Obsah (4)

§ 419§ 420§ 357§ 334

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2ObdoK/6/2023 Identifikačné číslo spisu: 3121206943 Dátum vydania rozhodnutia: 31.10.2023 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 419

CSP , proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 25.

§ 420písm.

1. f)CSP , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 26. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. 27. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania, vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody, a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP . 28. Pri skúmaní prípustnosti dovolania dovolací súd vychádzal z toho, že dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, vydané v konaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, pričom práve dôkladné skúmanie povahy napadnutého rozhodnutia (či sa jedná o rozhodnutie vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí) považoval za kľúčový aspekt pre posúdenie otázky prípustnosti dovolania. 29. Dovolací súd preto v preskúmavanej veci zisťoval, či uznesenie odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, napadnuté dovolaním, je rozhodnutím vo veci samej, prípadne rozhodnutím konečným, ktorá povaha rozhodnutia by otvárala dovolaciemu súdu možnosť preskúmať prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm.
2. f)CSP . 30. Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v jeho priebehu nastať. Dočasnosť tohto opatrenia, ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodovať v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov. Navyše, Civilný sporový poriadok umožňuje v prípade zmeny pomerov jednak zrušiť z tohto dôvodu už nariadené neodkladné opatrenie, alebo naopak, napriek skoršiemu zamietnutiu návrhu na jeho vydanie dovoľuje ho v prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie vydať, pretože takéto skoršie právoplatné rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku ). Nie je teda vylúčené, aby v prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie sťažovateľ znova o zrušenie neodkladného opatrenia požiadal. 31. Dovolací súd pri vyriešení povahy rozhodnutia o zrušení neodkladného opatrenia odkazuje na závery judikátu uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov SR č. 1/2023, ako rozhodnutie č. 6, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2022 sp. zn. 5Obdo/37/2021), podľa ktorého „konanie o zrušenie neodkladného opatrenia je konaním o parciálnej otázke súvisiacej s takým typom procesného postupu, ktorý per se nie je považovaný za konanie vo veci samej ani za konanie, ktorým sa vec končí“. Z uvedeného dôvodu nie je dovolanie v súdenej veci podľa § 420 CSP prípustné, keďže dovolaním napádané uznesenie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, ako ani rozhodnutím, ktorým sa vec končí. 32. Zároveň dovolací súd poznamenáva, že konajúci súd prvej inštancie v uznesení z 21. septembra 2022 č. k. 38Odi/6/2021-120, ktorým zamietol návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia uviedol nesprávne poučenie, čo viedlo k posúdeniu odvolania podaného žalovaným Krajským súdom v Bratislave. Rovnako v tejto časti dovolací súd poukazuje na závery vyššie uvedeného judikátu uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov SR č. 1/2023, ako rozhodnutie č. 6, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2022 sp. zn. 5Obdo/37/2021), podľa ktorého sa ustálila nejednotnosť postupov súdov v konaní o odvolaní o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž judikoval, že „

§ 357písm.

e) CSP je odvolanie prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie

§ 334a § 335 ods.

1 CSP, t.j. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia zamietne“. Z uvedenej právnej vety je zrejmé, že v súdenej veci došlo k preskúmaniu dôvodnosti zamietnutia návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia zo strany odvolacieho súdu nad rámec zákonného procesného postupu, ktorý mal takto podané odvolanie odmietnuť, a to bez skúmania vecnej správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu o zrušenie neodkladného opatrenia. Nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania tak, ako ho uviedol súd prvej inštancie v uznesení z

1. septembra 2022 č. k. 38Odi/6/2021-120, ktorým zamietol návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, totiž nezakladá prípustnosť podaného odvolania.
2. V zmysle vyššie uvedených záverov zároveň dovolací súd poukazuje na ust. § 421 ods. 2 CSP, podľa ktorého dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Uvedené platí aj v prípade nesprávneho poučenia zo strany súdu prvej inštancie, ktoré bolo opreté o ust. § 357 písm. d) CSP. Dovolací súd preto ani ostatnú dovolaciu námietku dôvodenú ust. § 421 CSP, nemohol podrobiť dovolaciemu prieskumu pre jej neprípustnosť.
3. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže prípustnosť dovolania žalovaného nie je daná

§ 420písm.

1. f)CSP a ani podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm.
2. c)CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. 35. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP s dôrazom na skutočnosť, že žalobkyňa nepožiadala o náhradu trov dovolacieho konania. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.