1 CSP a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa má na vzniku konania vplyv v tom smere, že skôr ako predložila žalovanému všetky doklady na posúdenie dôvodnosti nároku podala žalobu o zaplatenie, na predloženie dokladov bola žalovaným viacnásobne vyzývaná a nepredložila hodnoverný doklad, že na výzvy žalovaného by vhodným spôsobom reagovala tak, že chýbajúce doklady predložila, alebo namietala nepravdivé údaje alebo poučenia v oznámeniach žalovaného. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná vo svojom odvolaní ani v následnom vyjadrení neuviedla a nepreukázala žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala uplatnenie iného zákonného ustanovenia o trovách konania. Z nálezov Ústavného súdu Českej republiky, III. ÚS 2741/16, III. ÚS 2592/16, vyplýva, že pokiaľ by súd rozhodujúci o trovách pri zastavení na základe späťvzatia žaloby z dôvodu plnenia žalovaným rozhodoval len na základe procesných ustanovení, išlo by o formalistický prístup, ktorý by mohol navádzať žalobcov k podávaniu žalôb ešte pred splatnosťou a ich následkom by v každej situácii bolo uloženie povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania. Ústavný súd Českej republiky ďalej tiež uviedol, že princíp procesného výsledku nie je možné chápať formálne, nakoľko nielen petit, ale aj dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca domáha plnenia. Tým, že žalobkyňa zobrala žalobu späť po zaplatení pohľadávky a netrvala na príslušenstve pohľadávky od 18. augusta 2016 do zaplatenia, neumožnila súdu prvej inštancie posudzovať oprávnenosť žaloby a dátum splatnosti pohľadávky v zmysle hmotného práva. O trovách konania preto súd prvej inštancie rozhodol
CSP tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neprimeranej tvrdosti a prílišného formalizmu a vzhľadom na osobitnú povahu sporu, ktorého základ vyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení súčasne rešpektujúc názor Krajského súdu v Nitre, ktorý v odôvodnení uznesenia z
1, 3 OZ uplatnila účelne vynaložené liečebné náklady vo výške 144,88 eura a
zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov žalobkyňa uplatnila nárok na cestovné náhrady účelne vynaložené na jej liečenie spolu vo výške 63,93 eura. V súvislosti s dopravnou nehodou a následným ublížením na zdraví uplatnila aj právny nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla vo výške 106,22 eura. Zároveň žalobkyňa
normatívneho znenia § 797 ods. 3 OZ žiadala žalovanú, aby jej bolo poskytnuté poistné plnenie minimálne v rozsahu primeraného preddavku. Vo výzve na plnenie žalobkyňa predložila splnomocnenie udelené jej právnemu zástupcovi, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
1 CSP a skúmať, kto z procesného hľadiska zastavil konanie. Tým, kto procesne zavinil zastavenie konania bola žalobkyňa, ktorá zobrala žalobu v celom rozsahu späť, avšak urobila tak z dôvodu, že žalovaná dobrovoľne uhradila žalovanú istinu po podaní žaloby. V tomto bode by bolo možné pričítať zavinenie na zastavení konania žalovanej, pretože dobrovoľne zaplatila to, čoho sa žalobkyňa domáhala, ale odvolací súd považoval za potrebné prihliadnuť aj na okolnosti danej veci, a to na skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu pred skončením vyšetrenia poisťovňou, teda ešte skôr ako nastala splatnosť plnenia, že žalobkyňa pred podaním žaloby žalovanú neupovedomila, že vlastne na náhrade nákladov vynaložených v súvislosti s liečením netrvá, keďže žalovaná ju aj krátko pred podaním žaloby vyzývala na doplnenie dokladov preukazujúcich dôvodnosť vynaložených nákladov.
názoru odvolacieho súdu predžalobné rokovania aj v dôsledku konania žalobkyne vyústili do podania žaloby, ktorej však bolo možné predísť, ak by žalobkyňa predložila žalovanej požadované doklady (keď prvotnú prepúšťaciu správu zo dňa
f) CSP dovolateľka namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces tým, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku miery úspechu v konaní a má za to, že použitým výkladom sa súd prvej inštancie aj odvolací súd nedôvodne odklonili od zmyslu a účelu právnej úpravy v otázke náhrady trov konania. Dovolateľka je presvedčená, že k zastaveniu konania došlo výhradne vinou žalovanej. S poukazom na ustanovenia § 797 ods. 2, ods. 3 OZ, ako aj čl. 4 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES zo dňa 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) v spojení s čl. 18 predmetnej smernice je dovolateľka toho názoru, že žalovaná mohla poskytnúť poistné plnenie už predložením dokumentov uvedených v bode A čl. II. dovolania, pretože predložené doklady poskytovali z obsahového hľadiska kompletnú a rozsiahlu zdravotnú dokumentáciu, na základe ktorej bolo možné, a to bez nutnosti doplnenia chýbajúcich kvalifikovaných informácií rozhodujúcich pre posúdenie nároku žalobkyne, rozhodnúť o predmetnom nároku. Zdôrazňuje, že kým na jednej strane žalovaná nedokázala na podklade rozsiahlej zdravotnej dokumentácie počas 19 mesiacov prešetriť danú poistnú udalosť, na strane druhej po doručení žaloby, prílohou ktorej bola aj prvotná lekárska správa ako jediný nový nález s identickým medicínskym obsahom (diagnózy, t. j. rozsah poškodenia zdravia žalobkyne, uvedené v predložených dokladoch pred podaním žaloby sú plne totožné), aký mala žalovaná k dispozícii v príslušnom likvidačnom spise, dokázala ukončiť šetrenie poistnej udalosti, a to už hneď na druhý deň a pristúpiť k okamžitej výplate poistného plnenia. Je preto nespochybniteľný záver o tom, že žalovaná mala už v čase predsúdneho konania k dispozícii sumu lekárskych správ a iných podkladov v takom rozsahu a kvalite, na základe ktorých bol nesporne a dostatočne preukázaný rozsah povinností žalovanej odškodniť legitímne nároky dovolateľky. Dovolateľka považuje za jednoznačné, že zo žiadnych skutočností nie je možné uvažovať o predčasnosti podanej žaloby, pasivite dovolateľky pri poskytovaní relevantných dokladov ani o zavinení zastavenia konania zo strany dovolateľky, keďže k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby došlo v dôsledku správania sa žalovanej. S prihliadnutím na prezentované závery je zrejmé, že voči konaniu žalovanej, ktorá nebola schopná ukončiť šetrenie poistnej udalosti ani po uplynutí 19 mesiacov, mala dovolateľka len jedinú možnosť ako sa domôcť účinnej ochrany svojich práv, a to výlučne uplatnením petitórnej ochrany svojich práv na príslušnom súde. Uvedené platí o to viac, že žalovaná do okamihu začatia súdneho konania neposkytla dovolateľke ani čiastočné odškodnenie jej legitímneho nároku v zmysle primeraného preddavku
3 OZ, hoci oň žalobkyňa explicitne žiadala. 3.
3 CSP zmenil tak, že žalobkyni prizná plnú náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania, ako aj trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 %.3.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP.). 9. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí, teda možno považovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak ako jeho vecným prejednaním (t. j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho konania), rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby po rozhodnutí prvostupňového súdu a pred rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil prvostupňové uznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí; spravidla pôjde o uznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam
CSP, ktoré síce možno v dovolacom konaní preskúmať z dôvodov zmätočnosti uvedených v § 420 CSP, avšak z dôvodov zásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu dovolacím súdom vylúčené. 10.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania vo všeobecnosti však ani najvyšší súd neposudzuje jednotne, ako konštatoval ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 387/
c) CSP ako procesne neprípustné. V uznesení sp. zn. 2Cdo/97/2017 z 31. mája 2018 najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie
f) CSP je nielen prípustné, ale tiež dôvodné, a z uvedeného dôvodu zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o trovách odvolacieho konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. 14. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania, a ako také spadá pod čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 Ústavy SR), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku účinnom do
CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu, v zásade nemožno právne kvalifikovať ako dovolací dôvod
420 písm. f) CSP, pokiaľ nedosahujú intenzitu nepreskúmateľnosti, t. j. takú vadu, ktorá neumožňuje dovolaciemu súdu pochopiť spôsob, akým dospel súd nižšieho stupňa k svojmu záveru. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. 19. Dovolateľka namietala nesprávnu aplikáciu práva, keď mala za to, že súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nesprávne aplikoval § 257 CSP, keď vzhľadom na existujúce dôvody hodné osobitného zreteľa súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci a nie nesprávny procesný postup súdu.
názoru dovolacieho súdu, súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd dôvodnosť aplikácie § 257 CSP odôvodnili ústavne konformným spôsobom, t. j. dostatočne a relevantne, umožňujúc dovolaciemu súdu pochopiť spôsob, akým dospeli k svojmu záveru. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd dostačujúco odôvodnili, prečo považovali dôvody, ktoré uvádzala žalovaná, za také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré odôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni. 20. Najvyšší súd v zmysle uvedeného odmietol dovolanie
f) CSP.
obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“. Pretože aj v tentoraz prejednávanej veci šlo práve o taký prípad, zároveň z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli, bolo tu potrebné rozhodnúť o náhrade trov dovolacieho konania (nielen o nároku) s konečnou platnosťou (bez rozdeľovania rozhodovacieho procesu i v takomto prípade na obe zákonom predpokladané fázy) tak, že dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania žalovanej nepriznal. 22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.