ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil personálny rozkaz č. 3702 zo dňa
1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“), - dňom 10. júna 2010 bolo ţalobcovi ukončené vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF v Afganistane (
8 zákona č. 346/2005 Z. z.), - dňom 11. júna 2010 bolo zmenené miesto výkonu štátnej sluţby ţalobcu z doterajšieho miesta výkonu štátnej sluţby vo vojenskej operácii ISAF v Afganistane do miesta výkonu štátnej sluţby Michalovce (
1 zákona č. 346/2005 Z. z.), a - ţalobca bol dňom 11.júna 2010 ustanovený do funkcie veliaci poddôstojník /vodič/(G20)/Palebná čata/Palebná batéria 155 SHKH/Samohybný delostrelecký oddiel/2. Mechanizovaná brigáda/Pozemné sily/Ozbrojené sily SR (
1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z.). Krajský súd sa zaoberal pasívnou legitimáciou Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Personálneho úradu štábu pre podporu operácií generálneho štábu, ktorí boli v ţalobe ţalobcu označení ako ţalovaní. Krajský súd uviedol, ţe
6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 321/2002 Z. z.“) štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, preto ho akceptoval ako ţalovaného. V prípade Personálneho štábu pre podporu operácií generálneho štábu, Ruţomberok, ide len o organizačnú zloţku Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá v jeho mene koná 3 2Sţo/30/2011 v určitých veciach a krajský súd jeho označenie vnímal ako spresnenie ţalovaného. Námietky ţalovaného ohľadom jeho pasívnej legitimácie sa vyskytujú pomerne často a boli predmetom mnoţstva rozhodnutí prvostupňového alebo odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, ţe procesne spôsobilým subjektom je v danom prípade Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a krajský súd je oprávnený preskúmať napadnuté rozhodnutia v súlade s § 82 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. Krajský súd poukázal na § 81, § 82 zákona č. 346/2005 Z. z. Personálny rozkaz vydal Personálny úrad, ktorého riaditeľom je plk. gtš. Ing. P. D. V personálnom rozkaze však nie je uvedené, o personálny úrad ktorého rezortu ide, tak aby nebol zameniteľný s iným personálnym úradom iného rezortu. Ustanovenie zákona upravujúce náleţitosti personálneho rozkazu
5 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. nemoţno vykladať tak, ţe postačuje označiť menom a hodnosťou fyzickú osobu bez špecifikácie personálneho úradu, ktorého je vedúcim. Označenie uvedené v napadnutom rozhodnutí je z tohto dôvodu neurčité a nejasné. Krajský súd poukázal aj na to, ţe náleţitosťou personálneho rozkazu je aj odôvodnenie, ktoré musí spĺňať všeobecné kritériá vzťahujúce sa na všetky správne konania. Okrem iného sa do odôvodnenia uvádza aj právne posúdenie veci, teda, ţe správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je ţiaduce, aby sa vyloţil aj obsah právnej normy. Ţalovaný
8 zákona č. 346/2005 Z. z. ukončil vyslanie ţalobcu na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácii v Afganistane bez náleţitého odôvodnenia, ktoré bolo potrebné vykonať v súlade so zásadami upravenými v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 82 ods. 7 zákona č. 346/2005 Z. z. Rozbor, z ktorého by bolo zrejmé, v čom spočíval záujem sluţobného úradu o ukončenie misie ţalobcu v Afganistane, mal byť súčasťou odôvodnenia personálneho rozkazu, nestačil len odkaz na príslušné zákonné ustanovenie.
názoru krajského súdu odôvodnenie personálneho rozkazu nie je dostatočné a ani preskúmateľné v rozsahu splnenia kvalifikačného predpokladu ţalobcu na ustanovenie do funkcie: veliaci poddôstojník/vodič/(G20)/Palebná čata/Palebná batéria 155 SHKH/Samohybný delostrelecký oddiel/2.Mechanizovaná brigáda/Pozemné 4 2Sţo/30/2011 sily/Ozbrojené sily SR. Ţalovaný neuviedol ani sluţobný predpis,
ktorého ţalobcu povaţoval za kvalifikovaného na danú funkciu. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a ţalobu ţalobcu zamietnuť. Ţalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu. Uviedol, ţe predmetom sporu je personálny rozkaz č. 3702, ktorý vydal riaditeľ Personálneho úradu ako fyzická osoba a nie Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a ani Personálny úrad. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky z hľadiska hmotného práva zastupuje štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl (§ 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z.), nie je však v ţiadnom právnom vzťahu k ţalobcovi ani k Personálneho úradu.
3 zákona č. 346/2005 Z. z. ide o vzťah profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej sluţby k Slovenskej republike a nie k Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, čím je
ţalovaného zaloţená vecná legitimácia (aktívna aj pasívna) okruhu účastníkov
Ak je účastníkom konania štát, návrh musí obsahovať označenie štátu (§ 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) – teda správne mal byť ţalovaný označený ako Slovenská republika – zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Nakoľko Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nevydalo napadnutý personálny rozkaz č. 3702 z
jeho názoru vyplýva, ţe Správny poriadok sa nevzťahuje na právne vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b/, teda aj v prípade personálneho rozkazu ţalobcu. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, prečo bolo ţalobcovi skončené vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky v operácii ISAF v Afganistane – k skončeniu vyslania ţalobcu došlo v záujme sluţobného úradu, ktorý spočíva v ustanovení ţalobcu na Samohybnom delostreleckom oddiele v Michalovciach, na ktorú ţalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť; uplatnil si náhradu trov konania vo výške 130,91 € (písomné vyhotovenie odvolania v sume 123,50 + reţijný paušál 7,41 €). Ţalobca poukázal na to, ţe v predmetnej veci ide o konanie vo veci právneho vzťahu profesionálneho vojaka k Slovenskej republike, a teda o konanie vo veci ozbrojených síl, v ktorom zákon zveruje zastupovanie Slovenskej republiky Ministerstvu obrany Slovenskej republiky. Pasívna legitimácia Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyplýva priamo z ustanovenia § 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. 6 2Sţo/30/2011 Ţalobca poukázal na ustanovenie § 82 ods. 5 písm. i/ zákona č. 346/2005 Z. z., z ktorého vyplýva právomoc súdu preskúmať personálny rozkaz. Riaditeľovi personálneho úradu je zverená funkčná príslušnosť na rozhodovanie vo veciach právnych vzťahov profesionálnych vojakov na základe príslušných ustanovení zákona v spojení s interným predpisom č. 55/2007. Tvrdenie ţalovaného, ţe odôvodnenie personálneho rozkazu nemusí spĺňať všeobecné kritériá, nie je pravdivé. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je základným ústavným právom kaţdého účastníka konania na presvedčivé rozhodnutie
1 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď
7 zákona č. 346/2005 Z. z. sa na právne vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b/ nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť vţdy riadne odôvodnené. Z rozhodnutia nie je zrejmé, v čom mal spočívať záujem sluţobného úradu na ukončení misie ţalobcu v Afganistane a jeho ustanovením do novej funkcie. Ţalobca spĺňal podmienky účasti na plnení Cieľov síl v roku 2010 uţ v mesiaci apríl a máj 2010, teda pred ukončením jeho misie vo vojenskej operácii ISAF v Afganistane. Takisto ţalovaný v odôvodnení nekonkretizoval osobitné kvalifikačné predpoklady, ktoré mal ţalobca ako profesionálny vojak spĺňať na výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie ţalovaných v prvom a druhom rade, ktorú namietal ţalovaný v prvom rade. Pasívne legitimovaným subjektom (ţalovaným) v správnom súdnictve je správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Pasívna legitimácia ţalovaného sa musí zakladať predovšetkým na právnej subjektivite subjektu. V predmetnej veci v prvom a poslednom 7 2Sţo/30/2011 stupni rozhodoval riaditeľ personálneho úradu (ktorý nebol v personálnom rozkaze bliţšie špecifikovaný); ţalobca označil za ţalovaného v druhom rade Personálny úrad štábu pre podporu operácií generálneho štábu. Táto situácia (teda vzťah: riaditeľ personálneho úradu a personálny úrad) je obdobná ako napríklad pri ústredných orgánoch štátnej správy, kedy je ţalovaným napríklad ministerstvo, aj keď rozhodnutie vydal minister, ktorý stojí na čele ministerstva. Právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Svedčí o tom napríklad aj judikatúra Najvyššieho správneho súdu Československej republiky – nález z 23. októbra 1947 č. 302/46-7 publikovaný v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych pod č. Boh. A 1729/47 30296 –
ktorého ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády. Na základe týchto skutočností pojmy minister a ministerstvo je moţné povaţovať za pojmy identické; nejde preto o prekáţku brániacu rozhodnutiu vo veci. Aj v predmetnej právnej veci v správnom konaní rozhodol riaditeľ personálneho úradu a za ţalovaného bol označený Personálny úrad, čo nepredstavuje prekáţku brániacu súdu konať a rozhodnúť vo veci, pretoţe subjektivitu má personálny úrad. Argument ţalovaného v prvom rade v tejto časti je preto bezpredmetný. Navyše, krajský súd správne poukázal na to, ţe Personálny úrad štábu pre podporu operácií generálneho štábu je moţné povaţovať za organizačnú zloţku, pretoţe v personálnom rozkaze je pri právomoci riaditeľa personálneho úradu priamy odkaz na ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z., v ktorom je upravené postavenie vedúceho sluţobného úradu, ktorým je organizačná zložka ozbrojených síl určená
1 písm. b/ citovaného zákona (
ktorého „služobným úradom na účely tohto zákona je organizačná zložka ozbrojených síl určená ministrom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl, pre profesionálnych vojakov, ktorí majú byť dočasne vyčlenení
1, a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo dočasné vyčlenenie
2; to neplatí, ak ide o profesionálnych vojakov organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície“). Zároveň sa tu nachádza odkaz na Sluţobný predpis č. 55/2007, ktorý v čl. 1 ods. 1 ustanovuje kompetenciu vedúceho sluţobného úradu
2 zákona č. 346/2005 Z. z., teda aj vedúceho 8 2Sţo/30/2011 sluţobného úradu, ktorým je organizačná zloţka ozbrojených síl. Z čl. 3 písm. b), čl. 6 ods. 1 vyplýva, ţe riaditeľ Personálneho úradu štábu personálneho manaţmentu generálneho štábu je vedúcim sluţobného úradu, ktorým je organizačná zloţka. Právomoc riaditeľa Personálneho úradu je ďalej stanovená v čl. 6 a v Prílohách č. 5, č. 6 k sluţobnému predpisu č. 55/2007. Právomoc riaditeľa Personálneho úradu vydať personálny rozkaz vo veciach
1 písm. a/, § 66 ods. 8, § 57 ods. 1 a § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. vyplýva z bodov 28, 35, 36 a 50 Prílohy č. 5 a je preto kompetentný vydať personálny rozkaz aj v predmetnej právnej veci. Na základe uvedeného Personálny úrad štábu pre podporu operácií generálneho štábu je pasívne legitimovaným subjektom v zmysle § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 82 ods. 2, ods. 4, § 6 ods. 2 písm. b/, § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z. a čl. 6 Sluţobného predpisu č. 55/
1 písm. a/, § 66 ods. 8, § 57 ods. 1 a § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. (teda v právnych vzťahoch uvedených v § 82 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona). Na konanie vo veciach sluţobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 81 zákona č. 346/2005 Z. z.). Inak je ustanovené v § 82 ods. 7 tohto zákona,
ktorého na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b/ nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, okrem § 14 aţ § 17, § 47 ods. 6 a § 62 až § 69. Personálny rozkaz minimálne v časti rozhodnutia
8 (rozhodnutie o skončení vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky) musel spĺňať kritériá a náleţitosti rozhodnutia
Správneho poriadku. Navyše, aj zákon č. 346/2005 Z. z. v ustanovení § 82 ods. 5 písm. g/ vyţaduje, aby personálny rozkaz obsahoval odôvodnenie (pozri napríklad aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sţo 18-20/2011 z 2. júna 2011). Teda aj keď sa v ostatných troch častiach personálneho rozkazu, v ktorých sa rozhodlo
1 písm. a/, § 57 ods. 1 a § 53 ods. 1 písm. a/, neaplikoval Správny poriadok, bolo potrebné personálny rozkaz odôvodniť v zmysle § 82 ods. 5 písm. g/ zákona č. 346/2005 Z. z. a argumentačne podoprieť tak, aby bolo zrejmé, prečo došlo k rozhodnutiu, teda k vydaniu personálneho rozkazu. V opačnom prípade ide o svojvoľné (arbitrárne) rozhodnutie, v ktorom absentujú základné argumentačné prvky odôvodňujúce vydanie rozhodnutia vo veci samej. Odôvodnenie personálneho rozkazu o premiestnení ţalobcu tým, ţe skončenie vyslania profesionálneho vojaka je v záujme sluţobného úradu
8, je nedostatočné, pretoţe ide len o citáciu právneho 11 2Sţo/30/2011 predpisu; rovnako tak poukaz na vnútorný predpis, ktorý nie je súčasťou rozhodnutia, a preto kvalifikačné predpoklady, ktoré mal ţalobca splniť, nie je moţné verifikovať. Zaloţenie vnútorného predpisu ţalovaného do administratívneho spisu síce predstavuje moţnosť pre súd preskúmať takýto personálny rozkaz, ale nezbavuje to sluţobný úrad povinnosti uviesť konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu personálneho rozkazu, do odôvodnenia personálneho rozkazu. Uvedené platí najmä s prihliadnutím na skutočnosť, ţe vnútorné predpisy správnych orgánov podliehajú zmenám, zrušeniu a podobne, a preto sa kvalifikačné predpoklady môţu v priebehu konania zmeniť. Krajský súd teda správne poukázal na potrebu odôvodnenia personálneho rozkazu. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 256/2010 - 35 zo dňa 8. apríla 2011, pretoţe je vo výroku vecne správny (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Nesprávnosť v označení ţalovaného v rozsudku krajského súdu nie je prekáţkou takej intenzity, ktorá by bránila vecnému prejednaniu veci, najmä s ohľadom na skutočnosť, ţe krajský súd so ţalovaným v druhom rade konal a sám ţalovaný v druhom rade krajskému súdu oznámil, ţe vec postúpil ţalovanému v prvom rade na ďalší postup. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 130,99 €. Celková výška náhrady trov konania bola určená
4, § 14 aţ § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a pozostáva z nasledovných úkonov právnej sluţby: - vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného v prvom rade z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.