1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Z. E. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 28. júna 2021, č. k. 4T/99/2020-2936, uznal obvineného Z. E. za vinného z pokračovacieho zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a), písm.
3 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere desať rokov a šesť mesiacov so zaradením
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a
2 písm. d) Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obvinenému bola
1, ods. 2 Trestného poriadku („Tr. por.“) uložená povinnosť nahradiť poškodeným - Dôvera, zdravotná poisťovňa, a. s., škodu spočívajúcu v nákladoch na lekárske úkony a zdravotnú starostlivosť spojenú so zraneniami poškodeného mal. Z. E. v celkovej výške 32.926,24 eur, pričom
2 Tr. por. bola so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces, - maloletému Z. E. škodu spočívajúcu v bolestnom v celkovej výške 11.429,20 eur, ako aj
1, ods. 2 Tr. por., § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v celkovej výške 50.000 eur. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinený a prokurátor, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „krajský súd“) uznesením z 26. októbra 2021, sp. zn. 5To/102/2021,
por. zamietol ako nedôvodné. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený Z. E. vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu JUDr. Stanislava Rešutíka podaním z 13. júla 2022 (č. l. 3136-3141), v ktorom navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. vyslovil, že vyššie uvedeným uznesením krajského súdu a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvineného,
2 Tr. por. uvedené uznesenie krajského súdu a predchádzajúci rozsudok okresného súdu zrušil a
1 Tr. por. prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody
1 písm.
3 Tr. por. tiež namietol konanie na súde prvého stupňa s tým, že vytýkané pochybenia neboli napravené v odvolacom konaní, pričom namietol tieto základné skutočnosti: - právoplatné rozhodnutia vydané v priestupkovom konaní týkajúce sa skutkov z
3 písm.
b) Tr. zák. - páchanie trestného činu dlhší čas, a preto také konanie prokuratúry spôsobuje a vyvoláva podstatné chyby konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a táto chyba nebola napravená ani v odvolacom konaní, - poukázal na status manželky Z. E. ako matky spoločných maloletých detí, ktorej bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby až
okresného súdu bola vina obvineného preukázaná nielen výpoveďou svedkyne Z. E., ale aj skutočnosťami vyplývajúcimi zo svedeckých výpovedí a znaleckého dokazovania, s čím nesúhlasí, pretože pokiaľ ide o výpovede svedkov, títo ku skutku neuviedli žiadne relevantné skutočnosti alebo ide o skupinu svedkov, ktorých možno charakterizovať ako nevierohodných (konkrétne Z. E., JUDr. Mgr. R. Š., U. A. a B. F.), znalecké posudky MUDr. C. Ť., MUDr. Z. E., Mgr. G. C. a MUDr. A. C. nie sú usvedčujúcimi dôkazmi, keďže znalcom neprináleží hodnotiť právne otázky a znalecké dokazovanie je dôkazom ujmy, ale nie dôkazom usvedčujúcim konkrétnu osobu, že práve ona takúto ujmu spôsobila a
dovolateľa dôkazy vykonané pred súdom nie sú dostatočné pre to, aby súd mohol jeho vinu jednoznačne považovať za dokázanú najmä v tom, že skutok spáchal obvinený, navyše obžaloba na rozdiel od obhajoby má vyhodnocovať
základných zásad trestného konania všetky skutočnosti a dôkazy tak v prospech, ako aj v neprospech obvineného, k čomu nedošlo, - uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny a v rozpore so zásadou určitosti trestnoprávnych noriem. K podanému dovolaniu sa vyjadrili - Krajská prokuratúra Banská Bystrica podaním z 5. augusta 2022 (č. l. 3143 - 3148), v ktorom navrhla dovolanie obvineného zamietnuť
1 Tr. por., pretože dôvody dovolania nie sú preukázané, pričom bolo poukázané, že zrušenie právoplatného rozhodnutia v priestupkovom konaní bolo vykonané zákonom predpísaným spôsobom samotným správnym orgánom autoremedúrou; v žiadnom štádiu trestného konania nedošlo k spojeniu alebo vylúčeniu dvoch trestných vecí (s trestnou vecou Z. E.) v zmysle § 21 Tr. por., teda nenastala situácia, v ktorej by súčasne mali v rámci jedného konania procesné postavenie obvineného dovolateľ aj Z. E. a kde by následne došlo k vylúčeniu alebo spojeniu s inou vecou obvinenej Z. E., nemožno súhlasiť s tvrdením, že Z. E., nakoľko bola oznamovateľom predmetnej trestnej činnosti, mala prístup k celému obsahu trestného spisu, keďže bola vypočutá v procesnom postavení svedka a ako svedok nemala právo nahliadnuť do spisu; k posudzovaniu vierohodnosti svedkyne Z. E. a vyhodnocovaniu ďalších dôkazov nemôže dovolací súd preskúmavať úplnosť a správnosť skutkových zistení, odsúdenie nebolo založené výlučne a ani v rozhodujúcej miere na výsluchu svedkyne Z. E. a v prípade namietania jej procesného postavenia, išlo o súbežné páchateľstvo, avšak nebolo jej dávané za vinu používanie fyzického násilia voči maloletému (keď práve brachiálnym konaním obvineného malo dôjsť k najzávažnejšiemu poškodeniu zdravia maloletého), ale jej obvinenie spočívalo na telesnom a citovom zanedbávaní maloletého; uložený trest považuje za zákonný, primeraný závažnosti a intenzite spôsobeného následku, - ustanovený opatrovník maloletého poškodeného Z. E. JUDr. S. M. podaním z 9. februára 2022 (č. l. 3184 - 3185), v ktorom navrhol dovolanie obvineného odmietnuť
c) Tr. por., resp. zamietnuť
1 Tr. por., pričom uviedol, že postup prokuratúry bol zákonný a správny, keď po zistení, že bol spáchaný trestný čin, bola nielen oprávnená, ale aj povinná rozhodnutie o priestupku vydané v správnom konaní napadnúť protestom, nakoľko bez zrušenia tohto rozhodnutia by odsúdený nemohol byť trestne stíhaný za tie skutky, za ktoré bol právoplatne uznaný vinným v priestupkovom konaní v zmysle zásady ne bis in idem, z hľadiska práv obhajoby je zlučiteľné, aby tá istá osoba vystupovala v jednom konaní v postavení obvineného a v ďalšom konaní vedenom proti inej osobe v postavení svedka, aj keď dotknuté konania prebiehajú súčasne a v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo 12/2011 a v ostatnom sa jedná o namietanie nesprávnosti zisteného skutkového stavu veci a nesprávnosti hodnotenia dôkazov, čo v dovolacom konaní nie je možné preskúmavať. Obvinený vlastným písomným podaním nazvaným „Dovolanie v zmysle § 368 Tr. poriadku“, doručeným na okresný súd 6. marca 2023 (č. l. 3190 - 3193), sa vyjadril k podanému dovolaniu a uvádzal aj dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por., keď navyše namietal, že vyšetrovanie v prípravnom konaní bolo vedené protizákonne, nakoľko znalecké posudky boli vykonávané v prítomnosti vyšetrovateľky, získané výpovede boli vykonávané bez prítomnosti obhajcu, úkony, na základe ktorých žiadala krajská prokuratúra predĺženie jeho väzby, neboli vykonané, znalcovi z odboru zdravotníctvo boli účelovo zatajené skutočnosti, ktoré ako obvinený uviedol vo výpovedi, pred vznesením obvinenia nebol poučený o svojich právach a bol vypočúvaný bez obhajcu, ustanovený obhajca poskytoval všetky informácie oznamovateľke, dôvod dovolania
1 písm. g) Tr. por. videl aj v tom, že súdy nezohľadnili jeho námietky na nezákonný postup v prípravnom konaní, okresná a krajská prokuratúra účelovo uskutočnili úkony v jeho neprospech, ktoré ho uviedli do nevýhody a napokon poukázal, že v prípade existujúcich rozumných pochybností o tom, či sa obvinený žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto vykladať v jeho prospech a nie naopak a ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok. K tomuto písomnému podaniu obvineného sa vyjadrila Krajská prokuratúra Banská Bystrica podaním z
por. zo strany okresného súdu a rovnako tomu bolo pri druhom predložení spisu dovolaciemu súdu
ktorého trestnú vec opätovne predloženú po tom, ako bola vybavená „inak“, vybaví senát v pôvodnom zložení, t. j. v zložení v čase prvého pridelenia veci), rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. K jednotlivým uplatneným dovolacím dôvodom uvádza dovolací súd tieto základné teoretické východiská. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy SR nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá tento dovolací dôvod. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, porušenie zákona pri vykonaní dôkazov svojou povahou a závažnosťou musí zodpovedať porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzhľadom na charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z toho treba opodstatnene odvodiť, že nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (R 24/2020-I.). V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však
vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Tr. por.), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). V súvislosti s týmto dovolacím dôvodom pokiaľ dovolateľ namieta posudzovanie vierohodnosti, resp. nevierohodnosti svedkyne Z. E. či ďalších svedkov, resp. poukazuje na obsah vykonaných znaleckých posudkov, tak z podstaty dovolateľom tvrdených námietok vyplýva, že smerujú proti správnosti zisteného skutku, ktorý je výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania, teda že skutok tak, ako bol zistený súdmi v pôvodnom konaní, bol zistený nesprávne a neúplne, čo je však vylúčené z preskúmavania dovolacím súdom. Dovolací súd sa týmito námietkami preto meritórne nemohol zaoberať, keďže to vylučuje priamo Trestný poriadok. V tomto ohľade dovolací súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax,
ktorej ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. a pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len ministrom spravodlivosti v rámci dovolacieho dôvodu
3 Tr. por. (R 14/2015-III.) Pokiaľ aj dovolateľ namieta, že z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že dovolateľ spáchal skutok a dôkazné pochybnosti mali súdy vyložiť v prospech dovolateľa použitím zásady in dubio pro reo, tak dovolací súd uvádza, že použitie tejto zásady, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy len vtedy ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie (R 37/1971) a teda táto zásada sa týka iba skutkových zistení, čo však nemôže byť predmetom skúmania dovolacieho súdu pri dovolaní podanom obvineným. Pokiaľ ide o námietku dovolateľa ohľadom zrušenia právoplatných rozhodnutí v priestupkovom konaní, čím
dovolateľa prokuratúra dosiahla možnosť posudzovania skutku
3 písm.
1 písm. d), písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ohľadom konania, ktorého sa dopustil voči maloletému Z. E.
3 písm.
3 písm.
1, ods. 2 Tr. por. a súčasne o vznesení obvinenia
1 Tr. por. z 18. októbra 2020, ČVS: KRP 106/1-VYS-BB-2020 (č. l. 2675 - 2683), vyplýva, že Z. E. bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm.
zák.). Z definície spoločného konania v § 18 ods. 1 Tr. por. pritom vyplýva, že hoci ide o inštitút, ktorý by mal byť preferovaný pri prejednaní trestných vecí spoločne súvisiacich, jeho vykonanie nie je obligatórne („sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote“), a teda nemožno s jeho nevykonaním viazať následok nemožnosti použitia dôkazov vykonaných v samostatných konaniach. Pokiaľ je osoba vypočúvaná v procesnom postavení svedka vo veci, kde by si výpoveďou mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania, má na jednej strane právo odoprieť vypovedať, na druhej strane ak také právo nevyužije, je povinná vypovedať pravdu a nič nezamlčať. V tomto ohľade treba uviesť, že Z. E. podala v tejto veci trestné oznámenie 5. decembra 2019, na základe ktorého bolo aj začaté trestné stíhanie vo veci
1 Tr. por. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. To, že orgány činné v trestnom konaní neskôr vykonané dôkazy vyhodnotili tým spôsobom, že vzniesli obvinenie aj Z. E., matke daného maloletého, ale v zásade pre iné konanie ako otcovi maloletého, nie je prekážkou, vykonania samostatného konania, hoci paralelne vedeného, a to aj s poukazom na skutočnosť, že k vzneseniu obvinenia došlo až potom, ako bola podaná obžaloba na obvineného otca maloletého. V tomto ohľade nie je určujúce, že dovolateľ namietal, že k vzneseniu obvinenia Z. E. malo dôjsť skôr, už v čase, keď bolo rozhodnuté o vzatí obvineného do väzby v novembri roku 2019, keďže jednak zo samotného uznesenia vyplýva, že podkladom vznesenia obvinenia Z. E. boli aj dôkazy vykonané vo veci obvineného Z. E. až v priebehu roka 2020 (znalecké posudky z odvetvia klinická psychológia detí, z odvetvia psychiatria a z odvetvia chirurgia a traumatológia ohľadom osoby maloletého poškodeného a svedecké výpovede samotnej Z. E. a učiteliek materskej škôlky, ktorú navštevoval maloletý), jednak ani v prípade, že by k vzneseniu jej obvinenia prišlo skôr, automaticky by to neznamenalo vedenia spoločného konania s poukazom, že dovolateľ bol stíhaný väzobne. V tomto ohľade aj staršie rozhodnutie tunajšieho súdu uvádzané dovolateľom, sp. zn. 1 Toš 13/2007 z
1 písm. h) Tr. por., čo však nie je prejednávaný prípad. Obvinenému bol ukladaný trest odňatia slobody
3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., teda zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 208 ods. 3 Tr. zák. je 7 rokov až 15 rokov, kde horná hranica sa znížila z 15 rokov na 12 rokov a 4 mesiace (prevažovali poľahčujúce okolnosti a v takom prípade sa
3 Tr. zák. spôsobom
8 Tr. zák. znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby), pričom bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov, t. j. ide o zákonom prípustný druh trestu uložený v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe. K námietkam uvádzaným v podaní samotného obvineného dovolací súd uvádza, že aj tieto boli vyhodnotené za nedôvodné. Pokiaľ obvinený uvádzal, že vyšetrovanie v prípravnom konaní bolo vedené protizákonne s poukazom, že znalecké posudky boli vykonávané v prítomnosti vyšetrovateľky PZ, tak dovolací súd uvádza, že k spôsobu vypracovania jednotlivých znaleckých posudkov obvinený mohol vyslúchať priamo znalcov na hlavnom pojednávaní, pričom toto právo využil na hlavnom pojednávaní
ustálenej súdnej praxe aj v prípade len všeobecného zistenia porušenia práva na obhajobu v prípravnom konaní, ktoré ale nemalo žiadny materiálny dopad na dôkazy vykonané v súdnom konaní, ktoré boli rozhodujúce na zistenie skutkového stavu, taká skutočnosť nie je dovolacím dôvodom
1 písm. c) Tr. por. (R 53/2021-I.). Dovolací súd v zásade uvádza, že obvinený bol pri vykonávaní dokazovania v súdnom konaní, ktoré je určujúce pre posúdenie dôvodnosti či nedôvodnosti obžaloby, zastúpený obhajcom, ktorý obvinenému poskytoval potrebnú právnu pomoc a obvinený sám a prostredníctvom obhajcu sa aktívne zúčastňoval procesu dokazovania na hlavnom pojednávaní, vypočúval svedkov a znalcov, mal možnosť navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Z vyššie uvedeného zároveň vyplýva, že bolo irelevantným poukazovanie dovolateľom na konanie pred okresným súdom (§ 374 ods. 3 Tr. por.), keďže ani v jeho konaní neboli zistené vytýkané pochybenia. Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za nepodstatnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.