Obsah (5)

§ 142§ 236§ 238§ 153§ 146

Najvyšší súd 4 Cdo 175/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. J. Š., advokáta vo V., proti žalovanej M. V., bývajúcej vo S., zastúpe

§ 142ods.

1 O.s.p. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu rozsudkom z

1. februára 2012 sp. zn. 7 Co 325/2009 rozsudok okresného súdu v časti, ktorou žalobu žalobcu zamietol o zaplatenie 342,03 Eur s príslušenstvom zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 342,03 Eur so 6 % úrokom z omeškania od
2. augusta 2006 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok okresného súdu v časti, ktorou žalobu žalobcu zamietol vo zvyšku, o zaplatenie 502,76 Eur s príslušenstvom, potvrdil. Takto rozhodol, keď vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. h/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a vykonaného dokazovania nepovažoval za správne zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa vo výške 4 Cdo 175/2012 2 342,03 Eur. Uvedená suma pozostáva zo sumy 5,11 Eur ako rozdielu medzi nárokom žalobcu na odmenu za dva úkony právnej služby (spísanie žaloby a účasť na rokovaní s protistranou) a zloženou zálohou zo strany žalovanej a zo sumy 336,92 Eur z titulu odmeny za úkon právnej služby – spísanie listiny o právnom úkone zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaná tým, že nezaplatila oprávnený nárok žalobcu v lehote splatnosti uvedenej na faktúre (do
3. júla 2006), dostala sa do omeškania dňom
4. júla 2006, preto spolu s istinou jej uložil povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.). Zamietnutie žaloby vo zvyšku uplatneného nároku považoval odvolací súd za vecne správne, preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov toto právo nepriznal (§ 142 ods. 2 O.s.p., § 224 ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná a navrhla ho v celom rozsahu zrušiť (vo výroku potvrdzujúci zamietajúci výrok rozsudku okresného súdu bola žalovaná úspešná a nie je tak subjektívne oprávnená na podanie dovolania – poznámka dovolacieho súdu) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaná ako dovolací dôvod uvádzala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Vyčítala odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal dôležitými dôkazmi a nevenoval náležitú pozornosť preukázaným skutočnostiam, ktoré nesprávne vyhodnotil v jej neprospech. Žalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

§ 236ods.

1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Ustanovenie § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník 4 Cdo 175/2012 3 konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žiadna z vymenovaných procesných vád nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 O.s.p. nemožno vyvodiť. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

§ 238ods.

2 O.s.p. je dovolanie tiež prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. je dovolanie prípustné aj vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3, 4. Výnimku z takto upravenej prípustnosti dovolania tvoria veci uvedené v § 238 ods. 4 a 5 O.s.p.

§ 238ods.

5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu

prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. V danej veci bol predmetom dovolacieho prieskumu zmeňujúci výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení vo výške 342,03 Eur (s príslušenstvom), ktorá suma nedosahuje trojnásobok minimálnej mzdy v čase podania žaloby. Minimálna mzda bola 6. februára 2007 (deň podania žaloby) 7.600 Sk (252,27 Eur)

nariadenia vlády č. 540/2006 Z.z. a jej trojnásobok predstavuje 756,81 Eur. Preto je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu 4 Cdo 175/2012 4 v napadnutej časti

ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p. neprípustné, i keď smeruje proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovanej v súlade s § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie ods. 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. júla 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková