Obsah (5)

§ 19§ 420§ 421§ 428§ 429

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obo/1/2022 Identifikačné číslo spisu: 7007200956 Dátum vydania rozhodnutia: 10.10.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 19ods.

1 a ods. 2 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že vec sa nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

1. Odvolací súd poukazuje na to, že zapísaním veci do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu správcom sa nemení jej skutočný vlastník. V konaní o vylučovacej (excindačnej) žalobe je súd v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV oprávnený len prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva, prípadne iného práva (napríklad práva spoluvlastníckeho, práva užívania veci a podobne) k vylučovanej veci za tým účelom, aby mohol dospieť k záveru o správnosti alebo nesprávnosti postupu správcu konkurznej podstaty úpadcu pri zapísaní spornej veci alebo viacerých vecí do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Výsledkom incidenčného sporu nie je určenie vlastníckeho práva, ale výrok, ktorým súd buď zamietne vylučovaciu žalobu alebo rozhodne o vylúčení veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, pokiaľ žalovaný správca nepreukáže oprávnenosť svojho postupu pri jej zapísaní do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu.
2. Zo spisu vyplýva, že uznesením konkurzného súdu č. k. 1K/503/95-68 z
3. novembra 2001 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, pričom až dodatočne v roku 2006 správca zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca ako vylučovateľ podal v súdom stanovenej lehote podľa § 19 ods. 2 ZKV žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, že k predmetným nehnuteľnostiam má právo užívania a s poukazom na to, že predmetné nehnuteľnosti mu boli odovzdané do obhospodarovania na základe dohody o vydaní lesného majetku z
4. mája 1996, uzavretej medzi žalobcom a Východoslovenskými lesmi Košice, š. p. a prílohy č. 1 k Doplnku č. 1 z
5. januára
6. Zoznam nehnuteľností (parciel) vedených na LV č. XXX k. ú. H. po schválení ZRPS (37 parciel) a ich výmeru na základe výzvy odvolacieho súdu uviedol žalobca v odpovedi z
7. apríla
9. Zapísané veci, pohľadávky a ďalšie práva, o ktorých sú pochybnosti, či patria do súpisu majetku konkurznej podstaty, môžu byť z tohto súpisu vylúčené (ak nedošlo k vyriešeniu sporného problému na základe mimosúdnej dohody uzavretej medzi vylučovateľom a správcom konkurznej podstaty) len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o vylúčenie vecí, pohľadávok, resp. práv zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Tretia osoba, ktorá tvrdí, že veci do konkurznej podstaty nepatria (vylučovateľ), môže podať vylučovaciu žalobu proti správcovi konkurznej podstaty, a to aj vtedy, ak k podaniu takejto žaloby nebola konkurzným súdom vyzvaná. Aktívna vecná legitimácia vylučovateľa k podaniu vylučovacej žaloby je daná už tým, že veci boli správcom konkurznej podstaty zapísané do súpisu majetku konkurznej podstaty. Podľa § 19 ods. 2 ZKV konkurzný súd uloží vylučovateľovi podať vylučovaciu žalobu len vtedy, ak táto osoba tak neurobila z vlastnej iniciatívy. Žaloba na vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty, do ktorej ich správca zapísal, je svojou povahou procesnou žalobou, a nie žalobou hmotnoprávnou. Predpokladá vyhlásenie konkurzu a jeho trvanie v čase rozhodovania súdu. O práve založenom predpismi hmotného práva, ktoré zostávajú iba právnym dôvodom žaloby, sa súd vyjadruje len ako o predbežnej otázke v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vylučovacia žaloba je svojou povahou žalobou určovacou, a nie žalobou na plnenie (rozsudok NS SR z
10. júna 2023 sp. zn. 1Obo/6/2022, 1Obo/7/2022; obdobne rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z
11. septembra 2012, sp. zn. 29 Cdo 663/2012 a z
12. augusta 2004, sp. zn. 29 Odo 182/2004). Zisťovanie a preukazovanie naliehavého právneho záujmu na podanej vylučovacej žalobe sa nevyžaduje, pretože tento vyplýva priamo z právneho predpisu - ZKV (k uvedenému porovnaj tiež uznesenie NS SR z
13. septembra 2003, sp. zn. 4Obo/100/2002). Predpokladom úspešnosti vylučovacej žaloby je, že vec bola správcom konkurznej podstaty úpadcu zapísaná do súpisu majetku konkurznej podstaty, vylučovacia žaloba bola podaná vylučovateľom najneskôr v posledný deň lehoty určenej tejto osobe na podanie žaloby na základe výzvy konkurzného súdu (pokiaľ vylučovaciu žalobu nepodal vylučovateľ sám bez tejto výzvy), v čase rozhodnutia súdu o vylúčení veci účinky konkurzu trvajú, vec je naďalej zapísaná v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu a vylučovateľ preukázal, že vec nemala byť do súpisu majetku konkurznej podstaty zapísaná a že mu svedčí tzv. lepšie právo, ktoré vylučuje zapísanie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu.
14. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď v prípade predmetnej vylučovacej žaloby skúmal, či žalobca ako nevlastník predmetných nehnuteľností bol alebo nebol oprávnenou osobou podľa reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. a či preukázal naliehavý právny záujem na vylúčení predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, s následným záverom, že keďže žalobca naliehavý právny záujem nepreukázal, tak v (incidenčnom) spore nie je aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odvolateľa, že pre rozhodnutie súdu o vylučovacej žalobe bolo bez právnej relevancie zisťovanie, či žalobca bol alebo nebol oprávnenou osobou podľa reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. (resp. kto takou oprávnenou osobou bol), pretože predmetom sporu nie je uplatnenie reštitučného nároku podľa reštitučného zákona. Relevantnou otázkou bolo, či žalobcovi ako vylučovateľovi svedčí tzv. lepšie právo na vylúčenie sporných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu a či žalovaný správca preukázal dôvodnosť ich zápisu (v posudzovanom prípade dodatočného zápisu) v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu. V tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
15. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že podstatou sporného zápisu vecí zapísaných do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu je existencia skutočnosti, ktorá spochybňuje zapísanie vecí do tohto súpisu. Najčastejšie ide o spornosť ohľadom vlastníckeho práva k veciam, avšak týmto dôvodom môžu byť aj iné skutočnosti, ktoré zapísanie vecí do súpisu majetku konkurznej podstaty vylučujú. Môže to byť akákoľvek právne relevantná skutočnosť, ktorá spochybňuje zapísanie vecí do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, ako napríklad spoluvlastnícke právo, užívacie právo a podobne. V konaní o vylučovacej žalobe je súd podľa § 19 ods. 2 ZKV oprávnený v odôvodnení svojho rozhodnutia len prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva, resp. iného práva k vylučovaným veciam za tým účelom, aby mohol dospieť k záveru o správnosti alebo nesprávnosti postupu správcu konkurznej podstaty úpadcu pri ich zapísaní do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu.
16. V posudzovanom prípade úpadca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, pretože na LV č. XXX k. ú. H. je - aj podľa zistenia súdu prvej inštancie - ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný neexistujúci subjekt „Poľnohospodárske Dubová, IČO: 00 328 251“. Žalovaný správca napriek jeho tvrdeniu, že úpadca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, túto skutočnosť v konaní právne relevantným spôsobom nepreukázal. Rovnako žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, avšak svedčí mu užívacie právo k týmto nehnuteľnostiam na základe dohody o vydaní lesného majetku z
17. mája 1996 a Doplnku č. 1 (z
18. januára 2008) k dohode zo dňa
19. mája 1996 a jeho prílohy č.
20. K tomuto záveru dospel aj súd prvej inštancie v odseku 29 odôvodnenia svojho rozsudku, keď konštatoval, že žalobcovi svedčí iba užívacie právo k nehnuteľnostiam, nie právo vlastnícke, resp. iné práva. K uvedenému odvolací súd uvádza, že dôvodom pre vylúčenie sporných vecí (v danom prípade nehnuteľností) zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu je tzv. lepšie právo, ktorým nemusí byť len vlastnícke právo. Týmto dôvodom, ako je už vyššie konštatované, môže byť napríklad aj užívacie právo vylučovateľa, ako tomu je aj v posudzovanom prípade.
21. Po preskúmaní veci a zopakovaní dokazovania na odvolacom pojednávaní odvolací súd dospel k záveru, že žalobca ako vylučovateľ preukázal, že predmetné nehnuteľnosti nemali byť zapísané do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, pretože úpadca nebol a nie je ich vlastníkom (ako tvrdil), pričom žalobcovi ako vylučovateľovi svedčí tzv. lepšie právo, ktoré vylučuje zapísanie predmetných nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, a ktorým je užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd preto považoval za dôvodné odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedené závery postačujú preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a vyhovel excindačnej žalobe o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odvolací súd vylúčil všetky žalobcom označené nehnuteľnosti (37 parciel), nakoľko úpadca nie je ich vlastníkom a tieto sú v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu zapísané nedôvodne ako majetok úpadcu, v dôsledku čoho nemôžu byť ani predmetom prípadného speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Opodstatnenosťou, resp. neopodstatnenosťou ďalších odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. b), d), g) CSP] sa odvolací súd už nezaoberal, pretože ani prípadná nedôvodnosť niektorého z nich by nemala žiadny vplyv na (konečné) rozhodnutie o odvolaní žalobcu (odvolací súd by nerozhodol inak). Konštatovaná dôvodnosť odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP bola postačujúca pre meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu.
22. Záverom odvolací súd uvádza, že (odvolaciemu) návrhu odvolateľa na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nebolo možné vyhovieť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už dvakrát zrušené odvolacím súdom a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom odvolací súd v predmetnom odvolacom spore konal a rozhodoval o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie (§ 390 CSP).
23. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vecne prejednal odvolanie žalobcu, pretože proti rozsudku súdu prvej inštancie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie nesprávne v poučení o opravnom prostriedku uviedol, že proti jeho rozsudku nie je odvolanie prípustné.
24. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť strán sporu na to, že rozsudok o predmetnej vylučovacej žalobe nerieši pre strany sporu otázku vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá naďalej ostala sporná, a to s poukazom na zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na LV č. XXX k. ú. H., kde v časti „B - vlastníci“ pod poradovým číslom B1 je zapísaný neexistujúci subjekt „Poľnohospodárske Dubová, IČO: 00 328 251“. Vyriešenie tejto otázky bude zrejme možné len v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pokiaľ medzi stranami sporu nedôjde k vyriešeniu mimosúdnou dohodou.
25. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP. Úspešnou stranou sporu bol žalobca, ktorému vznikol proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
26. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

§ 421ods.

1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenie právnej otázky a), pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Oprávneným subjektom na podanie dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424, § 427 CSP).

§ 428

CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). Dovolanie prípustné

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§ 432 CSP).

§ 429CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:

1. a)dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
2. b)dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
3. c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisu o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.