Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/121/2023 Identifikačné číslo spisu: 4122208340 Dátum vydania rozhodnutia: 26.10.2023 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4122208340.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Ing. L. E., narodenej XX. G. XXXX, U., L. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Lenkou Takáčovou, LL.M., Nitra, Mariánska 1359/4, proti žalovanému Mgr. G. E., narodenému XX. W. XXXX, U., E. XXXX/XXA, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Polákom, Bratislava, mestská časť Ružinov, Miletičova 64, o zrušenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 36C/73/2022, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z
- marca 2023 sp. zn. 8Co/10/2023, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie. Odôvodnenie
- Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo
- novembra 2022 č. k. 36C/73/2022-115 zamietol návrh žalovaného (pozn.: súdy neprávne označili strany, keď je zrejmé, že ide o návrh žalovaného, nie žalobkyne) na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Nitra
- júla 2021 č. k. 10C/18/2021-74 (ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 25 metrov s výnimkou prípadov tam špecifikovaných; keď medzi stranami prebiehali viaceré konania) a žalobkyni (nesprávne označenej ako žalovaná) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
- Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) odvolanie žalovaného (nesprávne označeného za žalobcu) uznesením z
- marca 2023 sp. zn. 8Co/10/2023 odmietol a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dokument obsahujúci odvolanie voči uzneseniu odvolateľ nepodpísal predpísaným spôsobom, toto bolo podané len v PDF formáte bez autorizácie podpisu odosielateľa. Pokiaľ samotné vyhotovenie odvolania nemožno považovať za podanie v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ide o podanie vo veci samej v elektronickej podobe bez potrebnej (zákonom vyžadovanej) autorizácie, ktoré bolo nevyhnutné doručiť súdu do 10 dní v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované (KEP), čo sa však nestalo. Uvedené nedostatky nepodpísaného odvolania predstavujú s ohľadom na viazanosť rozsahom a odvolacími dôvodmi nemožnosť odvolacieho súdu v odvolacom konaní pokračovať, a teda dôsledok potreby jeho odmietnutia analogicky podľa § 386 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „CSP“) bez preskúmavania jeho vecnej správnosti, keďže v zmysle § 125 ods. 2 CSP sa na takéto podanie neprihliada. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania právne zdôvodnil § 255 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalobkyne v odvolacom konaní v plnom rozsahu.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 420 písm. f/ CSP. Navrhol zrušiť uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie trpí vadou zmätočnosti. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Odvolanie bolo podané riadne, v zmysle zákona a malo byť prejednané. Namietal prílišný formalizmus.
- Žalobkyňa navrhla dovolanie zamietnuť. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za vecne správne.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo vydané napádané rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je prípustné.
- Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP.
- Žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f/ CSP, keď odmietnutím odvolania došlo podľa jeho názoru k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
- Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
- Najvyšší súd už v uznesení z
- januára 2017 sp. zn. 3Cdo/236/2016, uverejnenom aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
- V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP potom pristupuje (dovolací súd) len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak sa dovolaním napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné (právne bezvýznamné), či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
- V danom prípade je dovolaním napádané uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania smerujúceho proti zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia (nariadeného počas niekoľkých medzi stranami prebiehajúcich konaní). Rozhodnutie odvolacieho súdu v danom prípade nemá charakter rozhodnutia vo veci samej ani rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, čo má za následok, že prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 CSP nemožno vyvodiť.
- Konanie o zrušenie neodkladného opatrenia je konaním o parciálnej otázke súvisiacej s takým typom procesného postupu, ktorý per se nie je považovaný za konanie vo veci samej ani za konanie, ktorým sa vec končí (uznesenie najvyššieho súdu z
- júla 2022 sp. zn. 5Obdo/37/2021, R 6/2023).
- Napriek tomu sa žiada nad rámec uvedeného doplniť nasledovné. V danej veci, ak odvolací súd dospel k záveru, že na podanie sa neprihliada, nebolo potom možné o tomto podaní vôbec rozhodovať. Avšak odvolací súd odvolanie odmietol. Odmietnutie odvolania v danom prípade, za predpokladu existencie riadne podaného odvolania, by bolo ale na mieste.
- Podľa ustanovenia § 357 písm. e/ CSP je odvolanie prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie podľa ustanovenia § 334 a § 335 ods. 1 CSP, t.j. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Z ustanovenia § 357 CSP vyplýva, že zákonodarca zvolil niekoľko spôsobov vymedzenia prípustnosti odvolania, pričom precízne formuluje, či ide o uznesenie, vo vzťahu ku ktorému ide o akékoľvek procesné riešenie, alebo o uznesenie výlučne zamietajúce. Ak uvádza uznesenie o zrušení neodkladného opatrenia, a nie uznesenie o návrhu (tak, ako to zodpovedá písmenu d/), potom je dôvodné dovodiť, že zámerom bolo umožniť odvolací prieskum len vtedy, ak nastane v trvaní neodkladného opatrenia zmena, t.j. nie vtedy, keď jeho dôvody stále trvajú, pričom postačuje, že sa s návrhom vysporiada (vzhľadom na osobitosť tohto inštitútu a jeho rýchlosť) len súd prvej inštancie (opäť porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z
- júla 2022 sp. zn. 5Obdo/37/2021, R 6/2023).
- Z uvedeného je zrejmé, že aj v prípade, že by odvolací súd pristúpil ku skúmaniu prípustnosti odvolania, bol by dospel k rovnakému záveru, a to o potrebe odvolanie odmietnuť (ako neprípustné), a teda nemohlo by týmto dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces.
- Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené dovolanie žalovaného podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP (ako neprípustné) odmietol.
- O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP per analogiam tak, že žalobkyni ako procesnej súperke žalovaného, ktorý zavinil výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu, priznal voči žalovanému nárok na ich plnú náhradu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
- Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.