4 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Ntc/18/2022, z 27. júla 2023 z r u š u j e . II.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, rozsudok Krajinského súdu Korneuburg, sp. zn. 328 Hv 11/22v, zo
, 128 odsek 1 číslica 5, 129 odsek 1, 130 odsek 2, 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, na tom skutkovom základe, že I/ H. S. v období od 06.07.2018 do 04.11.2021, čiastočne vo vedomej a chcenej spolupráci ako spolupáchatelia (§ 12 rakúskeho Trestného zákona) s osobitne stíhaným P. W. a Y. P. za účelom zárobku (§ 70 odsek 1 číslica 3 rakúskeho Trestného zákona) cudzie hnuteľné veci, a síce bicykle, E-skútre a iné veci ako kozmetický tovar, potraviny a oblečenie, náradie a medené káble v celkovej hodnote cca 32.000,-EUR, čiastočne vlámaním, odcudzili, respektíve sa pokúsili odcudziť s úmyslom sa ich privlastnením neoprávnene obohatiť, a síce:
2 Trestného poriadku sa bude pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg, sp. zn. 328 Hv 11/22v, zo
2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon tohto trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odôvodnenie V označenom rozsudku z 27. júla 2023 súd prvého stupňa v podstate skonštatoval: „Spolkové ministerstvo spravodlivosti Rakúskej republiky dňa 28.07.2022
odsek 1 zákona číslo 549/2011 Zbierky zákonov o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona číslo 221/2006 Zbierky zákonov o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") podalo na Krajský súd v Bratislave podanie z 21.07.2022 pod číslom 2022-0.503.255 obsahujúce osvedčenie uvedené v článku 5 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej len Rámcové rozhodnutie), vydané k slovenskému štátnemu občanovi H. S., narodenému XX.XX.XXXX v O., zápisnicu s vyjadrením odsúdeného z 12.05.2022 spísanú v Justičnom zariadení Korneuburg a rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg, spisová značka 328 Hv 11/22v, zo 17.03.2022, na ďalšie konanie o uznaní a prevzatí výkonu rozhodnutia. Rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg, spisovej značky 328 Hv 11/22v, zo 17.03.2022 bol H. S. uznaný za vinného v bode I/ z trestného činu ťažkej krádeže za účelom zárobku, čiastočne vlámaním,
, 128 odsek 1 číslica 5, 129 odsek 1, 130 odsek 2, 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, v bode II/ z prečinu
odsek 1 číslica 2 a 3 Zákona o zbraniach a v bode III/ z prečinu poškodenia veci
Trestného zákonníka Rakúskej republiky, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Vzhľadom na skutočnosť, že skutok v bode II/ rozsudku Rakúskej republiky kvalifikovaný ako prečin
odsek 1 číslica 2 a 3 Zákona o zbraniach a skutok v bode III/ rozsudku Rakúskej republiky kvalifikovaný ako prečin poškodenia veci
Trestného zákonníka Rakúskej republiky, ktorých skutkové podstaty sú citované v osvedčení, nie sú trestnými činmi
právneho poriadku Slovenskej republiky, Krajský súd v Bratislave sa na podklade § 17 odsek 1 zákona obrátil na justičné orgány štátu pôvodu so žiadosťou o úpravu trestnej sankcie vo vzťahu k uvedeným skutkom. Krajinský súd Korneuburg v reakcii na výzvu krajského súdu na zaujatie stanoviska vydal dňa 4.11.2022 pod spisovou značkou 328 Hv 11/22v, rozhodnutie, ktorým priradil ku skutku v bode II/ trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace a ku skutku v bode III/ trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, v dôsledku čoho znížil pôvodný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov". Krajský súd v ďalšom citoval znenie ustanovení § 4 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 12 ods. 1 veta práv, § 15 ods. 1 a čl. 6 bodu 2 písm.
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok. Krajský súd v Bratislave
odsek 1 zákona sa na neverejnom zasadnutí oboznámil s obsahom predloženého spisového materiálu a zistil, že H. S. je štátnym občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (obec W. X., okres V.) a bol právoplatne odsúdený pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, a ktorý nie je v osvedčení označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej z kategórií trestných činov uvedených v § 4 odsek 3 zákona. Senát preto skúmal, či skutky v bode I/ sú trestným činom aj
právneho poriadku Slovenskej republiky s poukazom na § 4 odsek 2 zákona a dospel k záveru, že skutky v bode I/ možno v súhrne posúdiť ako pokračovací trestný čin krádeže
odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona Slovenskej republiky spáchaný sčasti v štádiu pokusu
Trestného zákona Slovenskej republiky a sčasti formou spolupáchateľstva
Súd prvého stupňa uviedol znenie čl. 9 ods. 1 písm. j), čl. 18 ods. 1, ods. 2 písm. g), ods. 3 Rámcového rozhodnutia Rady, § 16 ods. 1 písm. k), § 21 ods. 2 písm.
ustanovenia § 48 Trestného zákona, striktne vychádzajúc z kritérií uvedených v § 48 odsek 2 písmeno
odsek 1 až 3 a § 8 odsek 1 až 4 zákona číslo 475/2005 Zbierky zákonov o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže,
stupňa stráženia, dĺžky trestu, závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie". V súvislosti s uvedeným uviedol znenie § 48 ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 4 Trestného zákona. Ďalej dôvodí: ,,Vzhľadom na to, že rozsudok Krajinského súdu Korneuburg, spisová značka 328 Hv 11/22v, zo 17.03.2022, právoplatný 22.03.2022, neobsahuje výrok o zaradení odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, bolo potrebné prispôsobiť režim výkonu trestu odsúdeného, a to
Súd sa oboznámil s odpisom registra trestov odsúdeného H. S. a zistil, že tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu, za ktorý mu bola uložená uznávaná trestná sankcia, vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd pri zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu vychádzal z § 17 odsek 4 zákona, ktoré prikazuje súdu neuložiť prísnejšiu trestnú sankciu z hľadiska druhu a dĺžky, ako bola uložená v rozhodnutí. Súdy Slovenskej republiky nemôžu uplatňovať v rámci svojho rozhodnutia kritériá pre ukladanie trestu dané právnymi predpismi Slovenskej republiky, ale musia dôsledne akceptovať kritériá pre ukladanie trestov, ktoré použili cudzie súdy vo svojich rozhodnutiach. Ak z rozhodnutia cudzieho súdu, v konkrétnom prípade súdu Rakúskej republiky nevyplýva, že ako kritérium pre uloženie trestu odňatia slobody odsúdenému H. S. vzal do úvahy recidívu, teda predchádzajúce odsúdenie, nemôže to mať svoj odraz ani v časti výroku rozhodnutia súdu Slovenskej republiky o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody, pretože by sa tým menili kritériá, ktoré použil cudzí (rakúsky) súd pri svojom rozhodovaní o treste H. S. v jeho neprospech, čo odporuje § 17 odsek 4 zákona. Prevzatie výroku o treste rozhodnutia cudzieho štátu súdmi Slovenskej republiky, doplnené o výrok o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s príslušným stupňom stráženia,
kritérií na prevzatie a výkon rozhodnutia, uvedených v § 17 zákona, musí zabezpečovať, aby uložená trestná sankcia nielen nezhoršila postavenie odsúdeného, ale aby aj v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii. Pôvodne cudzím rozhodnutím uložený trest odňatia slobody, doplnený na jeho výkon v podmienkach Slovenskej republiky aplikovaním príslušného ustanovenia § 48 Trestného zákona, musí v použití tohto ustanovenia odrážať iba jeho znenie o zaradení do príslušného stupňa stráženia s abstrahovaním od uplatnenia podmienok a kritérií, spojených v tomto ustanovení s príslušným stupňom stráženia. V zmysle konštatovaného a s poukazom na § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona krajský súd rozhodol o zaradení odsúdeného H. S. pre výkon trestu odňatia slobody uloženého uznávaným rozhodnutím rakúskeho súdu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V načrtnutom kontexte a k otázke rozhodovania o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s príslušným stupňom stráženia pri uznávaní cudzieho rozhodnutia (v tomto prípade rakúskeho), ktoré neobsahuje výrok o zaradení odsúdeného do presne špecifikovaného ústavu na výkon trestu
stupňa stráženia, krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisová značka 2 Urto 5/2013 zo 4.02.2014". Odsúdený H. S. proti tomuto rozsudku podal odvolanie nazvané ,,Sťažnosť voči rozhodnutiu KS v Ba pod sp. zn. 4Ntc/18/2022, z 27.7.2023, týkajúce sa uznania a vykonania rozsudku (sp. zn. 328 Hv 11/22v) súdom (Landesgericht Korneuburg AT) na území Slovenskej republiky" (č. l. 231 a nasl. spisu), ktoré úvodom odôvodnil tým, že zhrnul priebeh uznania a výkonu napadnutého rozhodnutia a ďalej v podstate dodal, že s takýmto uznaním nesúhlasí. Uvádzal tiež, že skutky v bodoch 23, 24, 25, 35, 38 vôbec nespáchal. Nemecký jazyk neovláda a asi pred mesiacom si dal preložiť rozsudok, ktorý sa má uznať. Od
Trestného poriadku. Explicitne to vyplýva z § 29 zákona č. 549/2011 Z. z., ktorý znie: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok". Zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, v ustanovení § 17 ods. 2 stanovuje nasledovné: ,,Ak sa rozhodnutím uložila trestná sankcia spojená s odňatím slobody, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím
odseku 1 nahradí trestnú sankciu takou trestnou sankciou, ktorú by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval; pritom dbá o to, aby takto uložená trestná sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii. Trestnú sankciu spojenú s odňatím slobody nemožno nahradiť peňažným trestom". Ustanovenie § 17 ods. 3 stanovuje nasledovné: ,,Ak sa rozhodnutím o trestnej sankcii uložila trestná sankcia v trvaní, ktoré nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím
odseku 1 trvanie trestnej sankcie primerane upraví. Takto upravená dĺžka trvania trestnej sankcie nesmie byť kratšia ako najdlhšie trvanie ustanovené pre rovnaké trestné činy
právneho poriadku Slovenskej republiky". Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, síce berie do úvahy prípady, pri ktorých dochádza k uloženiu sankcie, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo jej trvanie (dĺžka) nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, avšak nezohľadňuje prípady, kedy dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky - inými slovami - zákon č. 549/2011 Z. z.. rieši len situáciu, keď trest uložený v štáte pôvodu nie je zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale nerieši situáciu, ak uložený trest v štáte pôvodu je zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V takom prípade, keďže nemožno postupovať
zák. č. 549/2011 Z. z. (tento zákon to nerieši), je nevyhnutné s ohľadom na § 29 zák. č. 549/2011 Z. z. rozhodnúť
2 Trestného poriadku, ktorý znie: ,,Ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny
odseku 1. Tento postup je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka". Toto ustanovenie je osobitnou, zjednodušenou formou exequaturu. Súd rozhoduje, že sa bude pokračovať vo výkone trestu „uloženého cudzím rozhodnutím" (teda v takej dĺžke a v takom druhu, ako ho uložil cudzí súd) a bez jeho premeny
odseku 1, teda bez premeny na trest, ktorý by uložil slovenský súd, keby sám konal v trestnej veci. To však neznamená, že pri postupe
2 nedochádza k „premene trestu". Súd preberá cudziu sankciu do svojho vlastného uznávacieho rozsudku, a teda „premieňa trest" uložený v cudzom rozhodnutí na „svoj" trest tým, že ho prevezme do slovenského rozhodnutia. Pri danom postupe sa od súdu nevyžaduje, aby vykonal hĺbkovú analýzu cudzieho rozhodnutia. Ak usúdi, že dĺžka a druh trestu odňatia slobody sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda zodpovedajú trestným sadzbám za konkrétny trestný čin a spôsobu výkonu trestu (napr. kategória ústavu pre výkon trestu) tak, ako ich predvída slovenský právny poriadok, sankciu udelenú cudzím justičným orgánom „prevezme" do výroku svojho uznávacieho rozsudku a rozhodne, že sa vo výkone tohto trestu bude pokračovať bez jeho premeny na trest, ktorý by uložil
slovenského právneho poriadku, keby sám konal vo veci. Na základe uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že ak bol dotknutej osobe uložený uznávaným cudzím rozhodnutím trest zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky (zákon č. 549/2011 Z. z. takúto situáciu nerieši), súd Slovenskej republiky je povinný (§ 29 zákona č. 549/2011 Z. z.) rozhodnúť o uznaní cudzozemského rozhodnutia tak, že sa vo výkone trestu bude pokračovať bez jeho premeny v zmysle § 517 ods. 2 Trestného poriadku. Pokiaľ súd nerozhodne
2 Trestného poriadku, nastáva situácia, že uznaným rozhodnutím by odsúdený mal vykonať celý trest v pôvodnej dĺžke na území Slovenskej republiky tak, ako mu bol uložený v štáte pôvodu, hoci by už časť takto uloženého trestu mal vykonanú v štáte pôvodu (ide ale o principiálnu povinnosť uložiť trest správne a v súlade so všetkými ustanoveniami týkajúcimi sa výroku o treste). Ustanovenie § 29 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii (ďalej len zákon č. 549/2011 Z. z.), znie: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok". Z povahy veci vyplýva, že ide najmä o tie ustanovenia Trestného poriadku, ktoré obsahovo vo všeobecnosti upravujú konanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, a teda konanie
prvého dielu tretej hlavy piatej časti Trestného poriadku - uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia - § 515 - 521 Trestného poriadku a samozrejme i ustanovenia o rozsudku (§ 163 a nasl. Trestného poriadku a pod.). Označené konanie je konaním lex specialis ku konaniu
šiestej hlavy tretej časti Trestného poriadku - odvolanie a konanie o ňom, ktoré ako podporné subsidiárne dopĺňa konanie špeciálne.
4 tretia veta Trestného poriadku. „Ak (poznámka - najvyšší súd) odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či cudzie rozhodnutie uznáva, alebo neuznáva". Najvyšší súd je teda povinný (bez možnosti zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu) rozhodnúť o podanom odvolaní s konečnou platnosťou, a preto musí vždy preskúmať napadnutý rozsudok ako celok a napraviť každý chybný výrok v rozsudku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia. Preto najvyšší súd, rešpektujúc ustanovenie § 518 ods. 4 Trestného poriadku a postupujúc v súlade s ním, zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vo veci sám rozhodol. Najvyšší súd poznamenáva, že súd pri postupe
2 Trestného poriadku nevykonáva hĺbkovú analýzu cudzieho rozhodnutia a ani podmienok na uloženie primeraného druhu trestu a jeho výmery
ustanovení slovenského Trestného zákona. O postupe
1 Trestného poriadku, a teda o nahradení trestu iným trestom, ako bol odsúdenému uložený cudzozemským rozsudkom, súd môže uvažovať a následne rozhodnúť len vtedy, ak nie sú, resp. neboli splnené podmienky na postup
2 Trestného poriadku. Neoddeliteľnou súčasťou tohto výroku je rozhodnutie o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do určeného ústavu na výkon trestu. Pri tomto rozhodnutí, rešpektujúc ustanovenie § 17 ods. 4 zák. č. 549/2011 Z. z., nezohráva rozhodujúcu úlohu otázka podmienečného prepustenia, či preradenia na výkon trestu do miernejšieho ústavu na výkon trestu, pretože Slovenská republiky nevyužila možnosť
4 rámcového rozhodnutia rady ustanoviť, že pri každom rozhodnutí o predčasnom, alebo podmienečnom prepustení sa môže brať ohľad aj na tie ustanovenia vnútroštátneho práva uvedené štátom pôvodu,
ktorých má daná osoba nárok na predčasné a podmienečné prepustenie v istom stanovenom čase. Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní o výkone trestu, nejde o otázku podmienečného prepustenia, ktorá sa eventuálne bude v ďalšom priebehu konania riešiť
Trestného zákona Slovenskej republiky. Podstatným je to, aby v zmysle § 17 ods. 4 zák. č. 549/2011 Z. z. nedošlo k uloženiu prísnejšej trestnej sadzby z hľadiska jej druhu alebo výmery. Všetky úvahy a závery krajského súdu, týkajúce sa nezistenia dôvodov na odmietnutie uznania cudzozemského rozhodnutia (v bode I/) a splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok na pozitívne rozhodnutie
1 zák. č. 549/2011 Z. z., prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku, považuje najvyšší súd za relevantné, opodstatnené, dostatočné a vyčerpávajúce. Preto nepovažuje za nevyhnutné tieto opakovane rozoberať a ďalej na ne v úplnostiach odkazuje. Najvyšší súd uzatvára, že v predmetnej veci sú druh trestu - odňatia slobody i jeho výmera - zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a preto najvyšší súd nemal žiadny dôvod ani zákonný podklad na to, aby tento trest zmenil. Preto svojím rozsudkom v podstate len napravil formálne pochybenie krajského súdu na podklade podaného odvolania tak, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia odsúdeného H. S.. + + + Krajský súd správne konštatoval, že skutok uvedený v bode II/ rozsudku Krajinského súdu Korneuburg, sp. zn. 328 Hv 11/22v, zo 17. marca 2022, ktorým je trestný čin
odsek 1 číslica 2 a 3 rakúskeho Zákona o zbraniach, nie je trestným činom
právneho poriadku Slovenskej republiky a skutok uvedený v bode III/ vyššie menovaného rozsudku, ktorým je trestný čin poškodenia veci
rakúskeho trestného zákona, nie je trestným činom
právneho poriadku Slovenskej republiky. Zároveň dodal, že trestné činy, uvedené v bode II/ a v bode III/ vyššie menovaného rozsudku, nie sú priradené k ani jednej z kategórii uvedených v § 4 ods. 3 zákona. S poukazom na uvedené krajský súd zaslal žiadosť o stanovisko k čiastočnému uznaniu, adresovanú justičnému orgánu štátu pôvodu (Bundesministerium für Justiz, Wien, č. l. 35 a rub spisu), ktorý v nadväznosti na dotknutú žiadosť zaslal krajskému súdu súhlas s čiastočným uznaním (č. l. 62-a nasl. spisu). Krajský súd zároveň v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že proti odsúdenému sa vedie v Slovenskej republike trestné konanie pre skutky iné ako tie, za ktoré bol odsúdený uznaný vinným v predkladaných rozhodnutiach. Konkrétne ide o trestné konanie vedené pred Mestským súdom Bratislava I, sp .zn. B5-7T/29/2017, (na Okresnej prokuratúre Bratislava V vedené pod spisovou značkou 2 Pv 50/17/1105). S poukazom na uvedené krajský súd zaslal žiadosť (Bundesministerium für Justiz, Wien, č. l. 124 a nasl. spisu) o udelenie súhlasu s trestným stíhaním, respektíve prípadným výkonom uloženého trestu odsúdeného H. S., slovenského štátneho občana, nachádzajúceho sa toho času v justičnom zariadení Justizanstalt Korneuburg, Rakúska republika, pre trestný čin špecifikovaný v žiadosti a spáchaný pred odovzdaním, respektíve výkonom trestu na území Slovenskej republiky, ktorý v nadväznosti na dotknutú žiadosť zaslal krajskému súdu súhlas s trestným stíhaním a výkonom trestu v zmysle žiadosti krajského súdu (č. l. 177 a nasl. spisu).
1 písm. m) zákona súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak nedôjde k dohode s justičným orgánom štátu pôvodu o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia a justičný orgán štátu pôvodu nevezme osvedčenie späť.
1 veta druhá zákona súd môže rozhodnúť o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia len po predchádzajúcej dohode s justičným orgánom štátu pôvodu. + + + Najvyšší súd poznamenáva, že pri čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia štátu pôvodu na území Slovenskej republiky môže dôjsť k zníženiu pôvodnej trestnej sankcie (t. j. výmery trestu uloženého za skutky v ,,plnom" rozsahu pred tým, než došlo k dohode medzi súdom a justičným orgánom štátu pôvodu). V predmetnej trestnej veci je takýmto skutkom skutok v bode II/, právne kvalifikovaný v rozsudku Krajinského súdu Korneuburg ako trestný čin
odsek 1 číslica 2 a 3 rakúskeho Zákona o zbraniach a skutok uvedený v bode III/, právne kvalifikovaný v rozsudku Krajinského súdu Korneuburg ako trestný čin poškodenia veci
V predmetnom prípade však najvyšší súd nepristúpil k úprave (in concreto k zmierneniu ,,uznávanej" výmery uloženého trestu postupujúc v zmysle § 17 ods. 2 veta druhá zákona), nakoľko z obsahu spisu dospel k záveru že odsúdený je osobou, ktorá sa preukázateľne dlhodobo dopúšťa trestnej činnosti a uložený trest je dostačujúci a Krajinským súdom v Korneuburg v reakcii na výzvu krajského súdu zmiernený z pôvodných troch rokov odňatia slobody na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov. Preto najvyšší súd dospel vo vzťahu k možnému ,,zmierneniu" výmery uznávaného uloženého trestu k negatívnemu záveru a dotknutú výmeru uznávaného trestu ďalej neupravil. Ku konkrétnym odvolacím námietkam odsúdeného najvyšší súd uvádza, že rozhodnutie súdu o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia má svoj presný procesný postup a vyžaduje splnenie určitých materiálnych podmienok, predovšetkým
zákona č. 549/2011 Z. z. Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) až m), ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z. vymedzuje dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia a v prípade, ak súd nezistil takéto dôvody na jeho odmietnutie a výkon, rozhodne o uznaní rozhodnutia a súčasne aj o tom, že sa rozhodnutie vykoná (§ 17 ods. 1 zákona). Z citovaných ustanovení zákona č. 549/2011 Z. z. vyplýva, že krajský súd v prípade štátneho občana Slovenskej republiky odsúdeného na trest odňatia slobody v niektorom z členských štátov Európskej únie, za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovení § 15 a § 16 nemôže konať inak, než cudzie rozhodnutie uznať. V rámci uznávacieho konania odsudzujúce rozhodnutie iného členského štátu Európskej únie teda nie je možné preskúmavať zo žiadnych iných hľadísk. Preto námietky odsúdeného, ktoré sú formulované vyššie podrobne citovaným spôsobom, najvyšší súd nemohol vyhodnotiť inak ako nedôvodné. Zjednodušene povedané, ak súd nezistí niektorý z dôvodov odmietnutia špecifikovaný v § 16 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z., rozhodne o tom, že cudzie rozhodnutie sa uzná a vykoná; nepostupuje teda ako ďalšia odvolacia inštancia a konanie v štáte pôvodu neskúma nad rámec priloženého osvedčenia a rozhodnutia, ktoré má byť predmetom uznávacieho konania. K tomu najvyšší súd primerane odkazuje na právne úvahy a závery krajského súdu v odvolaním napadnutom rozsudku. So zreteľom na vyššie uvedené rozhodol najvyšší súd procesným postupom, keď zrušil rozsudok krajského súdu a vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.