Najvyšší súd 2Sžp/12/2012 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: P. D., bytom M., zastúpenej JUDr. Borisom Bednárom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 96/63, proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Prešove, Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. 2011-397/1776-3/SP-ZV zo dňa
- júla 2011, o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/51/2011 - 29 zo dňa
- decembra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/51/2011 - 29 zo dňa
- decembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove ako i Obce Červený Kláštor č. SÚ/1611/2010- Gal zo dňa 14.3.2011 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd napadnutým uznesením konanie vo veci zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, ţe ţalobu podala osoba neoprávnená, pretoţe vlastníkom predmetného predajného stánku v obci Červený Kláštor je manţel ţalobkyne J. D., ktorý túto dočasnú stavbu nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 22.7.1991 za dohodnutú kúpnu cenu 23.000,--Kčs. Ţalobkyni začala dňom, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, plynúť 3 ročná premlčacia lehota na dovolanie sa neplatnosti príslušného právneho úkonu a uplynula dňom 22.7.1994 a po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty sa ţalobkyňa uţ nemôţe s úspechom domáhať relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Proti uzneseniu krajského súdu podala odvolanie ţalobkyňa a ţiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, ţe právny názor krajského súdu povaţuje za nesprávny, pretoţe predmetný stánok bol nadobudnutý za trvania manţelstva z prostriedkov pochádzajúcich z BSM a v úmysle nadobudnúť tento stánok do BSM, o čom svedčí i prehlásenie jej manţela J. D. zo dňa
- marca
- Ďalej uviedla, ţe predmetný stánok bol nadobudnutý kúpou počas trvania manţelstva a z prostriedkov BSM a slúţi na podnikanie ich spoločnému synovi. Ţalobu podala ako oprávnená osoba, pretoţe je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetného stánku. 2Sžp/12/2012 2 Ţalovaný ţiadal napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe je potrebné uznesenie Krajského súdu v Prešove zmeniť podľa § 220 O.s.p. a rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V odvolacom konaní bolo potrebné zodpovedať medzi ţalobkyňou a ţalovaným spornú otázku, či účastníčkou konania pred správnymi orgánmi mala byť i ţalobkyňa a teda, či postupom stavebného úradu bola ţalobkyňa ukrátená na svojich právach. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise je nesporné, ţe manţel ţalobkyne J. D. odkúpil predmetný drevený predajný stánok na základe kúpnej zmluvy zo dňa
- júla 1991 od vlastníka Jednota – spotrebné druţstvo Poprad za 23.000,--Kčs. Ušlo pozornosti správnych orgánov, ţe v čase nadobudnutia predmetného predajného stánku manţelom ţalobkyne J. D. išlo v podstate o vec hnuteľnú a nie o nehnuteľnosť. Manţel ţalobkyne, ako vyplýva zo spisu, nikdy nespochybňoval tú skutočnosť, ţe by predmetný stánok bol zakúpený z finančných prostriedkov patriacich do BSM, naopak J. D. uvádzal, ţe predmetný stánok vţdy povaţovali za súčasť ich spoločného majetku s manţelkou patriaceho do BSM. Vyššie uvedené tvrdenie J. D. má oporu i v následkom právnom úkone a to nájomnej zmluve zo dňa
- mája 1995, ktorou J. D. i s manţelkou (ţalobkyňou) P. D., dali do nájmu svojmu synovi J. D. ml., nar. X. predmetný drevený predajný stánok. V čl. I uvedenej nájomnej zmluvy sa konštatuje, ţe „prenajímatelia prehlasujú, ţe ako manţelia sú výlučnými vlastníkmi predmetu nájmu“. Ako vyplýva z čl. II. nájomnej zmluvy, táto bola uzavretá medzi jej účastníkmi za účelom podnikania J. D. ml. v rozsahu mu vydaných ţivnostenských oprávnení. Z administratívneho spisu taktieţ vyplýva, ţe v roku 1998 vydal Okresný úrad v Keţmarku rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby „Predajné stánky rýchleho občerstvenia na medziprístavisku pltí pri NKP Červený Kláštor“ a zároveň bolo povolené uţívanie tejto stavby. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúce, či ţalobkyňa bola účastníčkou konania o dodatočnom povolení stavby a tieţ skutočnosť, či ţalobkyňa prejavovala záujem o vstup do konania pred správnymi orgánmi. Bolo totiţ povinnosťou správnych orgánov zistiť si spoľahlivo okruh účastníkov konania o odstránenie stavby. V danom prípade nejde predsa z pohľadu stavebného práva o zvlášť rozsiahlu stavbu, alebo o stavbu s veľkým počtom účastníkov. 2Sžp/12/2012 3 Pre úplnosť veci odvolací súd poukazuje i na ust. § 97 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení, kde je zakotvený špeciálny okruh účastníkov konania, čo sa týka práve konaní o odstránenie stavby. Podľa § 97 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi konania podľa § 86 aţ 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V danom prípade ušlo pozornosti správnych orgánov, ţe dané odstránenie stavby je potrebné subsumovať medzi konania podľa § 86 aţ 96, pre ktoré zákonodarca zakotvil špeciálny okruh účastníkov konania a preto bolo potrebné sa okruhom účastníkov konania zaoberať ex offo, pretoţe ide o zákonnú povinnosť správneho orgánu. Teda stavebný úrad musí rešpektovať i tú skutočnosť, ţe stavebný zákon vymedzuje v ust. § 97 okruh účastníkov konania o odstránenie stavby odlišným spôsobom od ust. § 14 správneho poriadku. Odvolací súd pripúšťa, ţe pokiaľ predmetný drevený stánok slúţi na podnikateľské účely, je potrebné ho potom povaţovať za stavbu. Napr. správca dane má v takomto prípade nárok na daň z nehnuteľností od vlastníka takejto stavby, resp. nájomcu a pod. Taktieţ je potrebné uviesť, ţe odstránenie stavby moţno podľa § 88 ods. 1 a ods. 4 stavebného zákon buď nariadiť alebo povoliť. V danom prípade ide o nariadenie odstránenia stavby pravdepodobne podľa § 88 ods. 1 písm. d), ktoré ustanovenie je uvedené iba v záhlaví rozhodnutia stavebného úradu. Stavebný úrad konštatuje v dôvodoch svojho rozhodnutia, ţe ide o dočasnú stavbu a ţe jej prevádzka mala byť ukončená v termíne 12
- Stavebný úrad však bliţšie v dôvodoch svojho rozhodnutia nezdôvodnil a ani nevyhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky transparentným spôsobom, aby bolo moţné ho povaţovať za vydané v súlade so zákonom. Pokiaľ išlo o stavbu dočasného charakteru a pokiaľ pominul účel, na ktorý mala byť predmetná stavba zriadená, ako to tvrdí stavebný úrad, tak tieto svoje tvrdenia musí náleţite a transparentne premietnuť do dôvodov svojho rozhodnutia. Za daného skutkového stavu preto bude potrebné sa zo strany stavebného úradu zaoberať i otázkou, či ţalobkyňa má byť účastníčkou konania o odstránenie stavby. Podľa názoru odvolacieho súdu z doteraz zhromaţdených listinných dôkazných prostriedkov vyplýva, ţe správne úrady s ňou konať mali ako s účastníčkou konania. V danom prípade neobstojí právny názor ţalovaného prezentovaný vo vyjadrení zo dňa 22.11.2011 pre krajský súd v tom zmysle, ţe napadnuté rozhodnutie by nemalo iný obsah ani v prípade, ţe by sa konalo so ţalobkyňou, pretoţe ak účastník konania i nemá resp. by i nemal v administratívnom konaní úspech, neznamená to, ţe by nemal mať právo na spravodlivý proces i v konaní pred správnym orgánom. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil a rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančom postupe zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. 2Sžp/12/2012 4 O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa
- júna 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth