1, ods. 2 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej S. W. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 23. marca 2022, sp. zn. 3T/125/2021, uznal obvinenú S. W. za vinnú z prečinu podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Za to súd obvinenej uložil
2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov.
2 písm. b) Tr. zák. súd obvinenú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. por. súd obvinenej uložil aj povinnosť nahradiť poškodenej A. Ž. škodu vo výške 2.620,- Eur. Proti tomuto rozsudku podala obvinená odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením z 10. januára 2023, sp. zn. 5To/52/2022, tak, že ho postupom
por. ako nedôvodné zamietol. Dňa 10. júla 2023 podala obvinená S. W., prostredníctvom svojej zvolenej obhajkyne JUDr. Ivany Kochanskej, písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnila dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. d), písm. h) Tr. por., a síce: - hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky; a - bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Tr. por. v rámci odôvodnenia podaného dovolania obvinená prostredníctvom svojej obhajkyne uviedla, že minimálne od 8. marca 2022 bola práceneschopná z dôvodu akútnej infekcie horných dýchacích ciest, pričom
jej slov počas celého priebehu súdneho konania bola ťažko chorá, indisponovaná a jej zdravotný stav jej neumožňoval adekvátne sa zúčastniť či už hlavného pojednávania, alebo verejného zasadnutia, ktorý zdravotný stav obvinená preukázala prostredníctvom formulára vydaného ošetrujúcim lekárom. K vykonaniu hlavného pojednávania v jej neprítomnosti obvinená upozornila na tú skutočnosť, že toto bolo vykonané hneď po prvom predvolaní, z čoho
jej názoru vyplýva, že okresný súd nevyužil žiadne iné spôsoby Trestným poriadkom pripúšťané k zabezpečeniu jej prítomnosti na hlavnom pojednávaní. Rovnako sa tak
jej názoru stalo aj na verejnom zasadnutí, kedy krajský súd v rámci odvolacieho konania jej neposkytol možnosť primerane sa obhajovať navzdory tomu, že mal za preukázanú dlhodobú práceneschopnosť obvinenej. V prospech naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. obvinená argumentovala, že súd neprihliadol na možnosť pripustenia poľahčujúcej okolnosti
k) Tr. zák. napriek tomu, že obvinená nahradila vzniknutú škodu, čo mal súd
jej názoru od počiatku preukázané jednak z výpisov účtu poškodenej, ako aj z vyjadrenia Poštovej banky, a. s. Pokiaľ by súd vzhliadol uvedenú poľahčujúcu okolnosť, bol by pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyrovnaný, a teda by nedošlo k zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody, čím by bol
názoru obvinenej uložený adekvátny, spravodlivý a zákonný trest. S poukazom na uvedené obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že napadnutým uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. januára 2023, sp. zn. 5To/52/2022, z dôvodu
1 písm. d), písm. h) Tr. por., bol porušený zákon v neprospech obvinenej S. W.,
2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. januára 2023, sp. zn. 5To/52/2022, ako i ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a
1 prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvinenej W. sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen (ďalej len „prokurátorka“) podaním z 3. augusta 2023 konštatujúc, že s argumentáciou obvinenej S. W. sa nestotožňuje, nakoľko
jej názoru okresný ako i krajský súd postupovali správne a v súlade so zákonom. Z trestného spisu je zrejmé, že poškodená časť finančných prostriedkov vrátila, avšak stalo sa tak až po podaní trestného oznámenia poškodenou, o ktorom postupe mala obvinená vedomosť, pričom navyše došlo len k čiastočnej náhrade škody spôsobenej poškodenej. Z tohto dôvodu prokurátorka vyjadrila presvedčenie, že pre priznanie poľahčujúcej okolnosti
k) Tr. zák. neboli splnené podmienky. K argumentácii obvinenej v súvislosti s dôvodom dovolania
1 písm. d) Tr. por. prokurátorka uviedla, že napriek potvrdeniu o dočasnej práceneschopnosti obvinenej z
c) Tr. por. odmietol, nakoľko nie sú naplnené dovolacie dôvody
1 písm. d), písm.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Čo sa týka naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. d) Tr. por., tento je daný v prípade, ak bolo hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie vykonané v neprítomnosti obvineného bez splnenia zákonných podmienok na daný postup. Obvinená v podanom dovolaní vzhliada naplnenie tohto dovolacieho dôvodu nielen v jej neprítomnosti na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, ale i na verejnom zasadnutí v rámci odvolacieho konania na krajskom súde. K preskúmaniu uvedenej námietky preto najvyšší súd pristúpil v dvoch rovinách, resp. dvoch krokoch, a síce skúmanie splnenia podmienok pre vykonanie hlavného pojednávania na okresnom súde v neprítomnosti obvinenej a následne skúmanie splnenie podmienok pre vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnosti obvinenej. K prvej časti námietky, a síce nesplnenie zákonných podmienok na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obvinenej, poukazuje najvyšší súd na zákonné ustanovenie § 252 ods. 2 Tr. por., ktoré taxatívne vymenúva podmienky, kumulatívnym splnením ktorých môže súd, ak má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, vykonať hlavné pojednávanie aj bez jeho prítomnosti.
2 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
ods. 3 predmetného ustanovenia hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje, že na hlavnom pojednávaní okresného súdu boli splnené všetky zákonné podmienky na konanie v neprítomnosti obvinenej S. W.. Pokiaľ ide o formálne podmienky § 252 ods. 2 Tr. por., je potrebné uviesť, že obžaloba bola obvinenej S. W. riadne doručená (doručenka v spise na č. l. 187); na predmetné hlavné pojednávanie bola riadne a včas predvolaná - predvolanie jej bolo doručené do vlastných rúk
2 písm. d) Tr. por. nebolo potrebné. Termín hlavného pojednávania bol určený na
1 písm. d) Tr. por. je podstatná len tá skutočnosť, či pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného boli splnené zákonné podmienky (§ 252 Tr. por.), a to v čase začatia hlavného pojednávania. Ak boli tieto podmienky splnené - a v posudzovanom prípade ako bolo už vyššie uvedené splnené boli - súd môže ipso facto vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného, teda nevyžaduje sa akýkoľvek prejav vôle obžalovaného spočívajúci v jeho súhlase, resp. nesúhlase s takýmto postupom. S poukazom na sumarizované preto najvyšší súd rezultoval, že podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obvinenej boli splnené a v konaní okresného súdu nezistil žiaden zákonný nedostatok napĺňajúci dovolací dôvod
1 písm. d) Tr. por. K druhej časti námietky, a síce nesplnenie zákonných podmienok na vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnosti obvinenej, poukazuje najvyšší súd na zákonné ustanovenie § 293 ods. 5 Tr. por., v ktorého intenciách sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Tr. por. Najvyšší súd zistil, že obvinená termín verejného zasadnutia určený na
5 Tr. por. zároveň nebola naplnená ani žiadna z negatívnych podmienok zakazujúcich vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného konštituovaných v ustanovení § 293 ods. 6 Tr. por., a preto verejné zasadnutie odvolacieho súdu v neprítomnosti obvinenej bolo vykonané za splnenia všetkých zákonných podmienok pre takýto postup. Splnenie zákonných podmienok pre vykonanie hlavného pojednávania, resp. verejného zasadnutia v neprítomnosti obvinenej napokon správne ustálil aj krajský súd v dovolaním napadnutom uznesení, keď uviedol, že „Pokiaľ ide o námietky obžalovanej, že nebola vypočutá na hlavnom pojednávaní, a že k jej výsluchu na hlavnom pojednávaní nedošlo, pretože sa ospravedlnila a súd to nerešpektoval, k týmto námietkam odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože obžalovaná sa na hlavné pojednávanie ani verejné zasadnutie na odvolacom súde riadne neospravedlnila, keďže súdu nepredložila aj potvrdenie v zmysle § 120 ods. 2 Tr. por. o svojom zdravotnom stave od lekára, pričom samotné doručenie PN-ky nestačí. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd mal splnené zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania bez prítomnosti obžalovanej a rovnako aj odvolací súd mal splnené podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia dňa 10.01.2023, keďže obžalovaná sa síce ospravedlnila a požiadala o odročenie verejného zasadnutia, ale opätovne nepredložila potvrdenie od svojho lekára o zdravotnom stave, z ktorého by vyplynulo, či účasť na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Banskej Bystrici by ohrozovala jej zdravotný stav. Z uvedeného dôvodu aj krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej, pretože mal na to splnené zákonné podmienky.“ Na dôvažok najvyšší súd upozorňuje, že takéto konanie obvinenej (a síce zasielanie ospravedlnení neúčasti na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí, jeden, príp. niekoľko málo dní pred termínom konania spolu s priložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vydaným niekoľko týždňov, resp. mesiacov pred termínom konania hlavného pojednávania, resp. verejného zasadnutia) sa javí skôr účelovým, než skutočne preukazujúcim tak závažné zdravotné problémy obvinenej, pre ktoré by sa nariadeného a s dostatočným časovým predstihom oznámeného termínu úkonu trestného konania nemohla zúčastniť. Na margo uvedeného poukazuje najvyšší súd na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, v ktorej intenciách ospravedlnenie obvineného, že sa nemôže zúčastniť hlavného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti je dostatočným ospravedlnením len vtedy, ak obvinený svoju neúčasť ospravedlní včas [R 41/2004]. Čo sa týka dovolacích námietok obvinenej v súvislosti s naplnením dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por., najvyšší súd poukazuje na svoju konštantnú rozhodovaciu činnosť, v zmysle ktorej „Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov
1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.“ [stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. 46/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 5/2011]. Podradenie dovolateľkou popísaného dovolacieho dôvodu pod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. je preto nesprávne, avšak vzhľadom na skutočnosť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. [R 120/2012-III], posúdil najvyšší súd, či obvinenou uvádzané dovolacie námietky (ne)napĺňajú - vecne vymedzený, hoc nesprávne právne subsumovaný - dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Nakoľko v prípade posudzovania pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ide jednoznačne o aplikáciu kogentných ustanovení viažucich sa k výroku o treste, uvedené by bolo spôsobilé naplniť nie dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por., ale jedine dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., a síce nesprávnu (ne)aplikáciu iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedenému rezultátu svedčí i rozhodovacia činnosť vo veci konajúceho senátu najvyššieho súdu, keď v inom svojom rozhodnutí uviedol, „že v procese subsumpcie skutkových zistení pod niektorú z poľahčujúcich/priťažujúcich okolností môže dôjsť aj k právnemu pochybeniu, a to vrátane toho, ktoré predznamená naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. Napríklad vôbec nie je vylúčené, že by dovolací súd z popisu skutkovej vety, ako aj z analytickej časti odôvodnenia súdov (rýdzo) právne uzavrel, že trestný čin nebol spáchaný verejne
f) Tr. zák. v spojení s § 122 ods. 2 Tr. zák. [napr. s poukazom na to, že troch poškodených, o ktorých sa zmieňuje napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za „súčasne prítomné osoby“ pri páchaní trestného činu
2 písm. b) Tr. zák.], príp. že obvinený nespáchal viac trestných činov
11, ods. 12 Tr. por. ustálili (pozn. je predsa zásadný rozdiel, ak by generálny prokurátor s poukazom na § 127 ods. 2 Tr. zák. a vymedzenie skutku argumentoval, že 22 ročnému páchateľovi nemohla byť priznaná okolnosť
k) Tr. zák. [v kontexte právnej kvalifikácie
1 písm. b) Tr. zák.] nenapĺňal. Pre priznanie poľahčujúcej okolnosti
k) Tr. zák. sa vyžaduje len to, aby sa páchateľ pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Treba pritom zvýrazniť, že škoda predstavuje len jednu z foriem škodlivých následkov, ku ktorým pri páchaní trestnej činnosti môže dôjsť. Škodlivé následky trestného činu môžu byť rôzne a ich vznik závisí od objektu, teda od Trestným zákonom chráneného záujmu. Okrem škody, ktorá je oceniteľná peniazmi
zák., môže ísť aj o iné škodlivé následky, ktoré takto vyjadriť nemožno, ale vznikli v príčinnej súvislosti so spáchaním trestného činu (viď § 124 ods. 1 Tr. zák. per analogiam). Napríklad v prípade prečinu
1, ods. 3 písm.
k) Tr. zák. treba vychádzať zo škody ako takej ujmy na majetku alebo na právach poškodeného alebo takej inej ujmy, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach, ktorá má hmotnoprávny základ v Občianskom / Obchodnom zákonníku (príp. osobitných predpisoch) a je teda uplatniteľná v adhéznom konaní
Tr. por. Ešte inak povedané, je zrejmé, že trestným konaním páchateľa môže dôjsť k takým škodlivým následkom, ktoré majú charakter škody, v mnohých prípadoch (pozn. zvyčajne okrem trestných činov
IV. a V. hlavy osobitnej časti Trestného zákona) však takto vzniknutý škodlivý následok nemožno vyjadriť len peniazmi. Pritom načrtnuté rozlišovanie je dôležité, keďže od typu škodlivého následku, ktorý páchateľ spôsobil a ďalším konaním sa usiloval zreparovať, závisí ne/priznanie okolnosti
k) Tr. zák. Kým v prípade nahradenia škody zákon vyžaduje, aby išlo o náhradu úplnú a páchateľ konal dobrovoľne, v prípade odstránenia škodlivých následkov trestného činu postačuje, aby sa páchateľ o ich odstránenie pričinil (pozn. zrejme obdobne účinným spôsobom, ako v prípade úplného a dobrovoľného nahradenia celej spôsobenej škody) a nie je pritom ani rozhodné, z akého dôvodu sa tak stane [pozn. navrátiac sa teda k uvádzanému príkladu, ak by páchateľ prečinu
1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. poškodenému kvôli nedostatku finančných prostriedkov síce nenahradil spôsobenú škodu, avšak sprostredkoval by mu rehabilitácie, na ktoré by ho aj pravidelne vozil autom, nepochybne by sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu]. [Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2020, sp. zn. 5 Tdo 21/2020] S poukazom na uvedené je potrebné rozdeliť námietku obvinenej W. týkajúcu sa nepriznania poľahčujúcej okolnosti
k) Tr. zák., a síce páchateľ sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, možno (v prípade, ak bola trestným činom spôsobená škoda) pristúpiť vtedy, ak páchateľ spôsobenú škodu nahradil a zároveň tak učinil dobrovoľne. Nahradením spôsobenej škody však nemožno rozumieť len jej čiastočnú úhradu bez akejkoľvek následnej snahy páchateľa o pokračovanie v takomto konaní s cieľom uhradiť spôsobenú škodu v celosti, čo by bolo možné konštatovať v prípade, ak by páchateľ pravidelne v splátkach poškodenému spôsobenú škodu splácal. Na margo uvedeného, pokiaľ obvinená v dovolaní uviedla, že sumu 1.350,- Eur potvrdzuje listinný dôkaz na č. l. 24 spisu, nakoľko ide o totožný účet platiteľa ako pri ostatných platbách (200,- Eur, 300,- Eur a 150,- Eur), najvyšší súd túto obhajobu obvinenej vyhodnotil ako lživú, nakoľko v kolónke „poznámka/popis operácie“ je ako forma vkladu na účet príjemcu (poškodenej) uvedený „vklad v hotovosti“, a teda účet platiteľa nevyjadruje identifikačný údaj účtu obvinenej, ale len spôsob zúčtovania tejto bankovej operácie. Uvedený záver podporuje i fakt, že na bankový účet poškodenej bol vklad v hotovosti vykonaný i v dňoch 9. januára 2020 a 23. januára 2020 v súhrnnej výške 1.300,- Eur s úplne totožným účtom platiteľa, pričom ide o inkriminované obdobie spáchania žalovaného skutku, kedy obvinená od poškodenej finančné prostriedky vylákala, a nie jej ich vracala. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že obvinenou uplatnené dovolacie dôvody
1 písm. d), písm. h), písm. i) Tr. por. nie sú dané, a preto jej dovolanie na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom
c) Tr. por. odmietol. Rozhodnuté bolo pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.