4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného F. M. z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež „krajský súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 12. júla 2023, č. k. 3Ntc/2/2023-125 rozhodol tak, že
1 zákona číslo 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona číslo 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.") uznal vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody s tým, že sa vykoná na území Slovenskej republiky, rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn. 147 Hv 36/22z zo
1 č. 1, § 130 ods. 2 druhý prípad, § 15 rakúskeho Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že: F. M. je vinný, že dňa 5. mája 2022 vo Viedni za účelom zárobku (§ 70 ods. 1 č. 3 Rakúskeho trestného zákona) sa iným pokúsil odcudziť cudzie hnuteľné veci s úmyslom neoprávnene sa obohatiť ich privlastnením, vlámaním do iného uzavretého priestoru takým spôsobom, že násilím vylomil pivnice prineseným náradím, resp. ich otvoril prerezaním zabezpečení, aby si odtiaľ odniesol zhodnotiteľné predmety a to, 1.) V. T. z pivnice č. 38 obytného domu vo U. XXXX, S. XX - XXa/X takým spôsobom, že vylomil závesnú zámku, pričom zostalo pri pokuse, pretože ho vyrušili svedkovia, 2.) Y. Q. z pivnice č. 77 obytného domu vo U. XXXX, S. XX-XXa/X takým spôsobom, že prerezal zámkový kábel, pričom zostalo pri pokuse, pretože ho vyrušili svedkovia, 3.) J. E. z pivnice č. 79 obytného domu vo U. XXXX, S. XX - XXa/X takým spôsobom, že prerezal dva zámkové káble, pričom zostalo pri pokuse, pretože ho vyrušili svedkovia, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
2 Trestného poriadku v spojení s § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku (č. k. 3Ntc/2/2023-125, ktorým bol uznaný trest vo výmere 3 rokov tak, ako to plynie z podaného odvolania) podal odsúdený, v zákonom stanovenej lehote, riadne a včas, odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že celá jeho rodina žije v Nemecku, jedinou osobou žijúcou na Slovensku bola jeho matka, ktorá však tohto roku zomrela, čo znamená, že v prípade uznania rozhodnutia by na území Slovenska zostal bez akéhokoľvek kontaktu s rodinou. Uviedol, že v Rakúsku má deti, bývalú manželku, ktorá by ho na Slovensku nemohla navštevovať, navyše trpí Hepatitídou typu C a aktuálne čaká na terapiu, v blízkej dobe mu majú nasadiť liečbu, pritom je pre neho veľmi dôležité, aby sa vyliečil. Ďalej argumentoval tým, že aktuálne je vo výkone trestu odňatia slobody pätnásty mesiac a o chvíľu mu budú odpúšťať polovicu trestu z dôvodu, že mu bola uložená vysoká výmera trestu zákazu vstupu do krajiny s tým, že po podmienečnom prepustení bude následne vyhostený z krajiny. Dôvodil, že na území Slovenskej republiky sa takejto šance nedovolá, a preto žiada o ponechanie v Rakúsku do doby vykonania 2 rokov z jeho trestu, čo sú dve tretiny. Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sa k podanému odvolaniu odsúdeného nevyjadril. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odsúdený podal odvolanie, ako i konanie týmto výrokom napadnutého rozhodnutia predchádzajúce a zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že 23. januára 2023 doručilo Ministerstvo spravodlivosti Rakúskej republiky Krajskému súdu v Banskej Bystrici Osvedčenie vydané 17. januára 2023 v zmysle čl. 5 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej tiež „osvedčenie"), rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn. 147 Hv 36/22z zo 7. júla 2022, právoplatný 21. novembra 2022 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho Krajinského súdu vo Viedni, sp. zn. 32 Bs 339/22w z 21. novembra 2022 (ďalej aj „uznávané rozhodnutie") a ďalšie písomnosti potrebné pre uznanie uvedeného rozhodnutia na ďalšie konanie. Na podklade uvedeného začal Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný
ustanovenia § 12 odsek 1 zákona č. 549/2011 Z. z., pretože v jeho obvode má odsúdený trvalý pobyt, konanie o uznaní a výkone rozhodnutia.
ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno a), písmeno b) zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj
právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak
2 citovaného zákona ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný
právneho poriadku Slovenskej republiky. Z predloženého osvedčenia vyplýva, že skutky, zo spáchania ktorých bol odsúdený uznávaným cudzím rozhodnutím uznaný vinným, neboli justičným orgánom štátu pôvodu v osvedčení v časti h) bod 2 priradené k niektorej kategórii trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z. z., resp. v čl. 7 ods. 1 rámcového rozhodnutia, preto bolo potrebné skúmať, či vykazujú znaky trestného činu aj
právneho poriadku Slovenskej republiky. Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd zistil, že predmetné skutky vykazujú znaky pokračovacieho prečinu krádeže
1 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona, teda sú trestné aj
právneho poriadku Slovenskej republiky s tým, že za uvedený prečin je možné uložiť trest odňatia až na dva roky [čo znamená, že krajský súd nezistil dôvod odmietnutia uznania cudzieho rozhodnutia
1 písm. b) zákona č. 549/2011 Z. z.]. Aj keď je nutné súhlasiť so záverom krajského súdu, že dôvod odmietnutia uznania cudzieho rozhodnutia
1 písm. b) zákona č. 549/2011 Z. z. v prejednávanej veci zistený nebol, pretože skutky, zo spáchania ktorých bol odvolateľ uznaným cudzím rozhodnutím uznaný vinným, sú trestným činom aj
právneho poriadku Slovenskej republiky, vzhľadom na to, že odsúdený sa vyššie uvedeného konania dopustil na troch osobách a z obsahu Rakúskom predložených dokladov nepochybne plynie, že pivnice poškodených boli súčasťou nimi obývaného bytového domu, bolo potrebné vyššie uvedené skutky právne kvalifikovať ako pokračovací zločin krádeže
1 písm. b), ods. 3 písm.
1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona [primerane rozhodnutia najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslami 13/2015, 116/2012 a 11/2015], za ktorý je možné uložiť úhrnný trest odňatia slobody v rozmedzí od 3 do 10 rokov. (Pri podkvalifikácii konania odsúdeného tak, ako to urobil súd prvého stupňa, by krajský súd s ohľadom na zákonom stanovenú trestnú sadzbu za trestný čin, ktorý v konaní odsúdeného videl, musel postupovať
3 zákona č. 549/2011 Z. z.). Súd prvého stupňa správne zistil, že v prejednávanej veci neexistuje ani žiaden ďalší z dôvodov odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia vyplývajúcich z ustanovenia § 16 odsek 1 respektíve odsek 2 citovaného zákona. Z odpisu registra trestov odsúdeného nevyplýva, že by pre ten istý skutok bol odvolateľ odsúdený slovenským súdom a zo spisu neplynú ani informácie o tom, že by sa proti nemu pre ten istý skutok viedlo konanie v niektorom členskom štáte, čo znamená, že nebol zistený dôvod odmietnutia
ustanovenia § 16 odsek 1 písmeno
odsek 1 uvedeného zákona, a preto nebol zistený ani dôvod odmietnutia
ustanovenia § 16 odsek 1 písm.
právneho poriadku Slovenskej republiky považovať za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky. A napokon nebol zistený ani dôvod odmietnutia
1 písm. g) zákona č. 549/2011 Z. z., hoci odsúdený s uznaním rozhodnutia a výkonom trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky nesúhlasil.
1 písm.
jeho názoru, preňho výhodnejšie v Rakúskej republike, k tomu je potrebné uviesť, že podmienky výkonu trestu nie sú podmienkami, na ktoré by súd pri ukladaní trestu mal prihliadať, preto postavenie odsúdeného z hľadiska trestu nezhoršujú a nepredstavujú sprísnenie sankcie v zmysle § 17 uvedeného zákona. Pokiaľ odsúdený odôvodňoval svoje odvolanie tým, že je chorý (Hepatitída typu C) a aktuálne čaká na liečbu, ktorú mu majú nasadiť, k tomu najvyšší súd uvádza, že odvolateľ toto svoje tvrdenie ničím nepodložil, pritom z doručeného osvedčenia plynie, že odsúdený nemá nijaké nákazlivé choroby, ani iné zdravotné problémy s tým, že prevzatiu výkonu trestu
údajov štátu pôvodu nebráni žiadna zdravotná prekážka. Vo vzťahu k námietkam odsúdeného, že jeho deti a bývala manželka sa zdržujú v Rakúskej republike, a preto ho nebudú môcť na území Slovenskej republiky navštevovať, k tomu sa žiada uviesť, že tento svoj argument odsúdený opätovne ničím nepodporil, pritom z vyššie uvedeného rozhodnutia o jeho vyhostení plynie, že ide o nepravdivé tvrdenie, pretože počas konania o vyhostení nebolo zistené, že by odsúdený v Rakúskej republike takýchto príbuzných mal, navyše sám odsúdený vo svojom odvolaní na jednej strane uvádza, že celá jeho rodina žije v Nemecku a vzápätí na to tvrdí, že jeho deti a bývala manželka sa zdržujú v Rakúskej republike, čo taktiež nasvedčuje tomu, že ide o nepravdivé tvrdenie. (Ak sa jeho deti a manželka zdržujú v Nemecku, zrejme ho vo väznici v Rakúsku taktiež nenavštevujú). Navyše aj v prípade, že by toto tvrdenie odsúdeného bolo pravdivé, nebránilo by uznaniu cudzieho rozhodnutia, keďže odsúdený bude z územia Rakúskej republiky vyhostený, a to za podmienok, že z Rakúska (ako to vyplýva zo spomínaného rozhodnutia o vyhostení) už z dôvodu páchania trestnej činnosti vyhostený bol, uložený zákaz pobytu nerešpektoval, na územie Rakúskej republiky sa vrátil, a to opätovne za účelom páchania trestnej činnosti, čo štát pôvodu, respektíve jeho príslušné orgány, vnímajú ako pohŕdanie ich právnym systémom. Správne pritom krajský súd rozhodol aj o pokračovaní vo výkone trestu odňatia slobody bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, na ktoré najvyšší súd poukazuje a z dôvodu procesnej ekonómie ich už neopakuje. Nezistiac teda dôvody pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia, senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda odvolanie odsúdeného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.