o zapl. 15 878 282,45 Sk

Najvyšší súd 4 Ndob 20/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B.P., so sídlom B.B., IČO: X., zast. advokátom JUDr. O.B., so sídlom Z.B. proti ţalovaným: 1/ RNDr. L.Č., bytom Š.B., zast. advokátkou JUDr. M.U., so sídlom B.D., 2/ B.P., bytom R.B., 3/ Mgr. K.J., bytom B.B., zast. S., s. r. o., so sídlom D.B., IČO: X., 4/ Ing. J.P., bytom W.B., zast. S., s. r. o., sosídlom D.B., IČO: X., 5/ Ing. M.P., bytom V.B., zast. P., s. r. o., so sídlom D.B., IČO: X., 6/ Ing. I.Ž., bytom B.B., zast. L., s. r. o., so sídlom D.B., IČO: X. o zaplatenie 15 878 282,45 Sk, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30 Cb 71/2001, o návrhu žalobcu na prikázanie veci inému súdu, takto r o z h o d o l: Návrhu ţalobcu na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30 Cb 71/2001 inému krajskému súdu n e v y h o v u j e. O d ô v o d n e n i e: Ţalobca ţalobou zo dňa 14.11.2001, súdu prvého stupňa doručenou 19.11.2001, uplatnil v zmysle § 373 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) náhradu škody vo výške 15 878 282,45 Sk. Súdu navrhol, aby na náhradu škody zaviazal ţalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne, alternatívne pre prípad, ak by súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, ţe zodpovednosť za vzniknutú škodu nesú aj ďalší členovia predstavenstva, ţalobca navrhol, aby sumu 15 878 282,45 Sk z titulu náhrady škody zaplatili aj ţalovaní v 3/ aţ 6/ rade. 4 Ndob 20/2012 2 Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa rozsudkom z 08.10.2009, č. k. 30 Cb 71/2001-433 ţalobu ţalobcu zamietol. Súčasne rozhodol o uloţení povinnosti ţalobcu zaplatiť náhradu trov konania ţalovaným, a to ţalovaným v 1/ a 2/ rade v sume 20 761,30 eur, ţalovaným v 3/ a 4/ rade v sume 25 384,52 eur, ţalovanému v 5/ rade v sume 14 104,32 eur a ţalovanému v 6/ rade v sume 16 529,84 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.08.2008, č. k. 1 Obo 37/2007-334, ktorým najvyšší súd ako súd odvolací zrušil skorší rozsudok prvostupňového súdu z 20.06.2006, č. k. 30 Cb 71/01-238 o zamietnutí ţaloby a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa bola skutočnosť, ţe tento sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s otázkou posúdenia oprávnenosti nároku ţalobcu, nevysporiadal sa s rozpormi v tvrdeniach účastníkov, tak na strane ţalobcu, ako aj na strane ţalovaných, nedostatočne vyhodnotil predloţené dôkazy a nezdôvodnil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Napriek tomu vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe nie je preukázané, ţe by konaním ţalovaných došlo ku škode, ktorá je predmetom konania a návrh zamietol. Súdu prvého stupňa uloţil, aby doplnil dokazovanie všetkými prostriedkami, ktorými moţno zistiť stav veci, dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a aţ po takto doplnenom dokazovaní vo veci znovu rozhodol. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 08.10.2009, č. k. 30 Cb 71/2001-433 podal ţalobca odvolanie, argumentujúc, ţe súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe ním vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (č. l. 439 - 444). Súčasne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázal vec na rozhodnutie inému krajskému súdu z dôvodu výhrad k opakovanému nezákonnému postupu prvostupňového súdu v konaní. Podľa § 12 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ak nemôţe príslušný súd o veci konať, pretoţe jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Vec moţno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbliţšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (v danom prípade Krajský súd v Bratislave) a súdu, ktorému sa vec má prikázať (iný, bliţšie nešpecifikovaný krajský súd). 4 Ndob 20/2012 3 Podľa § 14 ods. 1 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. K prikázaniu veci podľa vyššie citovaného § 12 ods. 1 O. s. p. je potrebné zdôrazniť, ţe toto prichádza do úvahy aţ potom, ako bolo právoplatne rozhodnuté, ţe všetci sudcovia príslušného súdu sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení a tento súd nemôţe vo veci konať. Naproti tomu, k prikázaniu veci inému neţ príslušnému súdu podľa § 12 ods. 2 O. s. p. moţno pristúpiť len v tých prípadoch, v ktorých by prejednanie veci iným neţ doposiaľ príslušným súdom znamenalo z celkového hľadiska hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Prikázanie veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto dôvod delegácie musí mať vţdy výnimočný charakter. Dôvody delegácie môţu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú, v kaţdom prípade však musí ísť vţdy o dôvod výnimočnej povahy. V prejednávanej veci ţalobca vhodnosť ním navrhnutej delegácie neodôvodnil. Opodstatnenosť svojej ţiadosti zaloţil na tvrdení o opakovanom nezákonnom postupe Krajského súdu v Bratislave ako vecne a miestne príslušného súdu, bliţšie popísaným v samotnom odvolaní. Z jeho obsahu je zrejmé, ţe ide o okolnosti spočívajúce v postupe zákonných sudkýň v konaní a rozhodovaní o prejednávanej veci. Samotné výhrady účastníka konania k postupu vo veci konajúceho súdu však dôvod na nutnú či vhodnú delegáciu podľa § 12 ods. 1, ods. 2 O. s. p. nezakladajú. Prikázanie veci podľa § 12 ods. 1 O. s. p. (tzv. nutná delegácia) by do úvahy prichádzalo len vtedy, ak by boli všetci sudcovia príslušného, vo veci konajúceho súdu, z prejednávania a rozhodovania veci právoplatne vylúčení, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Ţalobca námietku zaujatosti vo veci konajúcich sudkýň ani ďalších sudcov Krajského súdu v Bratislave nevzniesol a zaujatosť vo veci nevyslovili ani samotné zákonné sudkyne. Z uvedeného dôvodu súd o vylúčení sudcov podľa § 14 ods. 1 4 Ndob 20/2012 4 O. s. p. nerozhodoval, ktorá skutočnosť vylučuje aj rozhodovanie o delegovaní veci inému súdu v zmysle § 12 ods. 1 O. s. p. Prikázanie veci neprichádza do úvahy ani podľa § 12 ods. 2 O. s. p. (tzv. vhodná delegácia), pretoţe prípadná existencia dôvodov na vylúčenie sudcu, resp. sudcov z konania a rozhodovania, nezakladá dôvod na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený v zmysle § 12 ods. 3 O. s. p. návrhu ţalobcu na prikázanie veci inému súdu podľa § 12 ods. 1, ods. 2 O. s. p. nevyhovel. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 29. júna 2012 JUDr. Viera Pepelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová