1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. marca 2020, sp. zn. 6To/17/2020, takto rozhodol:
382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. U. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Senica (ďalej tiež ,,okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 20. januára 2020, sp. zn. 2T/156/2019, uznal obvineného Y. U. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a), písm.
2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, na ktorého výkon ho
2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň
2 písm. d) Trestného zákona obvinenému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd") na podklade odvolania obvineného a jeho príbuzných rozhodol uznesením z 31. marca 2020, sp. zn. 6T/17/2020 tak, že
Proti naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Zuzany Loffayovej, vo svoj prospech dovolanie, a to z dôvodov
1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku, teda, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu; rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom; a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Existenciu uplatnených dovolacích dôvodov obvinený v podstate vymedzil s poukazom na to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Poukázal na viaceré skutkové okolnosti predmetného prípadu, ako aj obsah niektorých dôkazov, pričom prezentoval názor, že ....,, svedkovia zmenili svoje prvotné výpovede, sami sa vyjadrili, že sa neobávali o svoj život a zdravie, pôvodne skutok prežívali hystericky, ich cieľom bolo predovšetkým dostať ho na protialkoholické liečenie.". V tomto kontexte ďalej obvinený poukazujúc na nesprávny procesný postup pri vykonávaní dôkazov v prípravnom konaní spočívajúci v tvrdení obvineného o nepoužiteľnosti výpovede oboch svedkov - poškodených z prípravného konania prezentoval názor, že....,, súd mal hodnotiť len výpovede svedkov, ktoré boli vykonané v prítomnosti obhajcu a tie, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Priame dôkazy bolo teda potrebné plne rešpektovať a pri rozhodovaní ich nariadiť nad nepriame dôkazy, s čím sa prvostupňový súd ani odvolací súd riadne nevysporiadali. Každá rodinná hádka pod vplyvom alkoholu nemôže byť kvalifikovaná ako trestný čin." Keďže
jeho názoru skutkový stav nebol zistený do takej miery, aby o ňom neexistovali dôvodné pochybnosti mal prvostupňový súd v danej trestnej veci aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného (in dubio pro reo). Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil, že rozhodnutím krajského súdu, ako aj rozhodnutím okresného súdu bol porušený zákon a súčasne postupom
2 Trestného poriadku zrušil uznesenie krajského súdu, ako aj jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu a
1 Trestného poriadku prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Dovolanie bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Senica (ďalej len „prokurátor"), ktorý zastáva názor, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. c), písm.
jeho názoru je potrebné považovať za účelovú a nepravdivú, urobenú s cieľom pomôcť obvinenému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
c) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Vo všeobecnosti najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je potrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak, z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Vzhľadom na povahu obvineným vznesených dovolacích námietok a ním nerealizovanú ich subsumpciu pod jednotlivé z uplatnených dovolacích dôvodov sa žiada dodať, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
To znamená, že ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku, nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Trestného poriadku ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Trestného poriadku alebo zamietne
1 Trestného poriadku, a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (R 120/2012). Obvinený uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať ak, zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu chápe ako vytvorenie podmienok pre dôslednú, plnú realizáciu procesných práv obvineného a jeho obhajcu, a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na ich uplatnenie. Ak ide o porušenie tohto práva, pre zákonnú relevanciu z hľadiska naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku je rozhodujúci jeho charakter, ktorý musí dosahovať stupeň zásadnosti. O zásadné porušenie práva ide najmä v prípade, ak došlo k procesnému pochybeniu súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, a v dôsledku takéhoto pochybenia bolo odňaté alebo znemožnené riadne uplatnenie konkrétnych procesných práv obvineného, pričom takéto porušenie kardinálnym, teda kľúčovým spôsobom zasiahlo do možnosti obvineného uplatniť jeho základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby.
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. g) Trestného poriadku môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Tr. por.), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, dovolací súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov (R 24/2020).
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Tr. por.). O nesprávnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin, než ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného (teda spravidla pôjde o prísnejšie skutkovú podstatu). Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia je potom nesprávna aplikácia určitého ustanovenia hmotnoprávnej povahy. Po posúdení obsahu dovolacích námietok obvineného Y. U. najvyšší súd dospel k záveru, že podstatu väčšiny z nich tvorí nesúhlas obvineného s ustáleným skutkovým stavom (jeho rozsahom a správnosťou) a s hodnotením vykonaných dôkazov. Ide o námietky hodnotenia záverov znaleckého dokazovania, spochybňovanie hodnovernosti svedka H. T., nesprávne vyhodnotenie dôkazov, hodnotenie dôkazov v neprospech obvineného, nepreukázanie skutkového stavu a samotného skutku. Obvinený analyzuje a hodnotí dôkaznú situáciu, polemizuje so skutkovými závermi súdov nižšieho stupňa a napáda spôsob hodnotenia dôkazov prezentujúc opačné, vlastné závery (svedkovia zmenili svoje prvotné výpovede, sami sa vyjadrili, že sa neobávali o svoj život a zdravie, ich cieľom bolo predovšetkým dostať ho na protialkoholické liečenie). Najvyšší súd však zdôrazňuje, že v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku (pokiaľ nejde o výnimku
3 Tr. por.), čo je explicitne vyjadrené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého stupňa, prípadne korekcie odvolacieho súdu, a dovolací súd už nie je oprávnený zistený skutok skúmať ani prehodnocovať, ale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Rovnako to platí o hodnotení dôkazov vykonaných súdmi nižšieho stupňa, ktoré hodnotenie je predpokladom pre ustálenie skutkových záverov. S ohľadom na uvedené tieto námietky nebolo možné podradiť pod žiaden dovolací dôvod, pretože nespadajú do rozsahu dovolacieho prieskumu, a z tohto dôvodu sa nimi dovolací súd nemohol ani meritórne zaoberať. Rovnaký záver platí i pre námietky dovolateľa, ktoré boli formulované všeobecne, bez ich bližšej špecifikácie, v nadväznosti na nesúhlas obvineného s hodnotením skutkového stavu a jeho rozsahu, dôkazov a výsledku konania: v tomto prípade išlo o námietku porušenia práva na obhajobu, práva na objektívne objasnenie veci a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí súdov nižšieho stupňa. Vo vzťahu k prevyšujúcej časti dovolacích námietok v súvislosti s hodnotením dôkazov z pohľadu zákonnosti, a to konkrétne tvrdením obvineného o nepoužiteľnosti výpovede oboch svedkov - poškodených z prípravného konania, sa žiada uviesť, že v posudzovanej veci prípadné vyslovenie dôvodu dovolania
1 písm. g) Trestného poriadku vyžaduje pochybenie istej intenzity, keď konkrétne (ako to najvyšší súd opakovane zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti) zistené porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K tomuto (porušeniu práva na spravodlivý proces) by pritom mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje (čo korešponduje zmyslu dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý „prelamuje" zásadu právnej istoty len v prípade zistení tých najzávažnejších pochybení). Okrem potreby poukazu na to, že problém zákonnosti má relevanciu z pohľadu naposledy uvedeného dovolacieho dôvodu len v súvislosti s podstatným dôkazom z hľadiska preukázania viny (hodnotenie, ktoré dôkazy sú zásadné, je pritom v plnej „réžii" súdov nižšieho stupňa, keďže ide o otázku skutkového charakteru), je následne nevyhnutné zdôrazniť i tú skutočnosť (resp. iný, v danom smere relevantný aspekt), že tiež potom nie každé porušenie zákona aj pri takomto (rozhodujúcom alebo jedinom) dôkaze vedie k rovnakému záveru z pohľadu jeho následnej možnej použiteľnosti ako podkladu pre napadnuté súdne rozhodnutie (pri každom porušení zákona je totiž potrebné sa zo strany príslušného súdu zaoberať jeho závažnosťou a príp. do úvahy prichádzajúcou dodatočnou odstrániteľnosťou). Platí taktiež, že záver o nezákonnosti a z toho titulu aj nepoužiteľnosti sa môže týkať aj len časti, napr. svedeckej výpovede. Zjednodušene povedané, následky pochybení pri dokazovaní sa teda posudzujú materiálne a vždy individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu (výnimkou je následok explicitne uvedený v § 119 ods. 4 Trestného poriadku), keď niekedy je možná dodatočná konvalidácia, niekedy naopak a v niektorých prípadoch ani nie je potrebná (pre záver o použiteľnosti dôkazu napriek zistenému porušeniu zákona nie závažného charakteru). Z obsahu relevantných častí spisového materiálu (zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného Y. U. z 13. júla 2019, zápisnica o výsluchu svedka - poškodenej R. U. z 13. júla 2019, a najmä DVD nosiča, na ktorých sú zaznamenané výsluchy oboch svedkov - poškodených realizované 13. júla 2019 s využitím technických zariadení určených na záznam obrazu a zvuku) je síce zrejmé, že svedok - poškodený Y. U. bol vypočúvaný v prítomnosti svedkyne - poškodenej R. U. (ktorá sa ešte len mala vypočuť) a rovnako svedkyňa - poškodená R. U. bola vypočúvaná v prítomnosti svedka - poškodeného Y. U., avšak bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom aktívne zasahovali do priebehu tohto úkonu trestného konania. V posudzovanej veci (ako to vyplýva, aj zo zápisnice o výsluchu svedkov) nedošlo k akémukoľvek zásahu do procesu vytváraniaich svedeckej výpovede, a teda k znehodnoteniu týchto svedeckých výpovedí z dôkazného hľadiska. Najvyšší súd (vzhľadom na povahu chyby postupu pri výsluchu svedkov v prípravnom konaní) - nezistil teda pochybenie takej intenzity pri vykonávaní dôkazov, ktoré by zakladalo vyslovenie naplnenia dôvodu dovolania
1 písm. g) Trestného poriadku. V súhrne dovolací súd uzatvára, že z týchto výpovedí svedkov - poškodených (okrem iného), mohol súd prvej inštancie vychádzať pri rozhodovaní o vine obvineného. S následkami, ktoré v tejto súvislosti vyvodil dovolateľ, sa teda nemožno stotožniť. Len pre úplnosť, najvyšší súd uvádza, že okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa
ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska ich predmetu tvoria jeden celok] dospel k záveru, že súdy nižšej inštancie sa zaoberali všetkými podstatnými otázkami prípadu (Boldea proti Rumunsku z
1, ods. 2 písm. a), písm.
1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku, a preto dovolanie obvineného Y. U.
c) Trestného poriadku odmietol. Rozhodnutie bolo senátom prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.