3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobnú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe ţalobca nie je
zákona č. 514/2003 Z. z. ani ministerstvom ani iným ústredným orgánom štátnej správy, či inou 2 2Sžf/27/2011 vymenovanou inštitúciou
tohto zákona, ale je
zákona o regulácii orgánom štátnej správy, a preto nemôţe byť orgánom konajúcim v mene štátu pre potreby zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na to, ţe ţalobca bol v zmysle ust. § 4 ods. 1, 2 zákona o regulácii zriadený ako orgán štátnej správy a z hľadiska právnej formy je ţalobca rozpočtovou organizáciou.
č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, za rozpočtovú organizáciu je moţné povaţovať právnickú osobu štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet. Ďalej krajský súd dôvodil tým, ţe ţalobca je nesporne právnickou osobou zriadenou zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o regulácii“) ako orgán štátnej správy a preto nemôţe byť orgánom konajúcim v mene štátu pre potreby zákona č. 514/2003 Z. z. a preto ho nie je moţné povaţovať za orgán povinný
514/2003 Z. z. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalovaný a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a ţalobu zamietol. Uviedol, ţe v zákone o regulácii je jednoznačne uvedené, ţe Úrad rozhoduje, ukladá sankcie, na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR a má celorepublikovú pôsobnosť. Taktieţ ako ostatné ústredné orgány štátnej správy (
zákona) kaţdoročne predkladá Národnej rade SR správu o činnosti.
zákon o regulácii sa vzťahuje na konanie všeobecný predpis o správnom konaní a z § 1 ods. 2 správneho poriadku vyplýva, ţe správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného preto
ţalovaného vyplýva, ţe ţalobca je v prípade oznámenia údajov do ústrednej evidencie ţiadostí
zákona č. 514/2003 Z. z. orgánom štátnej správy a tieţ orgánom konajúcim v mene štátu v súlade s § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 514/2003 Z. z.
tohto ustanovenia vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
1, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. To znamená, ţe sa ţalobca povaţuje za orgán povinný
514/2003 Z. z. Ţalobca tým, ţe zaslal ţiadosť poškodenej 3 2Sžf/27/2011 osoby na zaevidovanie ţalovanému dňa 17.4.2009, sám uznal, ţe je orgánom konajúcim v mene štátu. Ţalovaný sa preto s názorom krajského súdu, ţe podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, nestotoţňuje. V predmetnej veci sa jednalo o ţiadosť na predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je ţalobca orgánom, ktorý koná v mene štátu, v dôsledku čoho sa povaţuje aj za orgán, ktorému
2 písm.
ţalovaného správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav a podriadil pod právnu normu, ktorá sa na vec vzťahuje, pretoţe predmetom úpravy
zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného, zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci vrátane predbeţného prerokovania nároku na náhradu škody. Taktieţ ţalobca počas celého správneho konania neargumentoval skutočnosťou, ţe nie je orgánom konajúcim v mene štátu a vo všetkých svojich vyjadreniach uvádzal, ţe po tom, čo mu Ministerstvo ţivotného prostredia SR odstúpilo predmetnú ţiadosť, postupoval ako orgán konajúci v mene štátu. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného písomne vyjadril a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, ţe zastáva zhodný názor so ţalovaným, čo sa týka rozhodovania, ukladania sankcií a skutočnosti, ţe na čele úradu je predseda úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR a má celoštátnu pôsobnosť, nakoľko to vyplýva zo zákona o regulácii. Čo sa týka predkladania správy o činnosti NR SR, tak táto povinnosť vyplýva úradu priamo zo zákona o regulácii a teda nie je moţné túto povinnosť prirovnávať k povinnostiam „ostatných ústredných orgánov štátnej správy“, ktorých pôsobenie vyplýva zo zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý sa na ţalobcu nevzťahuje a ktorým povinnosť predkladať správu nie NR SR, ale vláde SR, vyplýva z iných zákonov. Paragraf 14 ods. 9 zákona o regulácii obsahuje ustanovenie o tom, ţe na cenové konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou niektorých oddielov, za podmienky, ak zákon o regulácii neustanovuje inak, čo znamená, ţe správny poriadok má k zákonu o regulácii subsidiárny charakter, kedy sa prednostne pouţijú ustanovenia zákona o regulácii a príkladmo i ust. § 14 ods. 2 zákona o regulácii vymedzuje v porovnaní so správnym poriadkom účastníka konania uţšie a teda účastníkmi 4 2Sžf/27/2011 konania na úrade je iba regulovaný subjekt a Ministerstvo hospodárstva SR. Taktieţ
právnej teórie (Soňa Košičiarová: Správny poriadok, komentár Heuréka, 2004) patrí ţalobca do skupiny štátnych orgánov rozhodujúcich v správnom konaní, kde okrem ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy, patria aj orgány s celoštátnou pôsobnosťou, kde medzi regulačnými orgánmi je i ţalobca a ďalej poukázal na orgány dozoru a ţe ţalobca nemôţe byť zároveň fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a ţe z toho vyplýva, ţe správny poriadok robí rozdiel medzi štátnym orgánom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou v oblasti rozhodovacej právomoci. Orgány konajúce v mene štátu vo veci náhrady škody, za ktorú zodpovedá štát, sú taxatívne vymenované v zákone č. 514/2003 Z. z. Z dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2004 vyplýva, ţe zákonodarca pri určení orgánov, ktoré sú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahoch vystupovať, vychádzal aj z kompetenčného zákona, v rámci ktorého sú dané základné princípy deľby kompetencií v rámci ústredných orgánov štátnej správy. Nakoľko sa nedalo postihnúť všetky orgány, ktoré by v prípade náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci konali v mene štátu, bolo treba určiť príslušný orgán, ktorý by mal konať za štát a preto zákonná úprava za takýto orgán povaţuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Z uvedeného
ţalobcu vyplýva, ţe ţalobca nie je v prípade oznámenia údajov do ústrednej evidencie ţiadostí
zákona č. 514/2003 Z. z. ani ministerstvom ani ostatným ústredným orgánom štátnej správy, či inou vymenovanou inštitúciou
, ale je
zákona o regulácii orgánom štátnej správy, a preto nemôţe byť orgánom konajúcim v mene štátu pre potreby zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe ţalobca počas celého správneho konania neargumentoval, ţe by nebol orgánom konajúcim v mene štátu, tak ţalobca uviedol, ţe jeho úrad vydal na rok 2007 pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, a.s. (BVS, a.s.) rozhodnutie o určení pevnej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Proti rozhodnutiu úradu podala spoločnosť na Krajskom súde v Bratislave ţalobu a krajský súd rozhodnutie úradu zrušil z dôvodu, ţe administratívny spis bol neúplný, nakoľko sa v ňom nenachádzal všeobecne záväzný právny predpis, ktorý úrad vydal. Z tohto dôvodu BVS, a.s. doručila
zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvu ţivotného prostredia SR ţiadosť o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej 5 2Sžf/27/2011 nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a Ministerstvo ţivotného prostredia SR začalo v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. vo veci konať, pričom ako príslušný orgán konajúci v mene štátu konalo po dobu 36 dní v čase od 13.2.2009 do 20.3.2009. Ţalobca sa ani po odstúpení ţiadosti BVS, a.s. o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci nepovaţoval za orgán konajúci v mene štátu, povaţoval však v danom okamihu za správne a nevyhnutné pri tak vysokom vyčíslení náhrady škody zo strany BVS, a.s. vo výške 2.447.582,71 €, upovedomiť o tejto skutočnosti ţalovaného. Uţ pred oznámením tejto skutočnosti ţalovanému ţalobca niekoľkokrát telefonicky konzultoval túto vec so zamestnankyňou právneho referátu Ministerstva spravodlivosti SR (ktorá
jej vyjadrenia mala v pracovnej náplni konania
zák. č. 514/2003 Z. z.) a ktorá ţalobcovi uviedla, ţe napriek nejednoznačnému zneniu § 4 ods. 1 písm. h), je príslušnosť úradu tak ako to posúdilo MŢP SR, určená správne. Taktieţ ţalobcovi oznámila, ţe v prípade postúpenia ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody ţalobcom na MS SR, bude mu táto ţiadosť obratom vrátená. Vzhľadom na to, ţe ţalobca nechcel v tom čase spôsobiť prieťahy vo veci, bol to jeden z dôvodov, prečo túto skutočnosť ţalobca oznamoval ţalovanému sám. Ţalobca tak urobil po tom, čo nadobudol dojem, ţe Ministerstvo ţivotného prostredia SR si pravdepodobne nesplnilo svoju zákonnú povinnosť oznámiť údaje ţalovanému
2 písm.
1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť
1 písm. f) O.s.p. a
2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako 6 2Sžf/27/2011 nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný. Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu, tak aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci. V konaní o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie § 249 ods. 2 O.s.p. ukladajúce ţalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov v čom vidí ţalobca nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v ţalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným rámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere, ak však nejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
3 citovaného zákona, príslušný orgán konajúci v mene štátu
je povinný oznámiť údaje
odseku 2 písm.
alebo odkedy sa dozvedel, ţe poškodený uplatnil svoje právo 7 2Sžf/27/2011 na náhradu škody na súde
. Ďalej je povinný oznámiť Ministerstvu financií SR údaje
odseku 2 písm. d) do 15 dní od uspokojenia nároku na náhradu škody.
4 uvedeného zákona, ak príslušný orgán konajúci v mene štátu
, neoznámi v lehotách
odseku 3 údaje
odseku 2, Ministerstvo financií SR uloţí orgánu za porušenie tejto povinnosti pokutu v sume od 3.310 € do 33.190 €.
1 a 2, nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadrţaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbeţne prerokovať a na základe písomnej ţiadosti poškodeného o predbeţné prerokovanie nároku s príslušným orgánom
Ak bola ţiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania ţiadosti zostávajú zachované.
1 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
1 koná v mene štátu
písm. h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného, alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. Z ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona o regulácii vyplýva, ţe ţalobca bol zriadený zákonom o regulácii ako orgán štátnej správy a ţe z hľadiska právnej formy sa povaţuje za rozpočtovú organizáciu. Odvolací súd zatiaľ bez ďalšieho skúmania povaţuje právny názor krajského súdu za predčasný, keď tvrdí, ţe ţalobca, keďţe bol zriadený zákonom o regulácii ako orgán štátnej správy, tak nemôţe byť orgánom konajúcim v mene štátu pre potreby zákona č. 514/2003 Z. z. a ţe preto ho nie je moţné povaţovať za orgán povinný
č. 514/2003 Z. z. 8 2Sžf/27/2011 V danom prípade sa ţalobca bráni i tým, ţe Ministerstvo ţivotného prostredia vo veci riadne konalo po dobu 36 dní ako príslušný orgán konajúci v mene štátu. Z administratívneho spisu však odvolací súd zistil, ţe boli to v podstate určité úkony vo vzťahu k ţalobcovi za účelom vyţiadania si odborného stanoviska vo veci od ţalobcu k návrhu na prerokovanie náhrady škody. V danom prípade krajský súd však neskúmal, či Ministerstvo ţivotného prostredia bol vôbec príslušný orgán, ktorý sa mal zaoberať ţiadosťou na predčasné prerokovanie nároku, resp. či došlo vo veci k určitému kompetenčnému konfliktu, tak ako to má na mysli § 4 ods. 1 písm. l zák. č. 514/2003 Z. z. Ako vyplýva z administratívneho spisu, tak Ministerstvo ţivotného prostredia neuznávalo svoju príslušnosť na predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody a práve z tohto dôvodu postúpilo predmetnú ţiadosť ţalobcovi.
názoru Najvyššieho súdu SR, aby bolo moţné zodpovedať otázky na vyššie uvedené problémy, bude potrebné ustáliť, čoho sa vôbec, resp. akej problematiky ţiadosť o predbeţné prerokovanie týka. V administratívnom spise sa dokonca rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 51/07-66 zo dňa 28.6.2007, ktorým malo byť zrušené rozhodnutie ţalobcu zo dňa 22.12.2006 (č. 0086/2007/V) ani nenachádza. Preto bude potrebné, aby si prvostupňový súd uvedený spisový materiál zadováţil, pretoţe inak nie je moţné ustáliť otázku, kto má byť zodpovednostným subjektom vo vzťahu k Ministerstvu financií SR v zmysle ust. § 26 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. Najvyšší súd SR pre úplnosť veci uvádza, ţe dozorové a regulačné orgány (napr. Rada pre vysielanie a retransmisiu, Telekomunikačný úrad SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) nemajú nadriadený orgán. Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvého stupňa zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, preto odvolací súd musel povaţovať napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. 9 2Sžf/27/2011 Najvyšší súd SR preto musel napadnutý rozsudok krajského súdu
1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť n ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby s prihliadnutím aj na dôvody odvolania a znova o veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 30. mája 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.