Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/200/2022 Identifikačné číslo spisu: 8317210603 Dátum vydania rozhodnutia: 26.10.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:8317210603.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobkyne H. G., narodenej XX. G. XXXX, P., G. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Čelkovou, Humenné, Štefánikova 22, proti žalovanému A.. J. J., narodenému XX. C. XXXX, P., J. XXXX/X, zastúpenému advokátkou JUDr. Tatianou Jánošikovou, Košice, Rooseveltova 794/6, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15C/63/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2022 sp. zn. 2Co/17/2021, takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a. Žalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Odôvodnenie 1. Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 17.12.2020, č. k. 15C/63/2017-296 žalobu o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti zamietol, zrušil uznesenie OS Humenné o nariadenie neodkladného opatrenia z 02.11.2017 a priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Uviedol, že žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu, súp. č. XXXX na ul. G. v P., vchod XX, LV č. XXXX, od účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela s kupujúcim H. P. dňa 03.02.2014 z dôvodu, že kupujúci žalobkyni nezaplatil kúpnu cenu vo výške, v akej bola v kúpnej zmluve dohodnutá. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže v katastri nehnuteľností je zapísaný ako vlastník žalovaný. Jej postavenie ako domnelej vlastníčky nehnuteľnosti je týmto neisté. Zistil, že kupujúci H. P. neuhradil na základe tejto kúpnej zmluvy žalobkyni v deň podpisu kúpnu cenu dohodnutú vo výške 11.800,- eur, ale uhradil na ňu dlh voči Slovenskej sporiteľni, a. s., vo výške 6 882,29 eura, dlh voči spoločnosti ENERGOBYT, s. r. o. vo výške 271,85 eura, čo žalobkyňa potvrdila aj v predchádzajúcom trestnom konaní, ktoré prebiehalo na základe ňou podaného trestného oznámenia. Podľa svedka H. P. po podpise kúpnej zmluvy sa so žalobkyňou mal dohodnúť na tom, že zvyšnú časť kúpnej ceny uhradí po tom, ako byt uvoľní k nasťahovaniu, čím by došlo k zmene zmluvných podmienok v časti splatnosti zvyšnej časti neuhradenej kúpnej ceny, avšak táto dohoda nebola uzatvorená platne, to znamená, že písomne uzavretá zmluva nebola zmenená písomne, nemohli nastať ani účinky tejto dohody o zmene splatnosti zvyšnej časti kúpnej ceny. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalovaným a svedkom P. došlo k uzatvoreniu dohody o prevzatí plnenia podľa predpokladov § 534 Občianskeho zákonníka. Pre súd bolo zrejmé, že H. P. previedol s manželkou svoje vlastníckeho právo k bytu na ulici S. v P. a keďže sa potreboval včas odsťahovať, kúpil si nehnuteľnosť od žalobkyne, v tom čase svedok P. disponoval finančnými prostriedkami k úhrade kúpnej ceny v jej plnej výške. Avšak ako uviedol žalovaný a aj svedok P., na čo poukazovali obaja aj v trestnom konaní, žalobkyňa nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 03.02.2014 neodovzdala, pretože sa nemala kam odsťahovať, hoci požiadala 15.01.2014 Mesto P. o pridelenie bytu v DOS na ulici Z.. Zvláštne datovaná odpoveď na jej žiadosť Mesta P. zo dňa 16.02.2014 bola žalobkyni doručená dňa 19.02.2014 a obsahuje stanovisko, že žalobkyňa na pridelenie bytu nespĺňa podmienky. Pre súd je zrejmé, že žalobkyňa očakávala, že Mesto P. jej byt pridelí, keďže v minulosti jej takýto byt pridelený bol (rok 2010), ale tento žalobkyňa neprevzala. Keďže po uzavretí kúpnej zmluvy byt zo strany Mesta P. jej pridelený nebol, byt ktorý predala svedkovi P. nemohla odovzdať, preto sa svedok P. a žalovaný dohodli na tom, že žalovaný uhradí svedkovi P. časť kúpnej ceny, ktorú vyplatil žalobkyni, vrátane rezervačnej zálohy vyplatenej spoločnosti HALO reality, s.r.o., a zvyšnú časť neuhradenej kúpnej ceny vyplatí on žalobkyni. Podľa svedka P. preňho bola táto vec uzavretá a ako sa ďalej dohodol žalovaný so žalobkyňou ho nezaujímalo. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 534 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že veriteľom z tohto vzťahu priame právo nevzniká, z čoho vyplýva, že neprichádza do úvahy zánik dlhu započítaním pohľadávky tretej osoby voči veriteľovi proti pohľadávke, ktorú má veriteľ voči dlžníkovi, pretože pohľadávky totiž zjavne nie sú vzájomné. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom na takýto charakter dohody o prevzatí plnenia podľa § 534 OZ, nebolo možné v tomto konaní pripustiť započítanie pohľadávok medzi žalovaným a žalobkyňou, keďže zjavne nešlo o pohľadávky vzájomné. Žalobkyňa ďalej potvrdila, že od žalovaného asi v čase o pol roka od podpisu kúpnej zmluvy prijala sumu 900,- eur z čoho mal za preukázané, že žalobkyňa o dohode medzi žalovaným a svedkom P. o úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny zo strany žalovaného mala vedomosť, čo potvrdila aj v trestnom konaní vo výpovedi dňa 30.08.2017. Ustálil, že neuhradená časť kúpnej ceny tak dosahuje sumu 3 745,86 eura, žalobkyňa mala splnenú zmluvnú podmienku na odstúpenie od kúpnej zmluvy, pretože kúpna cena jej nebola v ostávajúcej časti uhradená. Súd prvej inštancie posudzoval včasnosť odstúpenia od zmluvy, ktoré realizovala žalobkyňa v nadväznosti na uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Zdôraznil, že trojročná lehota plynie od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v prípade odstúpenia od zmluvy plynie od momentu, v ktorý nastala právna skutočnosť odôvodňujúca jeho uplatnenie. V danom prípade sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu predávajúcemu v deň podpisu kúpnej zmluvy a zdôraznil, že akákoľvek dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným nemohla zmeniť dojednanie o splatnosti kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve, keďže žalovaný nebol zmluvnou stranou tejto kúpnej zmluvy a vlastnícke právo nadobudol až na základe kúpnej zmluvy od svedka P. dňa 03.05.2014. Dohoda o prevzatí plnenia medzi žalovaným a svedkom P. upravovala práva a povinnosti len medzi nimi, v zmysle ktorej žalovaný bol povinný plniť povinnosť P. zaplatiť kúpnu cenu na účet žalobkyne. Žalobkyni teda nevzniklo ani nemohlo vzniknúť žiadne priame právo na plnenie voči žalovanému, pretože so žalovaným ako preberateľom dlhu nebola v žiadnom právnom vzťahu. Takto objektívne prejavené okolnosti, ktoré mohli síce zmeniť situáciu účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2014, nemohli bez zmeny zmluvných podmienok ovplyvniť plynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Žalobkyňa sa pri predaji nehnuteľnosti spoliehala, že jej bude pridelený byt od Mesta P., k čomu nedošlo, pričom túto skutočnosť musela tak svedkovi P. a žalovanému uviesť. Je logické, že svedok P. by nekupoval nehnuteľnosť od žalobkyne a neuhrádzal by dlhy žalobkyne, ak by vedel, že žalobkyňa mu túto nehnuteľnosť v dohodnutej dobe neodovzdá (do 30.04.2014). Svedok P. uviedol, že musel riešiť svoje bývanie, keďže aj on bol povinný doterajší byt odovzdať novému vlastníkovi a niekam sa odsťahovať musel, preto 10.03.2014 si kúpil jednoizbový byt v P. a keďže potreboval peniaze, ktoré zaplatil žalobkyni, žalovaný mu navrhol situáciu vyriešiť tak, že kúpi od neho nehnuteľnosť, ktorú nadobudol svedok P. od žalobkyne. Preto skutočnosť, pre ktorú mohla žalobkyňa od zmluvy odstúpiť, nastala podľa súdu prvej inštancie v deň nasledujúci po dni splatnosti kúpnej zmluvy dňa 04.02.2014 a trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 04.02.2017, keď žalobkyňa odstúpenie od zmluvy zaslala na poštovú prepravu kupujúcemu P. až dňa 11.09.2017. Žalobkyňa teda odstúpila od kúpnej zmluvy po približne 3,5 rokoch od porušenia povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že v kúpnej zmluve zo dňa 03.02.2014, nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá výhrada vlastníckeho práva do času úplného zaplatenia kúpnej ceny predávajúcemu a v takom prípade svedok P. nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti s účinkami vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností. Skutočnosťou, že došlo k úhrade kúpnej ceny len čiastočne, vzniklo žalobkyni právo domáhať sa zaplatenia neuhradenej časti kúpnej ceny zmluvnej pokuty voči svedkovi P. a od zmluvy odstúpila až po dobe 3,5 roka. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ sa zmluva zrušuje od začiatku, avšak len s účinkami medzi ich účastníkmi. Podľa súdu, ak by sa pripustil výklad, že odstúpením od kúpnej zmluvy sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka od počiatku, tento by mal za následok vznik situácie, že ďalší nadobúdateľ, ktorý nehnuteľnosť nadobudol odvodene, by si nikdy nemohol byť úplne istý svojim vlastníckym právom. V danom prípade by žalobkyňa musela vrátiť časť kúpnej ceny kupujúcemu P. a kupujúci P. by bol povinný vrátiť žalobkyni nehnuteľnosť. Keďže H. P.Á. svoje vlastnícke právo previedol predtým ako žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, z dôvodu nemožnosti plnenia, teda nemožnosti previesť späť vlastníctvo na žalobkyňu, by bol povinný poskytnúť peňažnú náhradu. Vzhľadom na uvedené tak žalovanému nemôže svedčiť pasívna vecná legitimácia v spore, keďže nevystupoval na strane kupujúceho v kúpnej zmluve, od ktorej žalobkyňa odstúpila a nesvedčí mu reštitučná povinnosť vzájomne si vydať prijaté plnenia zo zrušenej zmluvy, keďže žalovaný účastníkom tejto zmluvy nebol. Na podporu týchto záverov súd prvej inštancie poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý bol vydaný v konaní pod sp. zn. 2Cdo/311/2008. Povolením vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa 03.02.2014 na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a svedkom P., nadobudla zmluva vecno-právne účinky a menovaný bol oprávnený ďalej tieto nehnuteľnosti prevádzať. Žalobkyňa pritom v konaní netvrdila a ani nepreukazovala, že by kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným H. P. bola neplatná. S ohľadom na výsledok konania o veci súd prvej inštancie rozhodol aj o zrušení predtým nariadeného neodkladného opatrenia postupom podľa § 335 ods. 1 CSP a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Prešove rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Co/17/2021 zo dňa 31. mája 2022 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku III. potvrdil; zmenil vo výroku III. tak, že stranám nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania a nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania. 2.1. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver. Skonštatoval, že si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo . 2.2. Na zdôraznenie vecnej správnosti v súvislosti s odvolacími námietkami strán zdôraznil správnosť záveru o neplatnosti dohody o zmene kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2014 ohľadom splatnosti časti neuhradenej kúpnej ceny v zmysle absencie predpokladov § 40 a § 46 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na to skonštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil rozsah neuhradenej časti kúpnej ceny (3 745,86 eura), keď nezohľadnil namietaný zápočet voči kúpnej cene zo strany žalovaného, v dôsledku čoho žalobkyňa mala právo odstúpiť od kúpnej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil aj s tým, ako súd prvej inštancie ustálil začiatok plynutia zákonom určenej premlčacej doby a v tejto súvislosti opodstatnene poukázal na okolnosti prejednávanej veci. Kupujúci H. P.F. by nepochybne nekupoval nehnuteľnosť od žalobkyne a neuhradil by podstatnú časť kúpnej ceny, ak by mal vedomosť, že byt v dohodnutej dobe (do 30.04.2014) žalobkyňa neuvoľní, keď túto okolnosť musela oznámiť žalovanému a aj kupujúcemu. H. P.Á. pritom tiež musel riešiť svoju bytovú situáciu, keďže bol povinný odovzdať doterajší byt novému vlastníkovi a žalovaný mu navrhol situáciu vyriešiť tak, že kúpi od neho nehnuteľnosť, ktorú nadobudol od žalobkyne, vyplatil mu finančné prostriedky, ktoré poukázal žalobkyni s tým, že už on sám sa so žalobkyňou v ďalšom finančne vyporiada. Odvolací súd uviedol, že premlčacia doba tak uplynula dňa 04.12.2017 a nebolo sporné, že žalobkyňa doručila H. P. odstúpenie od kúpnej zmluvy až dňa 11.09.2017. Za správny považoval aj záver o nedostatočnej výlučnej pasívnej legitimácii žalovaného v spore. Žalovaný nepochybne nebol účastníkom kúpnej zmluvy z 03.02.2014 a nesvedčí mu tak reštitučná povinnosť vzájomne si vydať prijaté plnenia zo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Po tom, čo sa H. P. stal výlučným vlastníkom nehnuteľností po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, bol oprávnený ďalej tieto nehnuteľnosti prevádzať bez akýchkoľvek iných zmluvných obmedzení. Žalobkyňa pritom netvrdila a ani nepreukazovala, že by kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a H. P. bola neplatná, uzavrel odvolací súd. 2.3. Vo vzťahu k výroku o trovách konania strán sporu odvolací súd uviedol, že preskúmal a zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru o potrebe aplikácie ust. § 257 CSP. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa zohľadnil charakter prejednávanej právnej veci, ktorá sa týkala pôvodnej nehnuteľnosti žalobkyne a nebolo možné v tejto súvislosti opomenúť tiež okolnosti na jej strane po preukázaní, že je dôchodkyňou s príjmom 380,- eur mesačne a inak nevlastní iný majetok väčšej hodnoty, pričom mal za to, že pokiaľ ide o žalovaného, jeho majetková sféra nebude použitím tohto výnimočného zákonného ustanovenia výrazne dotknutá. 2.4. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa zohľadnil odvolací súd aj pri rozhodovaní o trovách tohto štádia konania. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu jeho prvého výroku podala dovolanie žalobkyňa, pričom ako dovolací dôvod uviedla ustanovenia § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.