Najvyšší súd 4 Cdo 14/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. T., bývajúcej v M., proti ţalovaným 1/ D. L., bývajúcej v P., 2/ M. L., bývajúcej v P., 3/ A. L., bývajúcej v P., 4/ M. J., bývajúcej v P., všetky zastúpené JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., advokátom v Košiciach, Jantárová č. 30, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29 C 75/2010, o dovolaní ţalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- októbra 2011, sp. zn. 8 Co 107/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov uznesením z
- júla 2011, č.k. 29 C 75/2010-97 návrh ţalovaných na prerušenie konania zamietol, keď dospel k záveru, ţe ţalobkyňa napriek tomu, ţe bol podaný návrh na začatie exekučného konania vedeného na exekútorskom úrade JUDr. Hildegardy Laclavikovej pod sp. zn. Ex 153/2011 s návrhom na zriadenie exekučného záloţného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a sú predmetom tohto súdneho konania, má naďalej postavenie podielového spoluvlastníka k tejto nehnuteľnosti a skutočnosť, ţe ţalovaná v prvom rade voči nej vedie exekučné konanie predajom uvedeného spoluvlastníckeho podielu nebráni tomu, aby súd vo veci ďalej riadne konal. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných uznesením z
- októbra 2011, sp. zn. 8 Co 107/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a na dôvaţok uviedol, ţe otázku, či moţno alebo nemoţno 2 4 Cdo 14/2012 spoluvlastnícky podiel ţalobkyne aj za tohto stavu vyporiadať, bude súd prvého stupňa riešiť práve v prebiehajúcom spore. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalované bez konkrétneho odvolacieho návrhu. Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a tieţ, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Postup súdu nemá podľa názoru dovolateliek oporu v platnom právnom poriadku ani v dokazovaní, keď odvolací súd opravný prostriedok ţalovaných neakceptoval. Uviedol, ţe aktívne legitimovaným subjektom na vedenie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bude úspešný kupujúci z draţby predmetného bytu a súd nebral do úvahy, ţe ţalobkyňa v súčasnosti nemá oprávnenie so spoluvlastníckym podielom nakladať, pretoţe jej to súdna exekútorka zakázala. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe napadnuté uzneseniu odvolacieho súdu povaţuje za vecne správne a podanie ţalovaných je účelové. Uviedla, ţe v exekučnom konaní podala námietky ktorým bolo vyhovené, ţalovaná 3/ však podala proti takému uzneseniu súdu odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), predovšetkým skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 3 4 Cdo 14/2012 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v § 237 O.s.p. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Treba uviesť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Ţalované existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 okrem písm. f/ O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolací súd sa preto zameral na dovolateľkami vytýkanú vadu konania odňatia moţnosti konať pred súdom. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd 4 4 Cdo 14/2012 je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol doručený rozsudok do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by oba niţšie súdy v prejedávanej veci v prípade ţalovaných nerešpektovali niektoré z týchto práv. Dovolateľky v dovolaní namietali, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu o neprerušení konania im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Ustanovenie § 109 ods. 2 O.s.p. uvádza prípady, (procesné situácie), v ktorých pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť. Okrem iného tak môţe urobiť vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Súdy niţších stupňov vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia dospeli k záveru o nedôvodnosti návrhu na prerušenie konania, s náleţitým odôvodnením svojho právneho názoru, keď poukázali na predmet konania v prejednávanej veci a v nadväznosti naň na moţnosť samostatného riešenia prejudiciálnej otázky, bez viazanosti, na jej vyriešenie v inom konaní. Odňatie moţnosti pred súdom konať nemoţno vidieť v právnych záveroch, na ktorých prvostupňový ako aj odvolací súd zaloţili svoje rozhodnutie. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Keďţe existencia dovolateľkami namietanej vady konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. sa v dovolacom konaní nepreukázala, nemoţno prípustnosť dovolania vyvodiť ani z tohto ustanovenia. Pokiaľ dovolateľky namietali tieţ nesprávne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) dovolací súd udáva, ţe tento dôvod je prípustným dovolacím dôvodom, ktorý moţno však uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné, sám však prípustnosť dovolania nezakladá. 5 4 Cdo 14/2012 Dovolanie je v Občianskom súdnom poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Keďţe v danom prípade nie je dovolanie podľa § 239 O.s.p. prípustné a vada konania v zmysle § 237 O.s.p. zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaných podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný odmietol. Vzhľadom na úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval z dôvodu, ţe dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho konania, t.j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v § 151 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová