7 Cdo 64/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky U z ne s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. M., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. E. Ľ., advokátkou v B., proti ţalovanému JUDr. I. M. notárovi v B. zastúpenému JUDr. M. H., advokátom v B., o zaplatenie 165 969,59 eur (5 000 000 Sk) vedenej na Okresnom súde Bratislava II v Bratislave pod sp. zn. 15 C 152/2002, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislava z 22. novembra 2011 sp. zn. 15 Co 127/2011 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. novembra 2011, sp. zn. 15 Co 127/2011 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu (v rozsahu zrušenia) v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Bratislava II v Bratislave rozsudkom z 28. januára 2008 č. k. 15 C 152/02 – 193 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 5 000 000 Sk s 15, 5% úrokom z omeškania od 15. 2. 2002 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania 211 425 Sk na účet právnej zástupkyne ţalobcu do troch dní, ţalobu vo zvyšku (o zaplatenie 15, 5% úrokov z omeškania z 5 000 000 Sk od 3, 2. 2002 do 14. 2. 2002) zamietol, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 17, 6% úrokov z omeškania zo sumy 5 000 000 Sk od 31. 8. 2000 do 2. 2. 2002 a v časti týkajúcej sa zaplatenia 2,1 % úrokov z omeškania zo sumy 5 000 000 Sk od 3. 2. 2002 do zaplatenia zastavil a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu 2 7 Cdo 64/2012 Bratislava II v Bratislave pomernú časť súdneho poplatku 150 000 Sk taktieţ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. februára 2009, č. k. 15 Co 264/2008 – 233 rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi 5 000 000 Sk s 15, 5% úrokom od 15. 2. 2002 do zaplatenia zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 8962,36 eur (270 000 Sk ) s 15, 5% úrokom z omeškania od 15. 2. 2002 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol, v časti, ktorou bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku 150 000 Sk zmenil tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a uloţil mu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania 18 366, 40 eur k rukám právneho zástupcu ţalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na dovolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2011 sp. zn. 1 Cdo 69/2010 rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcej časti ( týkajúcej sa sumy 4 730 000 Sk / 157 007,23 eur / ) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; vo vyhovujúcej časti ( po sumu 8962,36 eur ) dovolanie ţalobcu odmietol. Vo vyhovujúcej časti dovolací súd nezistil ţiadnu podmienku jeho prípustnosti podľa ustanovenia § 238 a § 237 O. s. p. V zamietajúcej časti rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) pričom touto vadou bola nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Po zrušení veci Najvyšším súdom SR Krajský súd v Bratislave svojim ďalším rozsudkom rozsudkom z 22. novembra 2011 sp. zn. 15 Co 127/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ( 157 007,23 eur ) zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 78 503,61 eur s 15, 5% úrokom z omeškania ročne od 15.2.2002 do zaplatenia, na účet Okresného súdu Bratislava II zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku v sume 3 319, 39 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku ( po sumu 78 503,62 eur ) ţalobu zamietol, a 3 7 Cdo 64/2012 ţiadnemu z účastníkov nepriznal na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti ţalovaného za vzniknutú škodu (§ 40 ods. 1 a 3 zákona č. 323/1992 Zb.) lebo v konaní bolo preukázané, ţe ku škode došlo nesprávnym úradným postupom ţalovaného a ţe medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je príčinná súvislosť. Ţalovaný súdu nepreukázal, ţe vynaloţil všetko úsilie, ktoré bolo moţné od neho objektívne poţadovať, aby ku škode nedošlo, pričom zohľadnil jeho dlhoročnú prax notára. Zdôraznil, ţe ţalovaný nepredloţil, resp. netrval na predloţení originálu plnomocenstva, na základe ktorého bola H. R splnomocnená na všetky právne úkony týkajúce sa predaja spornej nehnuteľnosti, t. j. na podpísanie kúpnopredajnej zmluvy a tieţ aj na prevzatie peňazí. Tento dokument je overený notárskym úradom JUDr. J. H., pani I. B. ako „ notárskou konšpicientkou“. Ţalovaný si mohol overiť, či bola plná moc overená v súlade s príslušnými ustanoveniami Notárskeho poriadku, nakoľko výraz „konšpicient“ je zastaralý, v roku 2000 (v čase overenia) sa pouţíval uţ len veľmi zriedka resp. sa uţ vôbec nepouţíval. Ďalej si ţalovaný mal všimnúť, ţe na dohode z 2.8.2000 sú tri podpisy – ţalobcov, H. R. a D. L., pričom nie je overený podpis D. L. a je tam ako nadbytočný. Podpis H. R. je opätovne overený H. B. ako „ notárskou konšpicientkou“, podpis ţalobcu aj voľným okom javí výrazné známky odlišnosti od jeho podpisu na zápisnici o prijatí peňazí do úschovy z 19.7.2000, ako aj od podpisu na kúpnej zmluve z 12.7.2000. Ţalovaný uznal pochybenie, pokiaľ išlo o vydanie peňazí z úschovy v časti dane z prevodu nehnuteľností. Bránil sa tým, ţe peniaze vydal na základe predloţeného originálu plnomocenstva a predloţeného listu vlastníctva, kde bol ako vlastník zapísaný ţalobca. Odvolací súd tieţ zistil, ţe škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, ktorý zase nebol obozretný pri vkladaní peňazí do úschovy a nebola mu podozrivá ani cena nehnuteľnosti, ktorá bola (v súvislosti s predloţeným znaleckým posudkom) oveľa niţšia ako sa v tom čase a mieste ceny pohybovali. Táto skutočnosť bola preukázaná aj stanoviskom jednotlivých realitných maklérov. Ţalobca teda mal byť pri kúpe pozemku obozretnejší aj so zreteľom na to, ţe predávajúce boli dve staršie osoby. Napokon aj 4 7 Cdo 64/2012 skutočnosti, ţe pri ohliadke nehnuteľnosti sa predávajúce na vlastný pozemok nemohli dostať inak ako cez dieru v plote, ţe nemali snahu zabezpečiť riadny vstup na pozemok a ţe sa po neúspešných pokusoch kontaktovať s pánom Š. ( po zapísaní vlastníctva zo 4.8.2000 ), išiel informovať na notársky úrad ţalovaného aţ dňa 30.8.2000, mali vyvolať u neho podozrenie v osobe vlastníka pozemku. Odvolací súd preto dospel k záveru, ţe škoda bola spôsobená aj konaním ţalobcu (§ 441 Občianskeho zákonníka). Nakoľko sa pohľadávka stala splatnou 14.2.2002 (podľa výzvy), ţalovaný sa s jej plnením dostal do omeškania 15.2.2002 (§ 563 Občianskeho zákonníka). O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. V rámci uloţenia povinnosti zaplatiť štátu pomernú časť súdneho poplatku v sume 3 319,39 eur uviedol, ţe táto suma zodpovedá časti nároku, v ktorej bol neúspešný (t.j. 5% z 87 465, 97 eur podľa zákona č. 71/1992 Zb.) Rozhodol tak po zohľadnení skutočnosti, ţe ţalobca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov vo výške ¾ a zaplatil pomernú časť poplatku za návrh vo výške ¼, t.j. 50.000 Sk. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v časti, ktorou bol návrh do sumy 78 503, 62 eur zamietnutý) podal ţalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. Rozhodnutie odvolacieho súdu navrhol zrušiť a vec mu opätovne vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípady, keď škoda spôsobená poškodenému nie je v plnom rozsahu výsledkom konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne alebo úplne podieľa aj konanie samotného poškodeného. Zodpovednosť poškodeného je preto daná, ak je konanie poškodeného v príčinnej súvislosti so vznikom škody, teda ak škoda vznikla aj následkom konania poškodeného, ktoré musí byť zavinené. Zavinenie konajúceho sa hodnotí z hľadiska nedbanlivosti či opomenutia starostlivosti, ktorú mal konajúci dodrţať vo vlastnej starostlivosti, a tieţ akým spôsobom by sa zachoval v danom prípade starostlivý človek resp. aké správanie by sa spravidla od kaţdého konajúceho v danej veci dalo očakávať. Vyslovil názor, podľa ktorého je vylúčená spoluzodpovednosť ţalobcu v prípade, ţe škoda bola škoda spôsobená v súvislosti s výkonom notárskej činnosti. Ţalobca práve pre zvýšenú ochranu svojich 5 7 Cdo 64/2012 majetkových záujmov pred moţným rizikom podvodu vyuţil právnicky kvalifikované sluţby notára, ktorý za ne ručí, preberá poistné riziko, ktoré je kryté zákonným zmluvným poistením. Skutočnosti, na ktorých odvolací súd zaloţil spoluvinu na vzniknutej škode, nie sú v príčinnej súvislosti so svojvoľne vyplatenými finančnými prostriedkami. Uviedol, ţe ţalovaný ako profesionál mal zistiť, ţe „ konšpicientka“ bola uţ v roku 2000 notárkou, ţe ţalobca nepodpísal dohodu z 2.8.2000 a ručil za daň z prevodu, ktorej poplatníkom boli predávajúci. Súdom vytýkaná nízka kúpna cena, starší vek predávajúcich, zanedbaný pozemok, netradičný prístup naň, sú skutočnosťami, ktoré nemohli viesť spoluúčasti ţalobcu na vzniku škody. Za tzv. inú vadu označil postup odvolacieho súdu, keď vychádzal z iného skutkového základu neţ prvostupňový súd bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 2 O. s. p. a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje zistenie okresný súd resp. by dôkazy zopakoval. Ţalovaný sa v dovolacom konaní nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti časti rozhodnutia, ktorú moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 242 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe (v napadnutej časti) treba rozsudok odvolacieho súdu opätovne zrušiť a vec mu (v rozsahu zrušenia) vrátiť na ďalšie konanie. Z hľadiska prípustnosti dovolania treba uviesť, ţe dovolanie je v predmetnej veci prípustné iba v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p., lebo ňou bol zmenený (vyhovujúci) rozsudok súdu prvého stupňa a návrh bol zamietnutý Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný tak rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá len vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť 6 7 Cdo 64/2012 dovolací súd sa týmito otázkami zaoberal a prítomnosť vád vymenovaných v § 237 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.