Najvyšší súd 2Sžf/49/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

opravným uznesením a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. júna 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej ţaloby posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v odvolacom konaní k záveru, ţe krajský súd o ţalobe ţalobcu rozhodol súladne so zákonom a preto bolo potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť a to z nasledovných dôvodov: 6 2Sžf/49/2011 Odvolací súd povaţuje za potrebné poukázať na príslušnú právnu úpravu, pod ktorú je potrebné subsumovať daný prípad a z ktorej vychádzal krajský súd pri rozhodovaní. Ako vyplýva z administratívneho spisu správneho orgánu správca dane nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet, ktorý si ţalobca uplatnil v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2005 v sume 2.090.000,--Sk. V odvolacom konaní bolo potrebné medzi účastníkmi konania vyriešiť spornú otázku, či sprostredkovateľskú činnosť obchodnej spoločnosti CI Regio, spol. s r.o. Prešov moţno povaţovať za dodanie tovaru alebo sluţby v prospech ţalobcu pre účely podnikania ţalobcu. V danom prípade sa odvolací súd stotoţnil so ţalovaným, ţe ţalobcovi nemohla vzniknúť v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou CI Regio daňová povinnosť a to z nasledovných dôvodov: V posudzovanom prípade je nesporné, ţe predmetom podnikateľskej činnosti ţalobcu v čase realizovania sprostredkovateľskej zmluvy (nie je vôbec datovaná a neobsahuje naviac ani podpisy oprávnených osôb za príslušné obchodné spoločnosti), mali byť činnosti, a to: - realizácia všetkých verejných a súkromných stavebných prác občianskej vybavenosti, - remeselné práce, zemné práce, cestné práce, letiská, vodné diela, komunikácie a siete a rôzne práce, ktoré s tým môţu súvisieť, - výroba, predaj asfaltových emulzií a všetkých materiálov na výkon cestných, stavebných a inţinierskych prác, - všeobecne všetky obchodné, finančné alebo podnikateľské operácie súvisiace priamo alebo nepriamo s jedným z vyššie uvedených predmetov podnikania, - cestná doprava, doprava tovaru na cudzí účet, prenájom vozidiel na cestnú prepravu tovaru. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobcovi nevznikla a ani nemohla vzniknúť daňová povinnosť súvisiaca s jeho platbou, keď uhradil faktúru č. F 50001 zo dňa 16.8.

1. Ţalobcovi preto nevzniklo ani právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, keď uhradil sprostredkovateľskú 7 2Sžf/49/2011 odmenu obchodnej spoločnosti CI Regio, spol. s r.o. Prešov a to vo výške 11.000.000,--Sk + DPH vo výške 2.090.000,--Sk za sprostredkovateľské sluţby na základe faktúry č. F 50001 zo dňa 16.8.2005 splatnej dňa 30.8.
2. Dňa 14.9.2004 bola uzavretá kúpna zmluva ohľadne sprostredkovaného predaja nehnuteľnosti „B.“, ktorá nehnuteľnosť predstavuje rekreačnú chatu nachádzajúcu sa v obci S., kat. úz. Š. a zapísanej na liste vlastníctva č. X. a to na jednej strane medzi predávajúcim Inţinierske stavby a.s. Košice ako vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti a na strane druhej kupujúcim subjektom CI Regio spol. s r.o. Prešov (teda spoločnosťou, ktorá mala predaj predmetnej nehnuteľnosti v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy sprostredkovať). Kúpna cena medzi účastníkmi kúpnej zmluvy bola dohodnutá na 10.854.882,--Sk. Z uvedeného vyplýva, ţe sprostredkovateľská odmena bola podstatne vyššia neţ samotná kúpna cena a uţ len táto skutočnosť nevytvára spoľahlivý obraz o tom, ţe oba uvedené právne úkony boli skutočne myslené váţne. Taktieţ i úvahy ţalovaného o tom, či sa vôbec jednalo o sprostredkovanie, sú správne. Totiţ je potrebné si uvedomiť, ţe samotným účelom zmluvy o sprostredkovaní je skutočnosť, ţe sprostredkovateľ sa zaväzuje, ţe bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príleţitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Tieto skutočnosti vyplývajú z ust. § 642 Obchodného zákonníka. Ako vyplýva i z ďalších ustanovení sprostredkovateľskej zmluvy (§ 643 a nasl. Obchodného zákonníka) zákonodarca zakotvil do zákona, ţe sprostredkovateľ bude vyvíjať činnosť v danom prípade k tomu, aby záujemca mohol uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou. V danom prípade kúpnu zmluvu jednak neuzavrel záujemca, ale Inţinierske stavby, a.s. Košice a kúpna zmluva nebola dokonca uzavretá s treťou osobou, ale paradoxne so samotným sprostredkovateľom ako kupujúcim, teda obchodnou spoločnosťou CI Regio, spol. s r.o. Prešov. Táto skutočnosť je v rozpore so samotným obsahom a účelom sprostredkovateľskej zmluvy a za danej skutkovej a právnej situácie skutočne je nemoţné, aby ţalobcovi z príslušnej faktúry F 50001 zo dňa 16.8.2005 vznikla následne daňová povinnosť súvisiaca s príslušnou platbou „za sprostredkovateľskú činnosť“. 8 2Sžf/49/2011 Taktieţ nie je moţné akceptovať obranu ţalobcu, ţe poskytnutie sluţieb spoločnosťou CI Regio ţalobcovi na základe zmluvy sa výslovne spravovalo francúzskym právom v zmysle článku 10.1 zmluvy a ţe predmetný prípad nemali daňové orgány posudzovať podľa ustanovení slovenského obchodného zákonníka upravujúceho sprostredkovateľské sluţby. Ţalobca si totiţ musí uvedomiť tú skutočnosť, ţe bol ako platca dane z pridanej hodnoty zaregistrovaný na území Slovenskej republiky dňa 3.9.2004 a v tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe v danej veci ide o vec, ktorá spadá do oblasti finančného práva a kde je potrebné na danú vec aplikovať ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a taktieţ príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ţalobca naviac ani nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní i napriek tomu, ţe je majoritným akcionárom predávajúceho Inţinierske stavby, a.s. Košice, ktorej vlastníctvom bola nehnuteľnosť „B.“, ktorá bola následne predmetom príslušnej kúpnej zmluvy a ktorá v kúpnej zmluve vystupovala v pozícii predávajúceho. V tejto súvislosti ţalovaný správne konštatuje, ţe subjekt Inţinierske stavby, a.s. Košice je samostatným právnym subjektom a ţe nebolo v konaní preukázané, ţe by kohokoľvek splnomocnil na konanie vo svojom mene. Najvyšší súd SR pre úplnosť veci uvádza, ţe ani tá skutočnosť, ţe by ţalobca uvedený listinný dôkaz bol predloţil, by nemohla nič zmeniť na tom, ţe príslušnú sprostredkovateľskú zmluvu by bolo potrebné povaţovať z hľadiska následného právneho úkonu, a to príslušnej kúpnej zmluvy, za zmluvu, ktorá nemôţe vyvolať pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie, keďţe nebol naplnený zmysel a účel sprostredkovateľskej zmluvy, ktorou mala byť činnosť smerujúca k tomu, aby záujemca mohol uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou, avšak nie so samotným sprostredkovateľom, ktorý sa napokon stal kupujúcim. Odvolací súd konštatuje, ţe v danom prípade vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k porušeniu ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1, 2) a nemohla ani vzniknúť oprávnene daňovému subjektu daňová povinnosť, keďţe právne účinným spôsobom nemohla byť a nebola dodaná sluţba (§ 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty). 9 2Sžf/49/2011 Správca dane taktieţ pri rozhodovaní správne vychádzal zo skutočného obsahu príslušného právneho úkonu vzhľadom na ust. § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Ţalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 13. júna 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth