1 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného M. A. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 12. júna 2019, sp. zn. 7To/11/2019, takto rozhodol:
382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného M. A. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Michalovce (ďalej tiež ,,okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 29. novembra 2018, sp. zn. 4T/158/2017, uznal obvinenú 1/ B. W. vinnú zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom krádeže
1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm.
2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
A. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom krádeže
1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm.
1 písm. b) Trestného zákona a z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
č. XXX, okres B., v byte nachádzajúcom sa na druhom poschodí bytového domu, v presne nezistenom čase od konca mesiaca január 2016 do začiatku mesiaca február 2016, obžalovaný M. A. naviedol svoju družku obžalovanú B. W., aby z bytu jej babky, poškodenej X. Q., počas jej neprítomnosti v byte, odcudzila z neho peniaze a tie by následne spoločne vymenili za falošné peniaze, ktoré by vyrobil a z toho dôvodu, na naliehanie M. A., B. W. v presne nezistenom čase od konca mesiaca január 2016 do začiatku mesiaca február 2016 odcudzila sestre T. I. z jej izby bytu nachádzajúcom sa na druhom poschodí bytového domu v obci R. č. XXX, v ktorom žijú v spoločnej domácnosti, kľúč od bytu poškodenej, za pomoci ktorého vošla do uzamknutého bytu poškodenej, nachádzajúcom sa tiež na druhom poschodí bytového domu v obci R. č. XXX, a zo vstavanej skrine v spálni bytu odcudzila dve obálky s finančnou hotovosťou v celkovej výške 5.330,- Eur, z časti ktorej na návrh M. A. spoločne zakúpili multifunkčné zariadenie zn. Canon PIXMA MG2450, pomocou ktorého následne, na naliehanie M. A., B. W. odkopírovala odcudzené bankovky a vyhotovila tak: - štyri kópie bankovky nominálnej hodnoty 20,- Eur, sériového čísla: F - desať kópií bankoviek nominálnej hodnoty 50,- Eur, sériového čísla: A - dve kópie bankovky nominálnej hodnoty 50,- Eur, sériového čísla: F - štyri kópie bankovky nominálnej hodnoty 50,- Eur, sériového čísla: F - jednu kópiu bankovky nominálnej hodnoty 100,- Eur, sériového čísla: C - tri kópie bankovky nominálnej hodnoty 100,- Eur, sériového čísla: O - tri kópie bankovky nominálnej hodnoty 100,- Eur, sériového čísla: O - tri kópie bankovky nominálnej hodnoty 100,- Eur, sériového čísla: O - šesť kópií bankoviek nominálnej hodnoty 100,- Eur, sériového čísla: O - jednu kópiu bankovky nominálnej hodnoty 100,- Eur, sériového čísla: T - jednu kópiu bankovky nominálnej hodnoty 200,- Eur, sériového čísla: F - tri kópie bankovky nominálnej hodnoty 500,- Eur, sériového čísla: F - jednu kópiu bankovky nominálnej hodnoty 500,- Eur, sériového čísla: F - jednu kópiu bankovky nominálnej hodnoty 500,- Eur, sériového čísla: F v celkovom počte 43 kópii a v celkovej hodnote 5.280,- Eur. Po odkopírovaní bankoviek B. W. spoločne s M. A. obstrihali kópie uvedených bankoviek a tieto obstrihané kópie vložili do dvoch obálok namiesto odcudzených peňazí, ktoré B. W. uložila späť do vstavanej skrine do spálne bytu poškodenej X. Q. a pravé odcudzené peniaze si ponechala spoločne s M. A., ktoré použili pre vlastné potreby, pričom poškodená, považujúc falošné bankovky za pravé, dňa 15.4.2016 predložila falošné bankovky nominálnej hodnoty 50,- Eur, v celkovej sume 700,- Eur, na pošte v obci R., kde bolo zistené, že bankovky sú falošné a jednu bankovku, nominálnej hodnoty 50,- Eur, požičala dcére X. X., ktorá touto bankovkou, považujúc ju za pravú, uhradila pracovníčke na Obecnom úrade R. platbu, ktorá ju ako pravú odovzdala starostovi obce R., ktorý ju taktiež ako pravú odovzdal svojej manželke, ktorá ňou, považujúc ju za pravú, chcela uhradiť platbu v obchodnom centre Kaufland v B., kde bolo zistené, že bankovka je falošná, čím odcudzením finančnej hotovosti spôsobili poškodenej X. Q. škodu vo výške 5.330,- Eur. Prvostupňový súd za to uložil obvinenej B. W.
3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, § 41 ods. 2, § 36 písm. j), § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 3 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, pre výkon ktorého ju
2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona súd prvého stupňa uložil obvinenej ochranný dohľad na dobu 1 roka. Obvinenému M. A. bol uložený
1, § 41 ods. 2, § 37 písm. h) § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona úhrnný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho
3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a
1, 2 Trestného zákona uložil obvinenému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 15 mesiacov. Súčasne okresný súd
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce z
1 Trestného zákona okresný súd obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 2 rokov.
W. a M. A. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej X. Q., nar. XX. X. XXXX v T., bytom R. XXX, škodu vo výške 5 330,- Eur. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") na podklade odvolania obvinenej B. W. a M. A. rozhodol uznesením z 12. júna 2019, sp. zn. 7 To/11/2019 tak, že
Proti naposledy uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený M. A. prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Gabriely Borovskej, vo svoj prospech dovolanie, a to z dôvodov
1 písm. d) Trestného poriadku. Existenciu uplatneného dovolacieho dôvodu obvinený obsahovo vymedzil s poukazom na to, že verejné zasadnutie na Krajskom súde v Košiciach dňa
ktorých každý má právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom a obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. V podstate z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil, že rozhodnutím krajského súdu, bol porušený zákon v neprospech obvineného, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením uznesenia, stratili podklad a prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Dovolanie bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Košice (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý vo vzťahu k argumentácii obvineného prioritne poukázal na to, že podozrenie z prečinu poškodzovania cudzích práv
1 písm. a) Trestného zákona spočívajúce vo falšovaní podpisu M. A. bolo predmetom vyšetrovania Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Vo veci tohto vyšetrovania bolo rozhodnuté uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, sp. zn. ORP-3262/JU-KE-2019 z 31. mája 2022 tak, že
1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci bolo prerušené, keďže sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Navyše, z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že obvinený M. A. vedel o termíne verejného zasadnutia na odvolacom súde vytýčený na deň 12. jún 2019 a vyslovene sa tohto konania nemienil zúčastniť z obavy pre okamžitý nástup trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného
1 Trestného poriadku zamietol. Vyjadrenie prokurátora bolo doručené obvinenému a jeho obhajkyni (I. ÚS 355/2015). K vyjadreniu prokurátora sa vyjadril obvinený prostredníctvom ustanovenej obhajkyne a uviedol, že nestotožňuje sa s ničím nepodloženým a priam zavádzajúcim konštatovaním prokurátora, že by sa konania na odvolacom súde nechcel zúčastniť, ale opak je pravdou. Nežiadal odvolací súd, aby verejné zasadnutie vykonal v jeho neprítomnosti. Aj napriek tomu, že postupom odvolacieho súdu boli porušené jeho práva na obhajobu (z dôvodov, uvedených v dovolaní), bol bez obštrukcií k dispozícii a nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) primárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku], bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že boli splnené podmienky uvedené v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že vyššie uvedené dovolanie je potrebne´ na neverejnom zasadnutí odmietnuť
c) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Vo všeobecnosti Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych vád. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak, z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa však týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich subsumpcie a hodnotenia
Platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
Trestného poriadku, v opačnom prípade je dovolací súd oprávnený subsumovať námietky pod iný, zodpovedajúci dovolací dôvod tak, aby riadne podliehali dovolaciemu prieskumu, prípadne dovolanie vecne nepreskúmať, ak ide o námietky, ktoré nespadajú pod žiaden dovolací dôvod a sú v dovolacom konaní nepreskúmateľné (R 120/2012). Obvinený uplatnil dovolací dôvod
1 písm. d) Trestného poriadku.
1 písm. d) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Možnosť použitia dovolacieho dôvodu
1 písm. d) Trestného poriadku v prípade, že ide o vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnosti obvineného v rozpore so zákonom, nemôže byť viazaná na splnenie podmienok uvedených v § 371 ods. 4 Trestného poriadku. Tento dovolací dôvod totiž vzniká až samotným postupom odvolacieho súdu, ktorého nezákonnosť je napadnuteľná až následne po skončení trestného stíhania a za predpokladu, že na verejnom zasadnutí bolo vyhlásené aj rozhodnutie, ktorým sa právoplatne skončilo trestné stíhanie. V kontexte trestnej veci obvineného dovolací dôvod
371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku nachádza svoj odraz v tom, že súd je povinný zabezpečiť obvinenému dodržanie všetkých jeho práv, ktoré mu ako obvinenému priznáva Trestný poriadok so zvláštnym dôrazom na právo obvineného na prejednanie jeho trestnej veci v jeho prítomnosti, teda v kontexte ústavných práv a práv zabezpečených medzinárodnými dohovormi, predovšetkým Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na jednej strane pritom stojí právo, no nie povinnosť obvineného zúčastniť sa prejednania jeho veci pred súdom, pokryté príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku o práve obvineného odmietnuť sa zúčastniť hlavného pojednávania či verejného zasadnutia o odvolaní, resp. právo obvineného výslovne požiadať súd, aby sa hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Vo všeobecnosti teda platí, že konanie verejného zasadnutia je obligatórne podmienené prítomnosťou obvineného (§ 293 ods. 3 Trestného poriadku). Výnimky z tejto premisy upravujú ustanovenia § 237 ods. 4, 5 a 7 Trestného poriadku.
4 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený.
5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
6 Trestného poriadku verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.
7 Trestného poriadku ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.
8 Trestného poriadku ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.
9 Trestného poriadku v prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať verejné zasadnutie bez prítomnosti obhajcu. Ospravedlnenie a žiadosť
odseku 7 môže predniesť aj obhajca obvineného, ak je na to osobitne splnomocnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o dovolaní musel teda skúmať, či prejednaním veci odvolacím súdom bez prítomnosti obvineného M. A. nedošlo k porušeniu jeho ústavne garantovaného práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv garantovaných čl. 6 ods. 1, 3 Dohovoru. Právo obvineného osobne sa zúčastniť konania pred súdom je totiž i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva považované za základný prvok práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Preto konaním verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného nesmie byť súdne konanie ako celok dotknuté v takej miere a takým spôsobom, aby bolo pozbavené podstatných rysov a štandardov spravodlivého procesu. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že po predložení odvolania obvineného M. A. (okrem iného) Krajskému súdu v Košiciach
V kontexte uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd v konaní postupoval správne, v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, keď verejné zasadnutie dňa 12. júna 2019 vykonal v neprítomnosti obvineného, pretože mal za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky a vo veci rozhodol. Konaním druhostupňového súdu nedošlo k porušeniu práv obvineného garantovaným čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1, 3 Dohovoru. Je tomu tak z dôvodu, že upovedomenie o konaní verejného zasadnutia (č. l. 534 spisu) bolo obvinenému doručené riadne a včas a bol tiež poučený o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti (viď doručenka č. l. 534 spisu), tým boli splnené podmienky pre konanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku (verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Trestného poriadku), a zároveň tomu nebránilo ustanovenie § 293 ods. 7 Trestného poriadku (ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia, alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti ) a rovnako ani ustanovenie § 293 ods. 9, druhá veta Trestného poriadku (ospravedlnenie a žiadosť
odseku 7 môže predniesť aj obhajca obvineného, ak je na to osobitne splnomocnený). Odvolaciemu súdu v čase rozhodovania teda nič nebránilo, aby v dôsledku prejavu vôle obvineného (žiadosť obvineného o vykonaní verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti z
1 písm. d) Trestného poriadku v kontexte trestnej veci obvineného M. A. nedošlo. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako nedôvodné odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.