Najvyšší súd 2Sžp/17/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: RNDr. Z. V., bytom S., právne zastúpenej Mgr. Petrom Hodálom, PH Law, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, Bratislava, proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: VODOHOSPODÁRSKE STAVBY MALACKY, a.s., Pezinská 1098, Malacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.: A/2009/1888/SAM zo dňa 2.10.2009, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 193/2009-156 zo dňa 12.5.2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 193/2009-156 zo dňa 12.5.2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobný návrh ţalobkyne, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie stavebného úradu – Mestskej časti Bratislava Ruţinov zo dňa 4.12.2008, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu bytového domu S. v prospech Vodohospodárskych stavieb Malacky, a.s.. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne vysporiadali s námietkami v súvislosti s otázkou ochrany zdravia pred hlukom v rôznych fázach správneho konania. 2 2Sžp/17/2011 Stavebný úrad v stavebnom konaní skúmal, či dokumentácia na výstavbu bytového komplexu spĺňa všetky podmienky stanovené zákonom a najmä či podľa stavebného zákona (§ 62 ods. 1 písm. b/) spĺňa poţiadavky týkajúce sa ochrany verejného záujmu, predovšetkým ochrany ţivotného prostredia a zdravia. Krajský súd ďalej dôvodil tým, ţe stavebník reagoval na všetky výzvy stavebného úradu a dokladal správy, štúdie a vyjadrenia, ktoré boli poţadované a k stavebnému konaniu predloţil hlukovú štúdiu „Bytový dom S. ul. z októbra 2007“ vypracovanú autorizovaným inţinierom Ing. P. Z. Výpočtami bolo preukázané, ţe po realizácii bytového domu dôjde ku zníţeniu hladín hluku z dopravy po ţeleznici a po V., T. a I. c., pred fasádami existujúcich budov. Súd z hlukovej štúdie z 12/2005 predloţenej v územnom konaní (autor Ing. P. Z.) konštatuje, ţe na hluku, ktorý preniká zvonku do budov v riešenom prostredí, sa podieľa aj premávka zo ţelezničnej trate TÚ 2862, avšak významným podielom kontinuálnej hladiny hluku je autodoprava priľahlej komunikačnej tepny. Vnútorné členenie stavby rieši ochranu obytného prostredia pred nadmerným hlukom z dopravy jednak dispozičným riešením, kde sú obytné priestory orientované na odvrátenú stranu od komunikačnej tepny a trate TÚ 2862, jednak technickými opatreniami: vonkajší obvodový plášť je navrhnutý z tehloblokov PORTHERM P+D hr. 300 mm s teplotnou izoláciou 100 mm, zateplenie strechy je 200 mm minerálnou vlnou. Pod ňou je ţelezobetónová doska 200 mm, kritickým bodom obvodného plášťa sú okenné otvory, ktoré budú opatrené s trojitým zasklenením všetkých okien. Na objekte bude štrbinové vetranie LUNOS v parapete – pod odkvapovou rímsou, pričom sa preverí aj moţnosť zabudovania systému Siegenia vstavením do okna. Vetranie – príslušná výmena vzduchu 15 m³/h bude zabezpečená pod tlakom vytvoreným ventilátormi zahustenými do inštalačného jadra. Súd mal za preukázané, ţe budú splnené poţiadavky STN 730532 a Nariadenia vlády SR o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami č. 40/2002 Z. z. Krajský súd taktieţ uviedol, ţe ţiaden odborný posudok predloţený v konaní nezdokumentoval moţné zhoršenie hlukových pomerov na fasádach susediacich bytových domov, naopak realizáciou predmetnej stavby sa predpokladá cloniaci efekt navrhovanej stavby na susedné objekty. Podľa krajského súdu námietky ţalobkyne týkajúce sa prekročenia prípustných hodnôt hluku na vonkajšom a vnútornom prostredí vyhodnotil, ţe ide o námietky, ktoré mali a mohli byť uplatnené v územnom konaní a na tieto námietky neboli z tohto dôvodu správne orgány povinné v stavebnom konaní prihliadnuť, pretoţe predmetná stavba je umiestnená samostatným rozhodnutím, ktoré je právoplatné. Účel územného konania predpokladá, ţe práve v územnom konaní sa navrhovaná stavba posudzuje z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie, dôsledkov jej umiestnenia v území, či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám na 3 2Sžp/17/2011 výstavbu a iným zákonným kritériám. Otázky hlučnosti sa posudzujú v územnom konaní. Stavebné povolenie uţ iba určuje záväzné podmienky na samotnú realizáciu a uţívanie stavby. Predmetom námietok ţalobkyne neboli dopady stavby na hlukovú záťaţ uţ jestvujúcich budov, ale skutočnosť, ţe sa nová stavba má umiestniť v prostredí, v ktorom nie je zabezpečená ochrana obyvateľov budúcej stavby pred hlukom vo vonkajšom prostredí. Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie ţalobkyňa a ţiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na to, ţe trvá na svojich vyjadreniach uvedených v ţalobe a v konaní pred správnymi orgánmi. Krajský súd sa v dôvodoch rozsudku nevysporiadal s argumentáciou ţaloby ohľadne prekročenia prípustných hodnôt hluku vo vonkajšom prostredí stavby. Krajský súd v dôvodoch porovnal obsah troch hlukových štúdií, ktoré boli vypracované v priebehu územného konania a stavebného konania. Hluková štúdia zadaná ţalobkyňou jednoznačne a nesporne preukázala prekročenie najvyšších prípustných limitov pre hluk stanovených všeobecne záväznými predpismi vo vonkajšom prostredí stavby, pričom s týmito zisteniami sa stavebný úrad a ani ţalovaný nijakým spôsobom nevysporidali a a tieţ ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave vo svojom stanovisku z 30.6.2009 a ani Úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku zo dňa 17.9.2009. Podľa ţalobkyne prekročenie maximálnych prípustných hodnôt hluku pre vonkajšie prostredie stanovených Vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o poţiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v ţivotnom prostredí (ďalej len „Vyhláška MZ SR“), ktoré bolo zistené hlukovou štúdiou zadanou ţalobkyňou, nebolo ţiadnym z uvedených správnych orgánov spochybnené a nebolo bez akéhokoľvek náleţitého zdôvodnenia vzaté v úvahu. Taktieţ aj krajský súd nespochybnil zistenia z hlukovej štúdie zadanej ţalobkyňou, podľa ktorých vo vonkajšom prostredí stavby nebude zabezpečená ochrana pred hlukom v zmysle platných právnych predpisov, napriek tomu však ţalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku sa krajský súd odvoláva na stanovisko ÚVZ zo septembra 2009, ktoré vo vzťahu k posudku RÚVZ zo dňa 5.1.2006 uvádza jednoznačne spochybňujúce konštatovania, ktoré sa týkajú práve podkladov pre preukázanie dodrţania prípustných limitov hluku vo vonkajšom prostredí stavby. Posudok RÚVZ bol pritom jedným podkladov pre vydanie územného rozhodnutia stavby, hoci sa aj podľa konštatovania ÚVZ odvoláva na „bliţšie nešpecifikovanú hlukovú štúdiu“ a jeho závery nie sú „relevantnými podkladmi doloţené“. Stanovisko RÚVZ vychádza z hlukovej štúdie 4 2Sžp/17/2011 stavebníka (spracovateľ Ing. P. Z. a kol., 7.12.2005), ktorá rieši hlukové pomery vo vnútornom a vonkajšom chránenom priestore plánovanej stavby. V čase jej spracovania bolo platné NV SR č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, podľa ktorého prípustné hladiny hluku pre dennú dobu sú 60dB a pre nočnú dobu 50dB (platí pre kumulovaný hluk z dopravy) vo vonkajšom chránenom prostredí sú prekročené. Pre nočnú dobu spracovateľ výpočet nezrealizoval. Napriek evidentným rozporom zistení uvedených v tejto hlukovej štúdii z vtedy platného NV SR akceptoval RÚVZ túto štúdiu ako dostatočný podklad pre vydanie súhlasného stanoviska k stavbe, ktorá skutočnosť spochybňuje celé súhlasné stanovisko RÚVZ k stavbe, pretoţe toto stanovisko nezohľadňovalo prípustné hladiny hluku v zmysle vtedajšej právnej úpravy. Krajský súd sa však sám s touto otázkou nijako nevysporidal a neuviedol ţiadne argumenty, ktorými by spochybňoval tvrdenie ţalobkyne, ţe právnymi predpismi stanovené limity hladiny hluku vo vonkajšom prostredí stavby nebudú dodrţané. Krajský súd konštatoval splnenie podmienok iba vo vzťahu k vnútornému prostrediu, čo neznamená, ţe nie je potrebné rešpektovať aj limity hluku vo vonkajšom prostredí v zmysle právnych predpisov. Zistenia hlukovej štúdie ţalobkyne vo vzťahu k prekročeniu limitov vo vonkajšom prostredí neboli správnymi orgánmi a ani krajským súdom nijako spochybnené a iba konštatujú, ţe stavba nezhorší hlukové pomery na fasádach susedných bytových domov. Zhoršenie hlukových pomerov na fasádach susedných bytových domov však nebolo namietané ani účastníkmi konania v rámci stavebného konania a ani ţalobkyňou v ţalobe. Námietky účastníka konania a ţalobkyne sa týkali nedodrţania právnych predpisov a nimi stanovených limitov hluku vo vonkajšom prostredí stavby. Krajský súd zaujal názor, ţe ide o námietky, ktoré mali a mohli byť uplatnené v územnom konaní a na ktoré neboli povinné uţ správne orgány prihliadnuť v stavebnom konaní. Otázky hluku sa posudzujú aj v územnom konaní, neexistuje však ţiadna opora pre tvrdenie, ţe by sa nimi stavebný úrad nemal zaoberať aj v stavebnom konaní a to najmä, keď bolo hlukovou štúdiou preukázané, ţe limity hluku vo vonkajšom prostredí stavby budú prekročené a poukázal na ust. § 62 ods. 1 psím.
- b)stavebného zákona. Aj z dôvodov rozsudku vyplýva, ţe v územnom konaní neboli tieto skutočnosti (hluk vo vonkajšom prostredí) dostatočne posúdené a nebolo preukázané, ţe verejný záujem (ochrana zdravia ľudí pred hlukom) bude pri realizácii stavby rešpektovaný. Taktieţ nie je moţné súhlasiť s krajským súdom, ţe by sa tieto otázky mali stať aţ predmetom kolaudačného konania, pretoţe v kolaudačnom konaní uţ nebude moţné tieto skutočnosti nijako zmeniť a preto sa správne orgány mali zaoberať touto otázkou v stavebnom konaní, keďţe ju dostatočne neposúdili v územnom konaní a preto ich rozhodnutia sú v rozpore s § 3 5 2Sžp/17/2011 ods. 4 správneho poriadku. Stavebný úrad mal preto ţiadosť o stavebné povolenie zamietnuť a poukázal na ust. §§ 62 ods. 4, 43d ods. 1, 6 stavebného zákona ako i § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 Vyhlášky MZ SR. Krajský súd vo vzťahu k hlukovej štúdii predloţenej ţalobkyňou konštatoval, ţe nespĺňa znaky hlukovej štúdie a ţe RÚVZ poukázal na nedostatky predloţeného predmetného materiálu. Avšak odôvodnenie rozsudku ţiadne konkrétne nedostatky, na ktoré by poukázal RÚVZ, neuvádza. Ani stanoviská RÚVZ a ÚVZ nijako nespochybňujú závery hlukovej štúdie, týkajúce sa prekročenia stanovených limitov hluku vo vonkajšom prostredí stavby. Nie je preto zrejmé, na základe čoho dospel krajský súd k takémuto záveru a poukázal na judikatúru NS SR R 30/1994 a R 42/2003. Ţalobkyňa ďalej uviedla, ţe ţiadala (pre prípad, ţe by súd nepovaţoval zistenia z hlukovej štúdie za dostatočné) predvolať ako znalca autora hlukovej štúdie, resp. pracovníkov RÚVZ, ktorí meranie hluku realizovali. Hlukovú štúdiu vypracoval pre ţalobkyňu Ing. D.D., PhD. zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave a to na základe meraní uskutočnených RÚVZ. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobkyne písomne vyjadril a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Uviedol, ţe svoje rozhodnutie povaţuje za zákonné a nepotrebuje zaujímať opätovné stanovisko k uvádzaným skutočnostiam. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. 6 2Sžp/17/2011 Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný. Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu, tak aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci. V konaní o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie § 249 ods. 2 O.s.p. ukladajúce ţalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov v čom vidí ţalobca nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v ţalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným rámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere, ak však nejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V danom prípade bolo teda z hľadiska námietok ţalobkyne podľa názoru odvolacieho súdu potrebné skúmať, či tieto sporné otázky patria do právomoci stavebného úradu i v stavebnom konaní a za týmto účelom zisťovať príslušné odpovede a závery v samotných ustanoveniach stavebného zákona. Z ust. § 62 ods. 1 písm.
- b)stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma hlavne, či dokumentácia spĺňa poţiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany ţivotného prostredia, ochrany zdravia a ţivota... 7 2Sžp/17/2011 Z ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona okrem iného vyplýva, ţe stavebný úrad zabezpečí stanovenými podmienkami hlavne ochranu verejných záujmov pri výstavbe a pri uţívaní stavby, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej vplyvu na ţivotné prostredie. Ušlo pozornosti krajského súdu, ţe ţalobkyňa si dala vypracovať vlastnú hlukovú štúdiu, avšak na výzvu stavebného úradu, resp. ţalovaného priamo v stavebnom konaní. Napriek tomu sa ţalovaný dostatočne s touto hlukovou štúdiou nezaoberal a uspokojil sa iba s kladným stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, ktoré si k tomuto konaniu vyţiadal. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa ţiadala v stavebnom konaní odstrániť príslušné rozpory v meraní, nakoľko z hlukovej štúdie vypracovanej v stavebnom konaní pre ţalobkyňu Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave (stavebnou fakultou) vyplýva, ţe technická univerzita vychádzajúca práve z meraní vykonanými pracovníkmi RÚVZ v Bratislave dospela k iným hodnotám hladiny hluku vo vonkajšom prostredí, ktoré sú závaţnejšie neţ tie, ku ktorým dospel RÚVZ v Bratislave. V prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnila ţalobkyňa vo svojej ţalobe, dokonca na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec konkrétne nereagoval a stotoţnil sa iba s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Takýmto postupom krajského súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Procesným právom účastníka konania je aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi konania odníma moţnosť náleţite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho 8 2Sžp/17/2011 a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994). Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvého stupňa zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovaţoval za dôvodnú právnu argumentáciou ţalobkyne v ţalobe a prečo povaţuje námietky ţalobkyne za neopodstatnené, je nutné povaţovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, ţe nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Podstatou tejto veci je skutočnosť, ţe krajský súd vyslovil záver, ţe v prípade uplatnených námietok o prekročení prípustných hodnôt hluku na vonkajšom prostredí, ide o námietky ţalobkyne, ktoré mali a mohli byť uplatnené v územnom konaní a ţe predmetná stavba je uţ právoplatne umiestnená. Podľa názoru krajského súdu sa s týmito námietkami je moţné zaoberať sa príp. v kolaudačnom konaní. Odvolací súd povaţuje právny názor krajského súdu vzhľadom na špecifiká danej veci za predčasný. Je totiţ nesporné, ţe vzhľadom na vypracovanú hlukovú štúdiu STÚ 9 2Sžp/17/2011 v Bratislave pre ţalobkyňu, vyšli v stavebnom konaní najavo také novokvalitatívne skutočnosti, s ktorými sa správne orgány v územnom konaní nezaoberali a ani vzhľadom na zistené skutočnosti zaoberať nemohli a vzhľadom na citáciu ust. § 62 ods. 1, psím.
- b)a ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona je potrebné potom vyvodiť záver, ţe bolo v právomoci krajského súdu, aby náleţitým spôsobom vyhodnotil príslušné dôkazné prostriedky a následne vo veci v súlade so zákonom rozhodol. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti právne závery krajského súdu bez bliţšieho vyhodnotenia príslušných dôkazných prostriedkov v konaní o ţalobe ţalobkyne sú predčasné a Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm.
- f)O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby s prihliadnutím aj na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami ţalobkyne a znova o veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 30. mája 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth