Najvyšší súd 2Sžf/43/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. júna 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. 4 2Sžf/43/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej ţaloby posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v odvolacom konaní k záveru, ţe krajský súd o ţalobe ţalobcu rozhodol súladne so zákonom a preto bolo potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť a to z nasledovných dôvodov: Odvolací súd povaţuje za potrebné poukázať na príslušnú právnu úpravu, pod ktorú je potrebné subsumovať daný prípad a z ktorej vychádzal krajský súd pri rozhodovaní a v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe podľa článku 6 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Podľa článku 4 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku vyhlásenej zákonom č. 74/1994 Z. z. (ďalej „Zmluvy“) výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ v zmysle tejto zmluvy označuje kaţdú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta riadenia, miesta zaloţenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Podľa článku 15 ods. 1 Zmluvy platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo zamestnania, podliehajú s výhradou ustanovení článkov 16 - Tantiémy, 19 – Penzie, renty, výţivné a prídavky na deti, 20 – Verejné sluţby, a 21 – Študenti, stáţisti, učitelia a výskumní pracovníci, zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môţu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte. 5 2Sžf/43/2011 Podľa článku 15 ods. 2 písm.

1. a)Zmluvy odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v skôr uvedenom štáte, ak príjemca sa zdrţiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe v zmysle čl. 6 ods. 5 Ústavy SR majú príslušné medzinárodné zmluvy prednosť pred zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky. Z príslušnej Zmluvy medzi SR a USA (vyhlásenej zákonom č. 74/1994 Z. z.) a z jej článku 15 ods. 2 písm.
2. a)vyplýva, ţe rezident podlieha bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v skôr uvedenom štáte, ak príjemca sa zdrţiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je odvolací súd toho názoru, ţe občan Slovenskej republiky by mohol podliehať v SR zdaneniu, ak by bolo preukázané, ţe sa ako rezident v rámci doktorandského štúdia (kedy mu bolo vyplatené v USA doktorandské štipendium), ako príjemca zdrţiaval v druhom zmluvnom štáte (USA) počas jedného alebo viacerých období, ktoré by vo svojom úhrne nepresiahli 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období. Zo slovného spojenia „nepresiahne v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období“ je potrebné potom túto skutočnosť za pomoci jazykového, logického ako i teleologického výkladu podľa názoru Najvyššieho súdu SR vykladať tak, ţe v danom prípade na rozdiel od vnútroštátneho predpisu SR, ktorým je v danom prípade zákon č. 366/1999 Zb. nemoţno mať za to, ţe by „úhrn 183 dní“ mal byť splnený v jednom kalendárnom roku, ale naopak nič nebráni tomu, aby rezident splnil túto poţiadavku i v dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ktoré slovenský právny poriadok označuje ako kalendárny rok. Na uvedenej skutočnosti zatiaľ nemôţe zmeniť nič ani argumentácia ţalovaného, ţe ţalobca ţiadne dane nezaplatil ani v USA, avšak za predpokladu splnenia podmienky jeho pobytu, ktorý by dosiahol v úhrne 183 dní. 6 2Sžf/43/2011 Najvyšší súd SR na rozdiel od právneho názoru krajského súdu dodáva, ţe v ďalšom konaní bude potrebné vôbec ustáliť, či ţalobca mal byť podľa Zmluvy povaţovaný za rezidenta USA a vyriešiť transparentným spôsobom i spornú otázku, či príjmy z doktorandského štipendia vyplatené ţalobcovi v USA podliehajú daňovému zákonodarstvu v Slovenskej republike. Za účelom vyriešenia týchto otázok bude potrebné najskôr ustáliť, či dĺţka pobytu ţalobcu v USA presiahla alebo nepresiahla v úhrne 183 dní počas zdaňovacích období kalendárnych rokov 2003 a 2004. Táto skutočnosť, ako vyplýva z administratívneho spisu, zatiaľ nebola spoľahlivo zistená a ustálená. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Ţalobcovi v odvolacom konaní napriek úspechu vo veci trovy odvolacieho konania prakticky nevznikli a naviac vzhľadom na daný skutkový stav sú tu i dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvod trovy odvolacieho konania nepriznať. Ţalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa 13. júna 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth