← Slovensko

o 41 456,68 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Obdo 5/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E. - občianske združenie, T.B., IČO: X., zastúpeného advokátom Mgr. V.Š., so sídlom N.B. proti ţalovanému: S., zastúpená M.S., so sídlom S.B., IČO: X., o zaplatenie 41 456,68 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26 Cb 123/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. júna 2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432 v spojení s opravným uznesením z
  2. januára 2011, č. k. 1 Cob 400/2009, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo
  3. októbra 2009, č. k. 26 Cb 123/2007-396 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  4. júna 2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432 v spojení s opravným uznesením z
  5. januára 2011, č. k. 1 Cob 400/2009 z r u š u j e a v r a c i a vec Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Okresný súd Bratislava III medzitýmnym rozsudkom zo
  6. októbra 2009 pod č. k. 26 Cb 123/2007-396 rozhodol tak, ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SORO/JPD3-1/2005 z
  7. januára 2006 je neplatné. 5 Obdo 5/2011 2 Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca sa domáhal, aby súd zaviazal ţalovaného na zaplatenie istiny v sume 366 174,20 Sk s príslušenstvom ako nárokov zo zmluvy o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku. Ţalobca
  8. decembra 2008 vzal návrh v časti istiny v sume 168 054,61 Sk späť, preto súd s poukazom na ust. § 96 O. s. p. konanie v tejto časti zastavil. Ţalobca podaním zo
  9. februára 2009 rozšíril ţalobu o platbu č. 456 s tým, ţe celkovo uplatnená suma je 41 456,68 eur /1 248 923,84 Sk/. Súd v súlade s ust. § 95 O. s. p. pripustil zmenu návrhu. Súd poukázal na ust. § 152 ods. 2 O. s. p. a povaţoval za potrebné medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť o otázke platnosti odstúpenia od zmluvy, nakoľko takýto postup súdu je v súlade so zásadou hospodárnosti, rýchlosti konania a rozsah dokazovania sa v ďalšom konaní obmedzí iba na určenie výšky uplatňovaného nároku. V zmysle § 344 Obch. zák., účastník môţe od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. V zmysle § 345 ods. 1 Obch. zák., ak omeškanie dlţníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Účastníci si v článku XIV zmluvy vymienili moţnosť odstúpenia od zmluvy. Ţalovaný odstúpil od zmluvy v zmysle článku XIV ods. 1 písm. b/ zmluvy, ktoré upravuje, ţe ţalovaný je oprávnený od zmluvy odstúpiť najmä, ale nielen v prípadoch, ak ţalobca porušil svoje zmluvné záväzky a opakovane neplní alebo ak porušil svoj zmluvný záväzok úmyselne. Čo sa týka včasnosti odstúpenia od zmluvy, ţalovaný odstúpil aţ po vykonaní kontroly. Kontrola prebiehala od
  10. apríla 2008 do
  11. októbra 2008 s prerušením. Kontrolou ţalovaný zistil porušenie zmluvných povinností a následne ţalovaný dňa
  12. decembra 2008 odstúpil od zmluvy. Podľa názoru súdu ţalovaný odstúpil od zmluvy včas, vychádzajúc z dátumu vypracovania správy. V odstúpení od zmluvy sú taxatívne uvedené dôvody s poukazom na porušenie zmluvných povinností. Hlavný dôvod odstúpenia od zmluvy videl súd v tom, ţe ţalobca nerealizoval projekt takým spôsobom, ako sa v popise projektu zaviazal. V celkovom cieli projektu je uvedené, ţe je potrebné zlepšiť vedomosti a zručnosti študentov vysokých škôl v oblasti programov Európskej únie, ich poznanie a hlavne bliţšie oboznámenie sa s nimi prostredníctvom spracovania ţiadosti k vybratej výzve. Podľa popisu 5 Obdo 5/2011 3 projektu k samotnej realizácii projektu si študenti mali vybrať program EÚ a k nemu príslušnú výzvu. Nie je tu uvedené, ţe sa musí jednať o aktuálne výzvy. Neobstojí námietka ţalobcu, ţe v roku 2006 sa vyhlasovanie výziev zastavilo. Študenti mohli realizovať výzvy vyhlásené uţ skôr. Ţalobca pri realizácii projektu zvolil pri výstupe projektu jednoduchšie formy projektov s prevahou mimo rámca EÚ, napr. konto Orange, Komunitná nadácia, Hlavné mesto Slovenskej republiky. Súd sa nestotoţnil s argumentáciou ţalobcu, ţe z objektívnych príčin nebolo moţné vypracovávať projekty v rámci EÚ, keď neexistovali vhodné výzvy. Namiesto toho, aby študenti končili predmet bez záverečnej práce, skončili ho s projektom, ktorý nebol orientovaný na výzvy EÚ. V prípade objektívnych príčin nemoţnosti plnenia cieľov mal a mohol ţalobca poţiadať o zmenu zmluvy. V čl. III bod e/ sa prijímateľ - ţalobca zaviazal, ţe nesmie jednostranne meniť projekt a v písmene f/ písomne informovať o akejkoľvek okolnosti, ktorá môţe spôsobiť zmenu projektu. Podľa názoru súdu ţalobca nesplnil celkový cieľ projektu podľa prílohy č. 2 zmluvy. Na platnosť odstúpenia od zmluvy stačí vymieniť jeden dôvod. Nenaplnenie predmetu zmluvy súd povaţoval za taký dôvod, ktorý ţalovaného oprávňoval na odstúpenie, preto súd sa nezaoberal ďalšími dôvodmi odstúpenia. Súd zamietol návrh ţalobcu na vypočutie svedkov I.M., ktorá sa mala vyjadriť, či semináre splnili svoj účel a Mgr. M.P., ktorá sa mala vyjadriť k dôvodom odstúpenia od zmluvy, nakoľko pre posúdenie otázky platnosti ich výpoveď je irelevantná. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca. Krajský súd v Bratislave medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo
  13. októbra 2009, č. k. 26 Cb 123/2007-396 potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe účastníci konania uzatvorili
  14. januára 2006 zmluvu o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku č. SORO/JPD3/1/2005, predmetom ktorej bolo poskytnutie nenavrátneho finančného príspevku na sumu 1 498 000 Sk na realizáciu projektu „Seminár Manaţment projektov a programov EÚ“ s dodatkom. Touto zmluvou si zmluvné strany dohodli podrobným spôsobom svoje vzájomné práva a povinnosti. Je nepochybné, ţe ţalobca projekt realizoval a platbou, ktorá je predmetom tohto sporu, si uplatnil u ţalovaného nárok na čiastočné plnenie. Ţalovaný má nepochybne povinnosť na základe Zmluvy o ES chrániť finančné záujmy ES pod sankciou pozastavenia pomoci v prípade rozsiahlych nedostatkov zo strany 5 Obdo 5/2011 4 konečných prijímateľov. Ako 100%-ný poskytovateľ príspevkov je povinný kontrolovať finančné prostriedky, k čomu ho zaväzuje najmä nariadenie Rady č. 438/2001 ES, Zákon č. 502/2001 Z. z., ako i podzákonné normy. Preto ţalovaný vykonal u ţalobcu kontrolu na mieste. Správou z kontroly na mieste kontrolná skupina mala za preukázané, ţe zo strany ţalobcu došlo k porušeniu viacerých právnych predpisov. Konštatovala tieţ, ţe realizácia projektu nie je v súlade so zmluvou. Uviedla, ţe do vzdelávacích programov projektu bolo zapojených 53 študentov a bolo vypracovaných 7 projektov so zameraním na granty, resp. programy EÚ, čo predstavuje účinnosť 13,2%. Projekty z iných projektových schém kontrolná skupina vyhodnotila ako nesúvisiace s projektom. Zároveň konštatovala, ţe došlo k zmene projektu, pričom konečný prijímateľ neoznámením a neodsúhlasením zmluvy projekt porušil, najmä článok III ods. 5 písm. l/ a m/ a čl. X ods. 6 zmluvy. Zároveň navrhla ţalovanému od zmluvy odstúpiť. Ţalovaný od uzavretej zmluvy odstúpil dňa
  15. decembra
  16. Keďţe ţalovaný v priebehu konania odstúpil od zmluvy, správne urobil súd prvého stupňa, pokiaľ sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy. Základným spôsobom zániku záväzku je splnenie, pričom právna úprava pripúšťa odstúpiť od zmluvy jednostranne. Takýmto právnym úkonom je odstúpenie od zmluvy, pričom úprava odstúpenia je v Obchodnom zákonníku upravená komplexne. Táto je upravená v ust. § 344 a nasl. Obchodného zákonníka a v súlade s ust. § 263 Obch. zák. sú tieto ustanovenia dispozitívnymi ustanoveniami. Zmluvné strany sa však v rámci zmluvnej voľnosti môţu dohodnúť na tom, ţe jedna z nich alebo obe sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť i dôvody, pre ktoré sú tak oprávnení urobiť. Takáto dohoda nesmie odporovať kogentným ustanoveniam zákona. V prejednávanom prípade si zmluvné strany v článku II dohodli, ţe v prípade, ak prijímateľ poruší ktorúkoľvek povinnosť, ku ktorej sa zaviazal podľa zmluvy, je SORO (ţalovaný) bez ohľadu na závaţnosť porušenia zmluvy oprávnený odstúpiť od zmluvy za podmienok a v súlade s článkom XIV ods. 1 tejto zmluvy. Je nepochybné, ţe zo správy kontroly vyplýva, ţe ţalobca sa dopustil viacerých porušení zákona, ako i zmenil projekt. Táto skutočnosť preto ţalovaného oprávňovala od zmluvy v súlade s článkom XII, XIV ods. 1 Zmluvy odstúpiť, a to bez ohľadu na to, k akým porušeniam zo strany ţalobcu došlo. Záver súdu prvého stupňa o tom, ţe odstúpenie od zmluvy je platné, je správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. 5 Obdo 5/2011 5 Opravným uznesením z 10.01.2011, č. k. 1 Cob 400/2009 Krajský súd v Bratislave opravil záhlavie rozsudku zo dňa 03.06.2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432 tak, ţe obchodné meno navrhovateľa znie: E., občianske zdruţenie, T.B., IČO: X.. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 03.06.2010, č. k. 1 Cob 400/2009-432 podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Podľa názoru ţalobcu dovolaním napadnutý rozsudok trpí závaţnými vadami odôvodnenia, keďţe odvolací súd ani v najmenšom nereagoval na argumenty ţalobcu, nevysporiadal sa s podstatnými skutkovými okolnosťami a právnymi aspektmi veci a jeho závery sa javia ako svojvoľné a arbitrárne, pričom v dokazovaní hrubým spôsobom porušil zásadu rovnosti zbraní. Rozhodnutie odvolacieho súdu teda trpí vadami takej intenzity, ţe ich dôsledkom je porušenie práva ţalobcu na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR, čoho dôsledkom je vada rozsudku v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. zakladajúca ţalobcovi prípustnosť dovolania. Rozhodnutie odvolacieho súdu tieţ trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Ţalobca v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolaní uvádzal, ţe dobrým mravom odporuje konanie ţalovaného, ktorý bol v dlhodobom a chronickom omeškaní s platením svojich zmluvných povinností a keď sa ţalobca začal svojich práv domáhať súdnou cestou, tak z pomsty vykonal kontrolu a inicioval kontroly iných štátnych orgánov a následne od zmluvy odstúpil. Ţalovaný pritom vôbec svoje povinnosti neplnil, nechal ţalobcu splniť jeho záväzky a potom cynicky vyhlásil, ţe svoje povinnosti ani nesplnil a odstúpil od zmluvy. Súd nemal priznať ochranu odstúpeniu ţalovaného ako právnemu úkonu ţalovaného odporujúcemu dobrým mravom. Existovala výrazná asymetria v postavení zmluvných strán, pretoţe odstúpenie od zmluvy ako sankcia za porušenie povinnosti bolo reálne dostupné iba pre ţalovaného. Ţalobca by si odstúpením od zmluvy iba uškodil, pretoţe následkom jeho odstúpenia by bola iba strata nároku na finančné prostriedky do budúcnosti a nutnosť ukončiť projekt. Ţalovaný však mohol mať z odstúpenia vţdy iba prospech a v kaţdom prípade by sa tým zbavil svojich ďalších záväzkov. Ţalovaný odstúpil od zmluvy po ukončení projektu a po zániku zmluvy, teda v situácii, kedy uţ ţalobca nebol v omeškaní s plnením ţiadnych povinností, pretoţe aj keby tieto nezanikli splnením, zanikli by uplynutím dojednanej doby. Od skončenej zmluvy, z ktorej vyplývajú povinnosti iba pre odstupujúcu stranu, uţ táto strana odstúpiť nemôţe, keďţe nemá odstúpiť od čoho. 5 Obdo 5/2011 6 Ţalovaný opakovane počas trvania projektu ku kaţdej monitorovacej správe ţalobcu pripojil stanovisko, ţe projekt prebieha a je riadne plnený v súlade so zmluvou. O skutočnostiach, ktorými ţalovaný odôvodnil odstúpenie, vedel uţ z monitorovacích správ, napriek tomu odstúpil od zmluvy aţ po ukončení projektu a najprv nechal ţalobcu vynaloţiť svoje prostriedky na realizáciu projektu. Ţalovaný teda neodstúpil bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o údajnom porušení dozvedel. Ţalovaný ani nevyzval ţalobcu na odstránenie údajného porušenia zmluvy a neposkytol mu dodatočnú primeranú lehotu na splnenie povinnosti. Ţalobca projekt nezmenil, ale jeho realizáciu vynútenú prispôsobil nepredvídateľným okolnostiam, ktoré sa vyskytli aţ v priebehu realizácie projektu. Konkludentnou dohodou strán došlo k zmene projektu, a to tým, ţe ţalobca v monitorovacích správach pravidelne informoval ţalovaného o spôsobe plnenia projektu, vrátane skutočností, ktoré dnes ţalovaný ţalobcovi vytýka a ţalobca tieto monitorovacie správy schválil so záverom, ţe projekt je plnený správne. Neobstojí tvrdenie, ţe ţalobca nesplnil celý cieľ projektu. Ţalovaným vytýkaný spôsob realizácie projektu sa týkal iba jednej parciálnej aktivity, pričom aj v tejto časti bol zachovaný cieľ, bol iba pouţitý okolnosťami vynútený odlišný prostriedok pre splnenie cieľa. Ţalovaný ţiadal vypočutie svedkov I.M. a M.P., súd tieto dôkazy nevykonal a označil ich za irelevantné. Ţalobca podrobne rozporoval kaţdé jedno z vytýkaných porušení zmluvy. Tieţ rozporoval tézu ţalovaného, ţe ním produkované listiny majú povahu verejnej listiny. Súdy ani na jeden z argumentov nereagovali a vôbec sa s nimi nevysporiadali. Prvostupňový súd sa v rozsudku nezaoberal ţalovaným uvádzaným porušením zmluvy a právnych predpisov, ale podstatu sporu zredukoval na jediný dôvod odstúpenia. Nenaplnenie predmetu sporu a ostatným vytýkaným porušeniam zmluvy sa nevenoval ani v rámci dokazovania. Odvolací súd prevzal absurdný argument ţalovaného, ţe kaţdá ním vyprodukovaná listina je verejnou listinou a súd z nej musí vychádzať. Takýmto postupom bola porušená rovnosť zbraní, pretoţe ţalobcovi nebolo vôbec umoţnené vykonať jeho dôkazy, naopak, od ţalovaného sa to ani nevyţadovalo a ním vyprodukovaná listina, označená ako Správa z kontroly, bola zohľadnená ako verejná listina, ktorej pravdivosť sa predpokladá, pričom nebolo umoţnené vykonať dôkazy vyvracajúce jej pravdivosť. Odvolací súd úplne evidentne a prvostupňový súd implicitne pristupoval k ţalovanému ako štátnemu orgánu, ktorý je v konaní dôveryhodnejší a sú naň kladené menšie nároky v otázke dôkazného bremena, ako na ţalobcu. Ţalovaný pritom neuniesol dôkazné bremeno, ktoré zaťaţuje účastníka konania, aby svoje tvrdenia preukázal. Naviac, odvolací súd nemal k dispozícii všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval prvostupňový súd. Prvostupňovému súdu ţalovaný predloţil svoju kompletnú spisovú dokumentáciu k projektu. Po rozhodnutí 5 Obdo 5/2011 7 prvostupňového súdu sa však na súd dostavil ţalovaný, ktorý prevzal originály všetkých spisov ţalovaného a následne vrátil iba ich nekompletné kópie. Takýmto spôsobom boli odvolaciemu súdu zatajené kontrolné listy k monitorovacím správam, z ktorých vyplýva, ţe ţalovaný priebeţne schvaľoval plnenie projektu ţalobcom a ani pri poslednom kontrolnom liste k záverečnej správe, ktorý bol spísaný aţ po ukončení kontroly, sa tento záver ţalovaného nezmenil. Uvedené mal opäť za následok porušenia rovností zbraní ako súčasti práva ţalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keďţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii odlišný okruh dôkazov ako súd prvostupňový, pričom boli vylúčené iba dôkazy v prospech ţalobcu. Dôsledkom uvedeného je vada rozsudku v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. zakladajúca príslušnosť dovolania. Ţalovaný sa napriek výzve súdu k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ vec prejednal podľa § 242 ods. 1 a § 243a ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania včas, dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Okresný súd Bratislava III v predkladacej správe, ktorou spis predkladal na Najvyšší súd SR, nesprávne uviedol, ţe dovolanie bolo podané po lehote jedného mesiaca od právoplatnosti. Podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p. účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.
  17. Posledným dňom na podanie dovolania bol 04.09.
  18. Keďţe tento deň pripadol na sobotu, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O. s. p.). Lehota na podanie dovolania bola s poukazom na ust. § 57 ods. 3 O. s. p. zachovaná, keďţe v posledný deň lehoty bolo dovolanie odovzdané na pošte (06.09.2010). Preto bolo dovolanie zo strany ţalobcu podané včas. Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. 5 Obdo 5/2011 8 Podľa ust. § 238 ods. 2 dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci. Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolací súd zistil, ţe prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s. p., keďţe rozsudkom odvolacieho súdu nebol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, rozhodnutie odvolacieho súdu sa neodchýlilo od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil vo výroku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. Podľa ust. § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak došlo k vadám taxatívne uvedeným vo vyššie uvedenom ustanovení pod písmenami a/ aţ g/. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania odôvodňuje ust. § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania - ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, ţe návrhom zo dňa 10.07.2007 sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 366 174,20 Sk /12 154,76 eur/ s príslušenstvom. Počas konania zobral ţalobca návrh v časti späť a ţiadal konanie o zaplatenie 168 054,61 Sk /5 578,39 eur/ s úrokom z omeškania zastaviť. Podaním zo dňa 16.02.2009 ţalobca poţiadal o zmenu návrhu a ţiadal o úhradu sumy 41 456,68 eur s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 18.02.2009 súd uznesením pripustil zmenu návrhu v súlade s podaním ţalobcu zo dňa 16.02.
  19. Súd na pojednávaní dňa 14.10.2009 rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku č. SORO/JPD3-1/2005 zo dňa 17.01.2006 5 Obdo 5/2011 9 je platné. Tento medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III Krajský súd v Bratislave potvrdil. Podľa ust. § 152 ods. 1 O. s. p. rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môţe súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe (§ 152 ods. 2 O. s. p.). Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Základ uplatneného nároku definuje iba teória a judikatúra. Základom predmetu konania budú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. Za základ prejednávanej veci, o ktorom môţe súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravila povaţovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku (RV/1968). Posúdenie predbeţnej otázky nemoţno v ţiadnom prípade vyjadriť formou výroku, ale sa môţe prejaviť len v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej a moţno ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia (R61/1965). Medzitýmnym rozsudkom môţe byť rozhodnuté len o základe prejednávanej veci, nikdy len o dielčej spornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného ţalobného návrhu (R44/1996). Rozhodnutím o základe prejednávanej veci nie je riešenie predbeţnej otázky pre rozhodovanie vo veci samej. Dovolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa tým, ţe medzitýmnym rozsudkom rozhodol, ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenavrátneho finančného prostriedku č. SORO/JPD3-1/2005 zo dňa 13.01.2006 je platné, nerozhodol o základe nároku ani o jeho časti, a preto porušil ustanovenie § 152 ods. 2 O. s. p. Základom nároku by v danom prípade bolo, ţe ţalobca má nárok, resp. nemá nárok na nenavrátny finančný príspevok po vyriešení všetkých sporných otázok vyplývajúcich z uplatneného nároku, ktoré musí posúdiť súd, s výnimkou výšky nároku. Súd prvého stupňa výrokom rozsudku, ktorým rozhodol, ţe odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenavrátneho finančného príspevku je platné, rozhodol len o predbeţnej otázke. Túto otázku mal posúdiť len v rámci odôvodnenia rozhodnutia a táto otázka sa mohla prejaviť v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej. 5 Obdo 5/2011 10 Rozhodnutie o základe veci (§ 152 ods. 2 O. s. p.) je v prvom rade rozhodnutím o skutkovom základe sporu (skutkovom deji), ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z neho sa odvíja právne posúdenie základu veci; ak nie je základ nároku skutkovo preukázaný, nie je ho moţné posúdiť ani právne. Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.). Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.). Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, ţe predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní kaţdého dôkazu umoţní účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu povaţuje za významné. Procesnú moţnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravdivosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a podobne) musí súd vytvoriť účastníkovi uţ v rámci dokazovania (t. j. pred jeho skončením). Zo zápisníc o pojednávaní (č. l. 320, 438, 466, 493) vyplýva, ţe súd nevykonal na pojednávaní riadne dokazovanie, pričom na pojednávaní dňa 03.12.2008 súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dokazovanie, taktieţ nevykonal ţiadne dokazovanie na pojednávaní dňa 18.02.2009 ani 01.04.
  20. K tomu je potrebné uviesť, ţe vyjadrenia zástupcov účastníkov konania nemoţno povaţovať za riadne vykonanie dôkazu výsluchom účastníka s poučením podľa § 131 O. s. p., ani oboznámenie s doterajším priebehom dokazovania tak, ako je to konštatované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.10.2009 nie je moţné povaţovať za riadne vykonanie dokazovania, a to predovšetkým vykonanie dôkazov listinami tak, ako to upravuje ust. § 129 O. s. p. Bez riadneho vykonania dôkazov tieto nie je moţné vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a nie je moţné robiť z nich skutkové závery. Preto podľa názoru dovolacieho súdu bolo porušené právo účastníka konania na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 5 Obdo 5/2011 11 Aj rozsudok všeobecného súdu len o základe prejednávanej veci - medzitýmny rozsudok - musí obsahovať odôvodnenie preskúmateľné, vychádzajúce z objektívneho postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodnutie. Ak sa všeobecný súd v odôvodnení takéhoto rozsudku vôbec nezaoberá zásadnou odvolacou námietkou účastníka konania, ktorá by mohla v konečnom dôsledku spochybniť základ nároku druhého účastníka konania a ústavne akceptovateľným spôsobom sa s ňou nevysporiada, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu v tomto smere povaţovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS 410/06). V odôvodnení rozhodnutia sa súd prvého stupňa ani odvolací nevysporiadali s namietanou otázkou zo strany ţalobcu, ktorý uvádzal, ţe časť zmluvy týkajúca sa aj odstúpenia od zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, pretoţe je tu výrazná asymetria v postavení zmluvných strán, a preto je v časti zmluva neplatná. Taktieţ sa nezaoberali otázkou, či bolo moţné odstúpiť od zmluvy zo strany ţalovaného po zániku zmluvy a po splnení predmetu zmluvy zo strany ţalobcu. Odôvodnenie rozsudku (súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu) musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 3 O. s. p. (§ 211 O. s. p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na skutkové zistenia vyvodené z výsledkov vykonaného dokazovania, ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., je nepreskúmateľný. Aj týmto postupom súdov došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. K náprave negatívnych dopadov procesných nesprávností súdu prvého stupňa v odvolacom konaní nedošlo - odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil ako vecne správny. Z vyššie uvedených dôvodov zrušil Najvyšší súd rozsudky oboch súdov niţších stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O. s. p. v spojení s § 243b O. s. p.). 5 Obdo 5/2011 12 V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  21. apríla 2011 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.