2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Uviedol, že Krajský súd v Trnave postúpenie veci založil na právnom názore, že pri absencii prechodného ustanovenia CSP k funkčnej príslušnosti odvolacích súdov v odvolacích konaniach začatých a právoplatne neskončených do
ktorého sa má dotknutá vec dokončiť na Okresnom súde Trnava s výnimkou prípadu, ak by
osobitného predpisu došlo k prechodu výkonu súdnictva na iný súd. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 18l (prechodné ustanovenia k úpravám sídiel a obvodov okresných súdov) neupravuje prechod výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava na akýkoľvek iný súd, ani na iný kauzálne príslušný súd
CSP.
názoru Krajského súdu v Bratislave je kauzálna príslušnosť formou vecnej príslušnosti súdu, na ktorú treba aplikovať prechodné ustanovenie § 471c CSP,
ktorého sa aj v prípade príslušnosti súdu
CSP majú neskončené veci dokončiť na vecne a miestne príslušných súdoch, na ktorých boli začaté pred
CSP, čo je aj pochopiteľné, keďže odvolacie konanie sa začalo a vec bola predložená odvolaciemu súdu pred 1. júnom 2023 a ak by aj nedošlo k predloženiu veci odvolaciemu súdu pred týmto okamihom, ustanovenie § 40 CSP (časť vety za bodkočiarkou) vylučuje, aby ku skúmaniu príslušnosti
CSP vôbec mohlo dôjsť po tom, ako bolo vo veci otvorené pojednávanie alebo predbežné prejednanie sporu. Na uvedenej argumentácii nič nemení ani skutočnosť, že Okresný súd Trnava sa v dôsledku novely CSP stal kauzálne príslušný súdom v obchodnoprávnych veciach. Keďže odvolaním napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní, v ktorom je daná kauzálna príslušnosť (akéhokoľvek) súdu v obchodnoprávnych sporoch
CSP, pre určenie funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu nemožno použiť ustanovenie § 34 ods. 2 CSP, ale je potrebné postupovať
1 CSP o „všeobecnej“ funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Trnave (§ 43 ods. 2 CSP) posúdil predložený nesúhlas s postúpením obchodnoprávneho sporu na odvolacie konanie a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave nie je dôvodný. 3.
článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 4.
článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 5.
CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné:
1 CSP, ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. 7.
2 CSP, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní
:
CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 9.
mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných
predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
1 CSP vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu funkčne príslušnému na rozhodnutie o podanom odvolaní
2 CSP v platnom znení. Krajský súd v Bratislave s postúpením sporu nesúhlasil a spis predložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie sporu o príslušnosť (§ 43 ods. 2 CSP).
doterajších predpisov. Preto pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach upravené inak, je potrebné, aby súdy aj na konania začaté a prebiehajúce
predchádzajúcej právnej úpravy aplikovali novú právnu úpravu, a to od momentu nadobudnutia jej účinnosti.
ktorého sa konania začaté
predchádzajúcej právnej úpravy a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných
predpisov účinných do
2 písm. b) CSP je na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní
g) CSP príslušný Krajský súd v Bratislave. 15. Predkladajúci Krajský súd v Bratislave v dôvodoch svojho nesúhlasu s postúpením sporu o. i. uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemohlo byť vydané v konaní
mája 2023 nebola upravená a tiež, že kauzálna príslušnosť súdu je formou vecnej príslušnosti, a teda sa na ňu vzťahuje prechodné ustanovenie § 471c CSP. 16. Najvyšší súd SR k tejto argumentácii uvádza, že v súlade s vyššie ozrejmeným výkladom ustanovenia § 471c CSP, z ktorého znenia a contrario vyplýva, že sa nevzťahuje na funkčnú príslušnosť a ani na kauzálnu príslušnosť a vzhľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy, je za konania
2 CSP) potrebné považovať konania v obchodnoprávnych sporoch, vedené na ktoromkoľvek okresnom súde (prípadne mestskom súde), bez ohľadu na to, kedy bolo konanie začaté. Nie je pritom možné vnímať kauzálnu príslušnosť ako formu vecnej príslušnosti. Vecná príslušnosť upravuje, ktorý súd v rámci súdnej sústavy je oprávnený konať a rozhodovať v prvej inštancii. Kauzálna príslušnosť upravuje - na základe kritéria predmetu sporu (kauzy) - ktorý súd je príslušný na konanie vo veci. Uvedené druhy príslušnosti nemožno stotožňovať, každý druh príslušnosti má svoj vlastný účel, samostatné kritéria určovania a aj osobitnú úpravu, čomu zodpovedá aj systematické členenie tretej hlavy prvej časti CSP na jednotlivé diely. 17.
názoru Najvyššieho súdu SR zákonodarca v ustanovení § 471c CSP zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach začatých do 31. mája 2023 neupravil zámerne. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca v znení tohto prechodného ustanovenia pristúpil k vymenovaniu iných druhov príslušnosti, ktoré zostávajú zachované (vecnej a miestnej), avšak kauzálnu a ani funkčnú príslušnosť neuviedol (na rozdiel od iného prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP). Krajským súdom v Bratislave prezentovaný výklad,
ktorého by konania o odvolaniach podaných do 31. mája 2023 mali byť dokončené na „pôvodných“ krajských súdoch, t. j. funkčne príslušných
predpisov účinných do 31. mája 2023, nerešpektuje účel sledovaný predmetnou novelou, ktorým je v prvom rade špecializácia súdov, vrátane odvolacích. Navrhovaný výklad by spôsobil neželanú dvojkoľajnosť, kedy by odvolacie konania v obchodnoprávnych sporoch, napriek zamýšľanej špecializácii, naďalej prebiehali aj na takých krajských súdoch, ktoré už
novej právnej úpravy nemajú byť súčasťou špecializovaného obchodného súdnictva. Vzhľadom na znenie § 471c CSP a jeho výklad ozrejmený v odôvodnení tohto rozhodnutia, zmenou funkčnej príslušnosti odvolacích súdov prišlo k zmene funkčne príslušných súdov aj v odvolacích konaniach začatých pred účinnosťou novely. Pri takto zvolenom riešení Najvyšší súd SR aplikoval aj základné princípy CSP vymedzené v čl. 4 ods. 1 a čl. 17. 18. K namietanému nesprávnemu postupu Krajského súdu v Trnave v súvislosti s postúpením danej veci Najvyšší súd SR uvádza, že
CSP je krajský súd povinný skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania. Preto pokiaľ v priebehu odvolacieho konania dôjde k zmene právnej úpravy funkčnej príslušnosti, je na zákonodarcovi, aby jednoznačne a zrozumiteľne upravil, či s ohľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy a povinnosť odvolacieho súdu skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania (§ 40 CSP), zostáva zachovaná funkčná príslušnosť v konaniach začatých
prechádzajúcej právnej úpravy, a to prijatím zodpovedajúceho prechodného ustanovenia, ktoré však v rámci predmetnej novely prijaté nebolo.
názoru Najvyššieho súdu SR prijatými závermi nedochádza k porušeniu práva na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a ani k porušeniu zásady perpetuatio fori, keďže k zmene funkčnej príslušnosti prišlo na základe zmeny právnej úpravy a jej okamžitej aplikovateľnosti, pričom úprava intertemporality novej procesnej úpravy bola v rukách zákonodarcu. 20. Najvyšší súd SR z uvedených dôvodov dospel k záveru, že na konanie a rozhodnutie o odvolaní žalovaného je príslušný Krajský súd v Bratislave. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.