Najvyšší súd 2Sžo/37/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie vydané v inštančnom postupe zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk s tým, 6 2Sžo/37/2011 že rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. júna 2012 (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t.j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Súd je garantom dodržiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu, tak aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci. V konaní o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie § 249 ods. 2O.s.p. ukladajúce žalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie 7 2Sžo/37/2011 dôvodov v čom vidí žalobca nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v žalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným rámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere, ak však nejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil žalobca vo svojej žalobe, v odôvodnení napadnutého rozsudku na ne konkrétne adekvátnym spôsobom nereagoval. Najvyšší súd zdôraznil predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p., podľa ktorého: „Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.“ Na základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší súd SR na svoj rozsudok zo dňa

1. mája 2012 sp. zn. 5Sžo/52/2011, zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza: „Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/1171/99/2009 zo dňa
2. júna 2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č. P/0390/05/2009 z
3. októbra 2009, o uložení pokuty vo výške 230 € pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 16 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane 8 2Sžo/37/2011 spotrebiteľa, v zmysle ktorého je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, v ktorom sú uvedené zákonom stanovené záležitosti. Z obsahu administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, že dňa
4. júla 2009 v prevádzke 3P – predaj šperkov v C. S. bola inšpektormi vykonaná kontrola, v rámci ktorej bol vykonaný kontrolný nákup v hodnote 11,12 € a spotrebiteľovi bol vydaný doklad o kúpe, v ktorom podľa zistení inšpektorov nebol uvedený názov odpredávaného výrobku. Rovnaký nedostatok bol zistený už aj pri kontrole vykonanej dňa
5. júna 2009 (správny orgán považoval tento nedostatok za pochybenie malého rozsahu, v tomto prípade upustil od začatia správneho konania a predávajúcemu dal čas na odstránenie zisteného nedostatku bez uloženia pokuty). Následne po opakovanej kontrole bolo žalobcovi listom zo dňa
6. júla 2009 doručované oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré mu bolo doručené dňa
7. augusta
8. Porušenia zákona sa podľa obsahu prvostupňového rozhodnutia dopustil žalobca tým, že spotrebiteľovi vydal neúplný doklad o kúpe výrobku. Uviedol, že doklad o kúpe má nesporný význam pri uplatnení práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady konkrétneho tovaru a predstavuje jeden z najdôležitejších dôkazov o právnych vzťahoch medzi predávajúcim a spotrebiteľom (kupujúcim), ktoré vyplývajú z prevažne anonymne uzatváraných kúpnych zmlúv. Za uvedené porušenie zákona bola žalobcovi uložená pokuta v spodnej hranici zákonnej sadzby v zmysle § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené: a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, b) adresa prevádzkarne, c) dátum predaja, d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby, e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil. 9 2Sžo/37/2011 Z vyššie uvedenej dikcie zákona č. 250/2007 Z. z. a v zhode s námietkou (tvrdením) žalobcu najvyšší súd má za to, že uvedené paragrafové znenie zákona č. 250/2007 Z. z. bližšie nešpecifikuje a ani neukladá, že doklad o kúpe výrobku musí mať menný názov alebo číselný názov, prípadne kombináciu týchto dvoch druhov názvov. Aj podľa najvyššieho súdu ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa požaduje, aby doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby obsahoval okrem iného aj názov výrobku spočíva výlučne v tom, aby bol výrobok jednoznačne identifikovateľný, čím by v prípade predaja alebo reklamačného konania nemohlo dôjsť k zámene výrobku. Po oboznámení sa zo súdnym a administratívnym spisom neušlo pozornosti najvyššieho súdu, že krajský súd, ale hlavne žalovaný orgán (Inšpektori SOI), považovali označenie názvu výrobku P0842 za číselný kód a nie za označenie pozostávajúce z kombinácie menného a číselného názvu, a to z písmena „P“, ktoré je nutné považovať za skratku slova „prívesok“ a číselného názvu „0842“ tak, ako to uvádza žalobca, kde s jeho tvrdením sa plne stotožňuje aj najvyšší súd. Uvedený názov bol ešte navyše doplnený o špecifikáciu druhu výrobku „strieborný tovar zákonnej rýdzosti“. Názov „P0842“ nachádzajúci sa na dokladoch o kúpe je zhodný s názvom výrobku uvedeným na štítku pripevnenom k výrobku a zároveň je pod týmto názvom tovar evidovaný aj v skladovom systéme. Uvedené tvrdenie žalobcu vychádza z logickej argumentácie pre predaj uvedeného druhu výrobku a uvedenú podnikateľskú činnosťou žalobcu, kde ide o predajňu šperkov a tak potom argumentáciu prvostupňového súdu a žalovaného považuje najvyšší súd za nesprávnu nemajúcu oporu v zákone o ochrane spotrebiteľa. Najvyšší súd uvedená argumentácia žalobcu utvrdzuje aj jeho vyjadrením vo svojom odvolaní, že má na predajni (prevádzke) viac ako 200 druhov príveskov, a preto je názov výrobku pozostávajúci z menného a číselného označenia, doplnený o špecifikáciu výrobku, tým najzrozumiteľnejším, najpresnejším a dostačujúcim označením pre riadnu identifikáciu výrobku. 10 2Sžo/37/2011 Podľa názoru najvyššieho súdu prvostupňový súd sa dostatočne nevenoval aj skutočnosti, že doklady o nákupe tovaru sú vyhotovované riadne úradne schválenou registračnou pokladnicou, ktorá umožňuje uviesť len 8 alfanumerických znakov v riadku, ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní. Takto potom podľa najvyššieho súdu sa prvostupňový súd a žalovaný náležite nevysporiadali so skutočnosťou, ktorá sa týkala označenia výrobku na doklade o kúpe výrobku, ktoré bolo inšpektorom považované za nedostatok, ktorý je nutné odstrániť a ktorá zakladala uloženie pokuty vo výške 230 €. Najvyšší súd má za to, že žalobca si splnil zákonom požadované náležitosti dokladu o kúpe výrobku, nakoľko ten okrem iného obsahoval aj názov výrobku, ktorý dostatočne identifikoval výrobok a nespôsoboval jeho zameniteľnosť s iným výrobkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p.

§ 220O.s.p.

napadnutý rozsudok krajského súdu č. k. 7S/13890/2010-72 zo dňa 1. júna 2011 zmenil a zrušil rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe z dôvodov ust. § 250j ods. 2 psím. c) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 13. júna 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth