovaným až v podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo 6. októbra 2019 sp. zn. 6C/42/2019. Právne posúdenie súdu vychádza z novej právnej úpravy civilného konania, ktorá sa podstatným spôsobom líši od Občianskeho súdneho poriadku. 13. Dovolatelia v predmetnom dovolaní odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu preukazovali citáciou časti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. októbra 2009 sp. zn. 5Cdo 120/2009, v ktorej najvyšší súd ako súd dovolací vyslovil záver, že námietky premlčania sa netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku, s výnimkou ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Dovolací súd upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že v prejednávanej právnej veci bol nielen rozsudok odvolacieho súdu ale aj súdu prvej inštancie vyhlásený až za účinnosti Civilného sporového poriadku. 14. Z uvedeného vyplýva, že Civilný sporový poriadok upravuje podmienky, za splnenia ktorých možno uplatniť námietku premlčania až v odvolacom konaní odlišným a prísnejším spôsobom ako Občiansky súdny poriadok. Zatiaľ, čo ustanovenie § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa zaoberalo skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a netýkalo sa námietky premlčania, ktorá nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy, týkajúce sa skutkových tvrdení alebo aplikácie práva, ale je námietkou právnou, ustanovenie § 366 v spojení s ust. § 149 a § 152 CSP medzi novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. Z uvedeného vyplýva, že právna otázka - či sa koncentračná zásada konania, vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku, týka uplatnenia námietky premlčania (ktorá bola riešená dovolacím súdom v rozhodnutí, na ktoré sa dovolateľ odvolával a ktorá by v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP mohla prípadne zakladať prípustnosť dovolania) - nie je rozhodujúca pre prejednávanú právnu vec. Dovolací súd poukazuje na to, že od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP, ktoré však nie je prevzatím doterajšej úpravy § 205a ods. 1 OSP, ako sa mylne domnievajú dovolatelia. Je zrejmé, že v ustanovení § 366 CSP bola úprava novôt v odvolacom konaní nanovo konštruovaná tak, aby zodpovedala celkovej koncepcii nového procesného kódexu. Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd nestotožnil s názorom dovolateľov, že odvolací súd v danom prípade nerešpektoval skoršie rozhodnutie vydané dovolacím súdom v skutkovo a právne podobnej veci a pri rovnakých podmienkach posúdil právne relevantnú otázku odlišne. Žalovaným 1/ až 3/ označené rozhodnutie teda neriešilo otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v posudzovanej veci. 15. Dovolatelia v predmetnom dovolaní odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu preukazovali aj poukázaním na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/221/2010, sp. zn. 3Cdo/187/2006, sp. zn. 4Cdo/136/2009. Dovolací súd opätovne v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že žalovaní 1/ až 3/ na preukázanie svojich tvrdení poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v období účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Predmetné konanie bolo vedené počas platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku. 16. Dovolací súd na uvedenom základe dospel k záveru, že žalovaní 1/ až 3/ neopodstatnene namietali nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie ich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.
3. f)CSP) a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ( § 421 ods.1 písm.
4. a)CSP) . Prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolací súd preto dovolanie žalovaných 1/ až 3/ odmietol

§ 447písm.

c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

1. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.