Najvyšší súd 2Sžo/47/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

§ 71ods.

3 písm. b/ zákona č. 131/2002 Z. z. Pokračovanie v štúdiu v akademickom roku 2007/2008 je podmienené preukázaním úhrady školného hodnoverným spôsobom v zmysle § 92 ods.

§ 71ods.

3 písm. b/ zákona č. 131/2002 Z. z. je študent povinný uhradiť školné vysokej škole. Porušenie tejto povinnosti bude povaţované za disciplinárny priestupok v zmysle § 72 zákona č. 131/2002 Z. z. 8 2Sţo/47/2011 Rektorka Univerzity Mateja Bela rozhodla rozhodnutím č. Z 4109/2007 (spis 1880- 2007-SR) z

1. novembra 2007 tak, ţe potvrdila oznámenie dekanky Ekonomickej fakulty UMB č. 414/ŠO z
2. októbra 2007 o určení výšky školného v akademickom roku 2007/2008 na tejto fakulte a ţalobcovu ţiadosť o preskúmanie tohto oznámenia zamietla. Z oznámenia Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 2/2008-OK/sťaţ. z
3. apríla 2008 (na základe sťaţnosti ţalobcu na postup ţalovaného) vyplýva, ţe Smernicu č. 7/2006 o výbere školného na Univerzite Mateja Bela v akademickom roku 2007/2008 vydala verejná vysoká škola – Univerzita Mateja Bela – a nie jej organizačná zloţka Ekonomická fakulta. Verejná vysoká škola v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania smernice v predpísanej lehote zverejnila školné a poplatky spojené so štúdiom na nasledujúci akademický rok. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky poukázalo na § 92 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. a zdôraznilo, ţe ţalobca študuje päťročný študijný program šiesty rok, prekračuje teda štandardnú dĺţku štúdia. Okrem toho ţalobca je absolventom Právnickej fakulty UMB, ktorú súbeţne študoval so štúdiom na Ekonomickej fakulte UMB a denné magisterské štúdium na Právnickej fakulte UMB ukončil štátnou záverečnou skúškou
4. mája 2007 – z toho vyplýva, ţe od
5. septembra 2002 na dvoch fakultách absolvoval desať rokov vysokoškolského štúdia a jedenásty rok ešte študuje. Ustanovenia o povinnosti uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa § 92 zákona č. 131/2002 Z. z. sa vzťahujú na študentov, ktorí boli na štúdium prijatí po
6. apríli 2002 (§ 113 ods. 3 citovaného zákona), teda aj na ţalobcu. Ministerstvo sa v oznámení o vybavení sťaţnosti venovalo aj disciplinárnemu konaniu ţalobcu, ktoré je pre predmetnú právnu vec irelevantné, preto na ňu Najvyšší súd Slovenskej republiky neodkazuje. V závere Ministerstvo školstva vyhodnotilo sťaţnosť ţalobcu na činnosť ţalovaného v zmysle zákona č. 152/1998 Z. z. o sťaţnostiach ako neopodstatnenú. Univerzita Mateja Bela vydala
7. decembra 2006 Smernicu č. 7/2006 o výbere školného na Univerzite Mateja Bela v akademickom roku 2007/2008 (v znení dodatkov), ktorú schválila rektorka univerzity prof. PhDr. Beata Kosová, CSc., pričom maximálna suma pre študentov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky bola stanovená na 42.000,--Sk (1394,14 €). Podľa dodatku č. 1/2007 z
8. februára 2007 k Smernici č. 7/2006 výšku školného v študijných programoch uskutočňovaných na fakulte si určí fakulta osobitným predpisom. Smernica bola vydaná v súlade s § 92 ods. 1 aţ ods. 3, ods. 11 zákona č. 131/2002 Z. z. 9 2Sţo/47/2011 a neboli ňou rozšírené zákonné povinnosti študenta platiť školné, pretoţe povinnosť platiť školné je zakotvená v § 92 zákona č. 131/2002 Z. z. a Smernica bola vydaná na základe § 92 ods. 1 aţ ods. 3, ods. 11 zákona č. 131/2002 Z. z., čo je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe zloţenie senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý vo veci konal a rozhodol (JUDr. Milan Segeč, JUDr. Drahomíra Mikulajová a Ľudovít Bradáč), je v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Ndzk 2/2008 zo dňa
9. apríla
10. Podľa citovaného uznesenia z konania vo veci neboli vylúčení sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Milan Segeč, JUDr. Drahomíra Mikulajová a Ľudovít Bradáč. Konanie o námietke zaujatosti voči ostatným sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici (okrem iných aj voči JUDr. Jánovi Škvarkovi, ako štvrtému členovi senátu 23S) bolo zastavené. Nedošlo preto k odňatiu ţalobcu a ţalovaného ich zákonnému sudcovi, resp. senátu. Ako bolo uvedené vyššie ţalobca bol prijatý na štúdium na vysokej škole v akademickom roku 2002/2003 podľa ustanovenia § 58 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. dňa
11. júna
12. Jednoznačne a nepochybne sa naňho vzťahuje zákon č. 131/2002 Z. z. Študijný odbor „Financie, bankovníctvo a investovanie“ bol zriadený pred účinnosťou zákona č. 131/2002 Z. z. a prechodné ustanovenie § 109 upravovalo podmienky štúdia študentov aj tohto študijného odboru. Avšak, ţalobca ku dňu účinnosti zákona č. 131/2002 Z. z. (t.j. k
13. aprílu 2002) nebol študentom Fakulty financií UMB, bol len uchádzačom o štúdium. Uchádzač sa stáva študentom vysokej školy aţ dňom zápisu na štúdium – v ţalobcovom prípade aţ po účinnosti zákona č. 131/2002 Z. z. Zákonodarca v prechodných ustanoveniach citovaného zákona - § 109 a nasl. – riešil transformáciu existujúcich študijných odborov, tak aby po uplynutí zákonom stanovenej doby bolo štúdium na všetkých vysokých školách na Slovensku jednotné. Transformácia študijných odborov predstavuje jeden zo základných kameňov reformy vysokého školstva. Zákon č. 131/2002 Z. z. dôsledne rozlišuje medzi študijnými odbormi a študijným programom. Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. vysoké školy môţu od akademického roka 2005/2006 prijímať študentov len na štúdium študijných programov 10 2Sţo/47/2011 podľa tohto zákona a uskutočňovaných na základe kreditového systému spĺňajúceho rámcové usmernenie podľa § 62 ods.
14. V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005 môţu vysoké školy prijímať študentov aj na štúdium študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak majú v nich právo konať štátne skúšky. V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005 môţu vysoké školy a externé vzdelávacie inštitúcie prijímať študentov na doktorandské štúdium vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak majú v nich právo konať dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti. Študenti študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov a študenti doktorandského štúdia vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov dokončia štúdium podľa predchádzajúcich predpisov. Z uvedeného (ako aj z dôvodovej správy k zákonu č. 131/2002 Z. z.) vyplýva, ţe na transformáciu vzdelávacích aktivít vrátane akreditácie nových študijných programov a prechodu na kreditový systém zákon poskytuje vysokým školám lehotu do konca roku 2003, pretoţe od akademického roka 2004/2005 budú môcť prijímať študentov len na štúdium študijných odborov zriadených podľa tohto zákona. V prechodnom období, teda v akademických rokoch 2002/2003 a 2003/2004 budú môcť vysoké školy prijímať študentov aj na štúdium študijných odborov zriadených podľa doterajších predpisov, ak majú v nich právo konať štátne skúšky. Zákon ustanovil, ţe doteraz priznané práva pre tieto študijné odbory zanikajú v termíne vychádzajúcom z ustanovenia, ţe v akademickom roku 2003/2004 bude moţné naposledy prijať na štúdium týchto študijných odborov študentov. To konkrétne znamená, ţe práva konať štátne skúšky v študijných odboroch bakalárskeho štúdia priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti zákona č. 131/2002 Z. z. zanikajú
15. decembra 2008, práva konať štátne skúšky v študijných odboroch magisterského a inţinierskeho štúdia, rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác zanikajú
16. decembra 2010, atď., ak z iných dôvodov nezanikli pred týmito dátumami. Zákon č. 131/2002 Z. z. definitívne ukončil štúdium na neakreditovaných študijných odboroch a v akademickom roku 2002/2003 uţ nesmie vysoká školy na neakreditované študijné odbory prijímať študentov. Študent podľa § 109 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z., ktorý v akademickom roku 2002/2003 študoval v študijnom odbore zriadenom podľa doterajších predpisov, môţe 11 2Sţo/47/2011 v tomto odbore študovať len za podmienky, ţe vysoká škola má právo v nich vykonávať štátne skúšky (aj to len do
17. decembra 2008). Teda jediná podmienka, ktorú zákon kládol, bola akreditácia študijného programu a zároveň určil lehotu, do kedy je platná akreditácia študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich právnych predpisov. V čase prijatia ţalobcu na štúdium (
18. júna 2002) bolo účinné znenie ustanovenia § 92 ods. 3, podľa ktorého študenti v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 (§ 2 ods. 5), ktorí neprekročili štandardnú dĺţku štúdia (§ 51 ods. 4 písm. h/) ustanovenú pre študijný program, školné neplatia. Z uvedeného vyplýva, ţe uţ v čase prijatia si mal byť ţalobca vedomý, ţe ak prekročí štandardnú dĺţku štúdia ustanovenú pre jeho študijný program, je povinný platiť školné. Prekročenie štandardnej dĺţky štúdia musel v tom čase preukazovať napríklad zdravotnými dôvodmi alebo inými váţnymi dôvodmi. Zákon č. 131/2002 Z. z. v období do
19. augusta 2007 určoval platenie školného len v dvoch prípadoch (§ 92 ods. 3 aţ ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z.): - prekročenie štandardnej dĺţky štúdia ustanovenej pre študijný program bez váţneho dôvodu, - štúdium cudzincov. Iné poplatky ako školné (§ 92 ods. 7 aţ ods. 10 citovaného zákona) boli platené: - uchádzačmi o štúdium v súvislosti s materiálnym zabezpečením prijímacieho konania, - v súvislosti so zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce, - za úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventom magisterského štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku, - za vydanie dokladov o štúdiu a podobne. Štandardná dĺţka ţalobcovho inţinierskeho študijného programu (resp. „študijného odboru“ podľa predchádzajúceho právneho predpisu) bola päť rokov. Ţalobca ţiadnym spôsobom nepreukázal, prečo by mala byť štandardná dĺţka jeho inţinierskeho študijného programu šesťročná (napríklad prostredníctvom povolenia ministerstva, vyjadrenia akreditačnej komisie a podobne). V administratívnom spise sa nenachádza údaj o tom, ţe ţalobcov inţiniersky študijný program by mal trvať šesť rokov, práve naopak. Ţalobca v akademickom roku 2007/2008 študoval šiesty rok v inţinierskom študijnom programe, teda o jeden rok prekročil štandardnú dĺţku štúdia ustanovenej pre tento študijný 12 2Sţo/47/2011 program, bol teda povinný zaplatiť školné podľa § 92 ods. 3, ods. 4 zákona č. 131/2002 účinného do
20. augusta 2007 ako aj podľa § 113a ods. 10 zákona č. 131/2002 Z. z. účinného od
21. septembra
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza obe zákonné ustanovenia najmä z dôvodu prehľadnosti, teda aby bolo zrejmé, ţe povinnosť študenta platiť školné v prípade prekročenia štandardnej dĺţky štúdia v študijnom programe existovala uţ v čase prijatia ţalobcu na vysokoškolské štúdium, a ţe táto povinnosť ţalobcovi nezanikla ani po účinnosti zákona č. 363/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 363/2007 Z. z.), od
23. septembra
24. Zákon č. 363/2007 Z. z. v značnej miere rozšíril povinnosť študentov platiť školné v porovnaní s právnym stavom účinným pred
25. septembrom
26. Od
27. septembra 2007 naďalej zostala povinnosť platiť školné študentom, ktorí prekročili štandardnú dĺţku štúdia (§ 92 ods. 4) a cudzincom (§ 92 ods. 9); okrem toho bolo od
28. septembra 2007 zavedené ročné školné pre jednotlivé študijné programy, ktoré sa vzťahujú na konkrétny akademický rok, a to tak pre dennú ako aj externú formu štúdia. Takisto bola zavedená povinnosť študenta, ktorý študuje súbeţne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, platiť školné v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku (§ 92 ods. 5). Keďţe sa mohol rozšíriť okruh platiacich študentov z uţ existujúcich študentov (čo bol aj prípad ţalobcu) zákonodarca upravil prechodné ustanovenia tak, aby bol v ich prípade zachovaný princíp, ţe povinnosť uhradiť školné sa na nich vzťahuje aţ prekročením štandardnej dĺţky štúdia. Inými slovami, študentom prijatým na štúdium pred
29. septembrom 2007 nevznikne ďalšia (nová) povinnosť platiť školné, neţ tomu bolo v čase ich prijatia na štúdium na vysokú školu, teda pred
30. septembrom
31. Ţalobca bol prijatý na vysokoškolské štúdium
32. júna 2002, teda pred
33. septembrom 2007 a v tomto čase existovala povinnosť platiť školné len v prípade prekročenia štandardnej dĺţky štúdia a v prípade cudzincov, preto ani ţalobcovi nemohla vzniknúť povinnosť platiť školné z iných, nových dôvodov, ktoré v čase jeho prijatia na štúdium neexistovali, ale len z dôvodu prekročenia štandardnej dĺţky štúdia. 13 2Sţo/47/2011 Zákonodarca na túto situáciu pamätal aj v prechodnom ustanovení § 113a zákona č. 131/2002 Z. z. účinného od
34. septembra
35. Podľa ods. 9 tohto ustanovenia sa ustanovenia § 92 ods. 3 aţ 8 nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium pred
36. septembrom 2007, ak v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania neboli prijatí a nezapísali sa na štúdium aj po tomto termíne. Z uvedeného vyplýva, ţe podmienky „neboli prijatí a nezapísali sa“ musia byť splnené kumulatívne, čo je vyjadrené spojkou „a“, ktorú z logického, systematického a teleologického hľadiska nemoţno vykladať ako spojku alternatívnu. Preto platí, ţe čo ak len jedna z týchto dvoch podmienok nie je splnená (teda či uţ študent bol prijatý alebo sa zapísal na štúdium aj po
37. septembri 2007), vzťahujú sa naňho ustanovenia § 92 ods. 3 aţ ods. 8 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení účinnom od
38. septembra
39. Z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu vyplýva, ţe má ísť o študenta, ktorý uţ jeden študijný program študuje a zároveň bol prijatý a zapísaný od akademického roka 2007/2008 (rozhodnutie o prijatí bolo vydané pred účinnosťou tohto zákona) na štúdium bakalárskeho študijného programu, pričom štandardné dĺţky oboch študijných programov sa zrátavajú. Prekročením štandardnej dĺţky oboch štúdií vzniká študentovi povinnosť platiť školné. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tejto časti stotoţnil so ţalobcom, pretoţe krajský súd nesprávne spájal pojmy „boli prijatí a nezapísali sa“, pričom správne a zákonne malo byť „neboli prijatí a nezapísali sa“. Táto nesprávnosť však nemala za následok nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu ako celku. Štandardná dĺţka ţalobcovho štúdia bola desať rokov (päť rokov v študijnom odbore právo a päť rokov v študijnom odbore financie, bankovníctvo a investovanie); ţalobca však v akademickom roku 2007/2008 prekročil štandardnú dĺţku štúdia o jeden rok, pretoţe v študijnom odbore financovanie, bankovníctvo a investovanie v akademickom roku 2007/2008 študoval šiesty rok. Ţalobca bol prijatý na študijný odbor „právo“ a „financie, bankovníctvo a investovanie“ v roku
40. Ţalobca teda podľa § 113a ods. 9 začal študovať pred
41. septembrom 2007 a nebol prijatý ani sa nezapísal na nový študijný program v akademickom roku 2007/2008, preto sa naňho § 92 ods. 3 aţ ods. 8 zákona č. 131/2002 Z. z. nevzťahuje. Zákonodarca však pamätal aj na túto situáciu a v ustanovení § 113a ods. 10 zákona č. 131/2002 Z. z. zakotvil povinnosť študentom, na ktorých sa nevzťahuje § 92 ods. 3 aţ ods. 8 zákona č. 131/2002 Z. z. (teda študent podľa odseku 9), uhradiť verejnej vysokej 14 2Sţo/47/2011 škole alebo štátnej vysokej škole určené ročné školné za kaţdý ďalší rok štúdia, ak študuje študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺţka štúdia. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v citovaných ustanoveniach nie je nič nelogické, práve naopak. Aby nevznikla situácia, ţe určitá časť študentov, na ktorých by sa nevzťahovala povinnosť platiť školné podľa § 92 ods. 3 aţ ods. 8 citovaného zákona, by študovala v študijných programoch dlhšie ako je ustanovená štandardná dĺţka štúdia a zároveň by títo študenti neboli povinní platiť školné pri prekročení štandardnej dĺţky štúdia, tak ako tomu bolo podľa ustanovenia § 92 ods. 3 aţ ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení účinnom do
42. augusta 2007, zákonodarca uloţil povinnosť platiť školné aj týmto študentom, ale len v prípade, ţe prekročili štandardnú dĺţku štúdia. Ţalovaný preto postupoval správne, keď ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť školné v akademickom roku 2007/2008 vo výške 10.500,--Sk (348,53 €), aj keď zrejme omylom okrem ustanovení § 92 ods. 4, 71 ods. 3 písm. b/ zákona č. 131/2002 Z. z. účinného do
43. augusta 2007 neuviedol aj ustanovenie § 113a ods. 10 zákona č. 131/2002 Z. z. účinného od
44. septembra
45. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, ţe právnu normu je potrebné vykladať systematicky, historickým, logickým a v neposlednom rade teleologickým výkladom; ţiadne zákonné ustanovenie nemoţno vykladať izolované bez ostatných ustanovení, či uţ ustanovení v konkrétnom paragrafe, oddiele alebo zákone. Nemoţno z kontextu vytrhnúť poslednú vetu ustanovenia § 109 ods. 1 a nedať ju do súvisu s predchádzajúcimi vetami citovaného ustanovenia. Takisto pri § 113a ods. 9, ods. 10 treba prihliadnuť aj na ustanovenie § 66 ods. 3, ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z. účinné od
46. septembra 2007, keďţe tak ustanovenie § 113a, ako aj § 66 ods. 3, ods.

§ 92ods.

3 aţ ods. 8 citovaného zákona boli zavedené zákonom č. 363/2007 Z. z. a spája sa s nimi rovnaký dátum účinnosti. Vychádzajúc z uvedených skutočností Krajský súd v Banskej Bystrici nepochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol, jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 15 2Sţo/47/2011 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď ţalobca nemal v konaní úspech a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 30. mája 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth