6 Cdo 89/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobkyne O. Ď., bývajúcej v J., zastúpenej JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 28, proti ţalovaným 1/ E. B., bývajúcemu v Z. a 2/ STARDUST, a. s., so sídlom v Bratislave, Stará Prievozská č. 2, IČO: 30 998 689, za účasti Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, zastúpenej Allianz – Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, Regionálne riaditeľstvo Nitra, Coboriho č. 9, ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaných, o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37 C 119/2007, o dovolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo
- decembra 2010 sp. zn. 10 Co 54/2010 takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a . Ţalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania 70,63 EUR do rúk jej zástupcu JUDr. Petra Harakályho do troch dní. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Trnava
- septembra 2007 sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovaným zaplatenia sumy 684 000,-- Sk (22 704,64 EUR) predstavujúcej mimoriadne sedemdesiatšesťnásobné zvýšenie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia, spočívajúceho v psychickom poškodení zdravia ako následku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa 9.8.
- V ţalobe uviedla, ţe zodpovednosť ţalovaných 6 Cdo 89/2011 2 (ţalovaného 1/ ako vodiča motorového vozidla a zodpovednosť ţalovaného 2/ ako prevádzkovateľa motorového vozidla) za škodu spôsobenú týmto úrazom bola ustálená rozsudkom Okresného súdu Nitra z 10.11.1994 č. k. 16 C 203/93-
- V tomto pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra jej bola, okrem iného, priznaná aj náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia za trvalé následky úrazu, spočívajúce v úplnej imobilite, a to vo výške desaťnásobku sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov podľa lekárskeho posudku, čo predstavovalo sumu 394 500,-- Sk. Po uplynutí takmer pätnástich rokov od úrazu bolo u nej diagnostikované psychické poškodenie zdravia - depresívna porucha stredne ťaţkého stupňa a postraumatická stresová porucha. Priznanie a zároveň zvýšenie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia odôvodňovala týmito ďalšími trvalými následkami úrazu a negatívnou zmenou kvality jej ţivota, poukazujúc na to, ţe úraz utrpela vo veku 19 rokov. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“ rozsudkom z
- decembra 2009 č. k. 37 C 119/2007-178 ţalobu zamietol a rozhodol aj o povinnosti ţalobkyne zaplatiť vedľajšej účastníčke náhradu trov konania 222,08 EUR a na účet súdu zaplatiť náhradu trov štátu 501,84 EUR. Zároveň rozhodol, ţe ţalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe o odškodnení sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobkyne bolo uţ rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra z 10.11.1994 č. k. 16 C 203/93-43, pričom v tomto odškodnení sa počítalo s následkami a obmedzeniami vo všetkých oblastiach jej spoločenského ţivota, a ţe terajšie prejavy jej psychickej choroby a terajšie obmedzenia nemoţno povaţovať za priame následky úrazu, ale za následky poranení, ktoré pri úraze vznikli. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie ţalobkyne rozsudkom zo
- decembra 2010 sp. zn. 10 Co 54/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, ţe uloţil ţalovaným povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 995,82 EUR a vo zvyšku ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol aj o povinnosti ţalovaných zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania 3 538,87 EUR do rúk jej právneho do troch dní a zaplatiť v rovnakej lehote aj náhradu trov štátu, a to súdu prvého stupňa 501,84 EUR a odvolaciemu súdu 39,20 EUR. Po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov a výsluchom znalca MUDr. M. S. a vyhodnotení týchto dôkazov dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k názoru, ţe u ţalobkyne sú splnené predpoklady pre priznanie ďalšieho odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia i pre jeho zvýšenie. Uviedol, ţe v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela ţalobkyňa 9.8.1992, došlo u nej k vzniku ďalšieho ochorenia, a to dystýmnej poruchy – 6 Cdo 89/2011 3 depresívnej poruchy ľahšieho stupňa prejavujúcej sa epizodicky alebo kontinuálnejšie, pričom toto ochorenie spôsobilo ďalšie sťaţenie jej spoločenského uplatnenia. Prejavuje sa to v tom, ţe sa cíti menejcenná, preţíva stavy úzkosti, má obavy o výchovu syna, vyhýba sa účasti na aktivitách poriadaných pre deti, kontaktu s okolím, trpí poruchami spánku, výbuchmi nervozity, dráţdivosti, ani pri medikamentóznej liečbe nie je schopná ţiť plnohodnotným ţivotom a uvedomovanie si následkov nehody má nepriaznivý vplyv na jej psychiku. Poukazujúc na výnimočnosť prípadu danú komplexnosťou jeho zhodnotenia povaţoval za primerané zvýšenie náhrady za ďalšie sťaţenie spoločenského uplatnenia na desaťnásobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov určených znalcom (200 bodov x 15 Sk za jeden bod), t. j. 3000 (niekdajších) Kčs (99,58 EUR), teda jej priznanie v sume 995,82 EUR. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie vedľajšia účastníčka. Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo vyhovujúcom výroku zmenil a ţalobu zamietol aj v tejto časti, alebo aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci týmto súdom namietajúc, ţe v konaní nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom psychických problémov ţalobkyne a zraneniami z dopravnej nehody z roku
- Uviedla, ţe diagnostikovaná dystýmna porucha ţalobkyne nesúvisí priamo s úrazom, ale vyplýva z následkov poškodenia zdravia, teda je „následkom následku“. Poukazovala tieţ na to, ţe psychické ochorenie ţalobkyne je dobre liečiteľné a umoţňujúce jej viesť plnohodnotný ţivot. Napokon vyčítala odvolaciemu súdu aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenie skutočnosťami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd“) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (za ktorú treba povaţovať aj vedľajšiu účastníčku) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom vyhovujúcom výroku a dospel k záveru, ţe dovolanie vedľajšej účastníčky nie je dôvodné. 6 Cdo 89/2011 4 Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Za nedôvodnú v tomto smere povaţoval námietku dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu. Z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, ţe odvolací súd dal odpoveď na všetky podstatné a skutkové a právne otázky týkajúce sa uplatneného nároku, pričom dôvody rozsudku sú jasné a presvedčivé. Neopodstatnenou bola aj námietka o skutočnostiach nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ totiţ odvolací súd vyvodil svoje skutkové závery zo skutkových zistení ako výsledku hodnotenia ním vykonaných dôkazov, nemoţno v dovolacom konaní tieto závery spochybniť, pretoţe dovolací súd sám dokazovanie nevykonáva a nie je tak ani oprávnený hodnotiť dôkazy vykonané súdmi v základnom konaní. Následne sa preto zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. či rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel odvolací súd. V preskúmavanej veci bolo dovolaním spochybnené právne posúdenie odvolacím súdom v otázke existencie príčinnej súvislosti medzi psychickým ochorením ţalobkyne a úrazom utrpeným pri dopravnej nehode. Podľa názoru dovolacieho súdu riešenie tejto otázky odvolacím súdom bolo správne. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, doplneného, resp. zopakovaného odvolacím súdom (výsluchom účastníkov a znalca) vyvodil odvolací súd skutkový záver, ţe po štrnástich rokoch od úrazu, utrpeného ţalobkyňou pri dopravnej nehode dňa 9.8.1992, došlo u nej k ďalšiemu ochoreniu, a to k dystýmnej poruche, ţe toto ochorenie súvisí s uvedeným úrazom, ţe sa prejavuje u ţalobkyne pocitmi menejcennosti, stavmi úzkosti, obáv o výchovu syna, vyhýbaním sa účasti na aktivitách poriadaných pre deti, poruchami spánku, výbuchmi nervozity a dráţdivosti a ţe ide o výnimočný prípad. Takto zistený skutkový stav, ktorým bol dovolací súd viazaný, 6 Cdo 89/2011 5 umoţňoval záver o existencii príčinnej súvislosti medzi ďalším ochorením ţalobkyne a úrazom, a tieţ záver o ďalších trvalých následkoch spojených s týmto ochorením, ako aj záver danosti podmienok pre zvýšenie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia na desaťnásobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov za toto sťaţenie určenej znalcom. Sťaţenie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorazovo a pri hodnotení následkov úrazu sa prihliada aj k predpokladanému vývoju vzniklých zmien v zdravotnom stave. To však nevylučuje pri zhoršení uţ ustáleného zdravotného stavu, alebo ak sa prejavia nové následky súvisiace s pôvodným úrazom, ďalšie odškodnenie následkov, ktoré sa prejavia neskôr v takej intenzite a takým spôsobom, ţe pôvodne neboli, ani nemohli byť predvídané. V takomto prípade v dôsledku pôvodnej škodnej udalosti vzniká, a to nepredvídateľne, ďalší nový nárok na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktorý predtým neexistoval a nebolo ho preto moţné ani uplatniť. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu vyţaduje, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemoţno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vţdy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môţe byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. V prejednávanej veci samotná povaha zisteného ďalšieho ochorenia ţalobkyne a jeho konkrétne prejavy postačovali pre záver o existencii adekvátnej príčinnej súvislosti medzi psychickým ochorením ţalobkyne a utrpeným úrazom. Príčinnú súvislosť nemoţno totiţ vylúčiť tým, ţe diagnostikovateľné následky poškodenia zdravia ţalobkyne z hľadiska psychiatrie začali na ňu doliehať aţ neskôr, keď si začala uvedomovať nezvratnosť následkov telesných poškodení jej zdravia. Naopak v konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorého 6 Cdo 89/2011 6 výsledkom by bolo skutkové zistenie, ţe psychické ochorenie s jeho konkrétnymi prejavmi by nastalo aj bez utrpeného úrazu. Odvolací súd, vychádzajúc zo zistených skutočností, správne poukázal na ďalšie trvalé následky spojené so zhoršením zdravotného stavu ţalobkyne. Z hľadiska výšky priznanej náhrady nemoţno spochybniť ani jeho záver o opodstatnenosti jej zvýšenia na desaťnásobok sumy zodpovedajúcej bodovému hodnoteniu určeného znalcom, keď práve nezvýšenie tejto náhrady by znamenalo jej zjavnú neproporcionalitu v porovnaní s utrpenými následkami poškodenia zdravia. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie vedľajšej účastníčky smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O. s. p.). Úspešnej ţalobkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania 70,63 EUR pozostávajúcich z odmeny jej právneho zástupcu – advokáta – za vyjadrenie k dovolaniu 51,45 EUR, z reţijného paušálu 7,41 EUR a z 20% DPH 11,77 EUR. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová