Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/182/2022 Identifikačné číslo spisu: 8717208493 Dátum vydania rozhodnutia: 27.11.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Holič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 421CSP.

8. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 419 až § 423 CSP), či bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 427 CSP) a či spĺňa zákonom vyžadované náležitosti, vrátane osobitnej podmienky povinného právneho zastúpenia advokátom v dovolacom konaní (§ 428 a § 429 CSP). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (§ 424 až § 426 CSP). Skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska objektívneho nasleduje až po skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania. Pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie nie je subjektívne prípustné, nepristúpi už k skúmaniu prípustnosti dovolania z objektívneho hľadiska (vrátane naplnenia dôvodov prípustnosti dovolania podľa §

§ 421CSP) a dovolanie ako podané neoprávnenou osobou bez ďalšieho odmietne.

9. V preskúmavanej veci dovolací súd zistil, že dovolanie z 2. februára 2021 bolo advokátom spísané a podané v mene všetkých žalobcov, t.j. žalobcov 1/ až 25/. Vykonaným šetrením v súdnom spise dovolaciemu súdu vyplynulo, že dovolanie bolo elektronickým podaním doručeným 20. februára 2021 doplnené o splnomocnenia (č. l. 366 až 370 súdneho spisu) udelené žalobcami na spísanie a podanie dovolania a zastupovanie v dovolacom konaní doc. JUDr. Ing. Petrom Grendelom, PhD., advokátom. Vzhľadom na skutočnosť, že jedno z predložených splnomocnení (č. l. 367 súdneho spisu) vykazovalo vady, pretože v ňom absentoval podpis splnomocniteľov (žalobcov 22/ až 25/; pozn.), ku ktorému záveru viedli aj informácie obsiahnuté v osvedčovacej doložke o zaručenej konverzii k predmetnému splnomocneniu (č. l. 394 súdneho spisu), vyzval dovolací súd doc. JUDr. Ing. Petra Grendela, PhD., advokáta, ktorý dovolanie v mene všetkých žalobcov spísal, aby dovolaciemu súdu predložil splnomocniteľmi autorizované splnomocnenie na spísanie dovolania v mene žalobcov 22/ až 25/ a ich zastupovanie v dovolacom konaní s poučením, že dovolací súd inak dovolanie podané v mene žalobcov 22/ až 25/ v zmysle § 447 písm.

1. b)CSP odmietne. 9. Advokát na výzvu dovolacieho súdu doručenú 29. septembra 2023 nereagoval a vadu splnomocnenia, napriek poučeniu o možnosti dovolanie odmietnuť podľa § 447 písm.
2. b)CSP, neodstránil. S ohľadom na skutočnosť, že autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal (IV. ÚS 342/2018, III. ÚS 271/2018), dovolací súd dospel k záveru, že splnomocnenie predložené v dovolacom konaní (č. l. 367 súdneho spisu) nie je dostatočné na prijatie záverov o skutočnej vôli splnomocniteľov (žalobcov 22/ až 25/) dať sa zastúpiť splnomocnencom (doc. JUDr. Ing. Petrom Grendelom, PhD.). 10. Vzhľadom na vyššie uvedené, zohľadňujúc samostatné postavenie každého zo žalobcov čo do uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, dovolací súd vo vzťahu k žalobcom 22/ až 25 dospel k záveru, že dovolanie spísané a podané v ich mene advokátom doc. JUDr. Ing. Petrom Grendelom, PhD. je potrebné posúdiť ako dovolanie podané neoprávnenou osobou (advokát v konaní nevystupoval ako strana sporu). Nakoľko v danom prípade neboli splnené osobitné obligatórne podmienky, za ktorých môže dovolací súd dovolanie meritórne prejednať, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm.
3. b)CSP ako podané neoprávnenou osobou bez skúmania objektívnej prípustnosti či dôvodnosti podaného dovolania. Dovolací súd v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že v napadnutom rozsudku boli strany sporu riadne poučené o lehote a spôsobe podania dovolania, vrátane povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní a spísania dovolania advokátom. 11. Vo vzťahu k zvyšným žalobcom, dovolateľom, dovolací súd uvádza nasledovné: 12. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v §

§ 421CSP.

13. Dovolatelia 1/ až 9/, 11/ až 12/, 21/ prípustnosť podaného dovolania vyvodzovali v prvom rade z ustanovenia § 420 písm.

1. f)CSP, uplatniac námietku nepreskúmateľnosti a zmätočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. 14. Podľa § 420 písm.
2. f)CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľmi namietanej procesnej vade. 16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
3. f)CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 17. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
4. f)CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10, 9Cdo/248/2021). 18. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
5. f)CSP. 19. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. 20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu dáva relevantnú odpoveď na všetky podstatné otázky sporu a dospel k záveru, že tomu tak nie je. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je vnútorne protirečivé v podstatnej skutkovej otázke určenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch vo vzťahu k jednotlivým žalobcom. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je najmä zrejmé, prečo odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu pôvodných žalobcov 1/ až 5/ (teraz žalobcov 1/ až 9/, 11/ až 12/, 21/ až 25/) vo zvyšnej časti všeobecne a bez bližšej individualizácie nárokov jednotlivých žalobcov zamietol. Odvolací súd nijako nevysvetlil resp. nereagoval na podstatnú odvolaciu argumentáciu žalobcov 1/ až 9/, 11/ až 12/, 21/, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutiam dostatočne nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, medzi ktoré nepochybne patrí individualizácia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy čo do jeho výšky. 21. Pokiaľ ide o otázku výšky náhrady nemajetkovej ujmy pôvodným žalobcom 1/ až 5/, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je vnútorne rozporné. Odvolací súd na jednej strane nepovažoval rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku o náhrade nemajetkovej ujmy pôvodným žalobcom 1/ až 5/ za vecne správny a riadne odôvodnený, no na druhej strane sa stotožnil s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento žalobu pôvodných žalobcov 1/ až 5/ vo zvyšku zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací súd vzhliadol dôvod na zrušenie časti rozsudku súdu prvej inštancie v tom, že z jeho odôvodnenia nebolo možné spoľahlivo zistiť, prečo súd prvej inštancie priznal jednotlivým žalobcom 1/ až 5/ nemajetkovú ujmu v konkrétnej výške, prípadne prečo im nepriznal menej (alebo viac), keďže žalobou sa pôvodné žalobkyne 1/ a 2/ domáhali nemajetkovej ujmy v peniazoch každá vo výške 3.000.000,- Kč a žalobcovia 3/ až 5/ nemajetkovej ujmy v peniazoch každý vo výške 2.500.000,- Kč. 22. Protirečivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa teda týka právneho záveru o výške náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k jednotlivým žalobcom 1/ až 9/, 11/ až 12/, 21/. Ak odvolací súd nepovažoval za správny ani dostatočne odôvodnený záver súdu prvej inštancie o výške náhrady nemajetkovej ujmy priznanej pôvodným žalobcom 1/ až 5/, v dôsledku čoho rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, potom stráca logický podklad právny záver odvolacieho súdu o správnosti zamietnutia žaloby pôvodných žalobcov 1/ až 5/ vo zvyšnej časti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd vyslovil potrebu individuálneho posúdenia určenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch pôvodným žalobcom 1/ až 5/ vo vzťahu ku každému z týchto žalobcov, zohľadňujúc ich príbuzenský vzťah s nebohým A. I. a intenzitu tohto vzťahu, vek každého zo žalobcov a nebohého v čase smrti nebohého, otázku existenčnej závislosti žalobcu na nebohom (v kontexte možnej vyživovacej povinnosti aj iných rodinných príslušníkov voči konkrétnemu žalobcovi), trest uložený vinníkovi dopravnej nehody v trestnom konaní a okolnosti dopravnej nehody. Vo vzťahu k týmto záverom odvolacieho súdu sa potom ako vnútorne rozporné javí odôvodnenie potvrdzujúceho výroku rozsudku odvolacieho súdu. 22.1. Odvolací súd svoje rozhodnutie o vecnej správnosti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie založil na závere, že žalovaná nemajetková ujma nespĺňala atribúty slušného a spravodlivého vysporiadania pomerov, a to aj s prihliadnutím na celistvosť vysporiadania nároku nemajetkovej ujmy, poukazujúc, že pôvodní žalobcovia 1/ až 5/ svoj nárok vo vzťahu k výške nemajetkovej ujmy nezdôvodnili relevantnými dôvodmi a tieto v konaní ani náležitým spôsobom nepreukázali. Takáto všeobecná konštatácia odvolacieho súdu nie je spôsobilá dostatočne presvedčivo ustáliť rozsah a intenzitu ujmy, ktorú spôsobila strata nebohého člena rodiny pôvodným žalobcov 1/ až 5/. Len paušálne tvrdenia odvolacieho súdu, že nemajetková ujma nemá slúžiť na finančné zabezpečenie pozostalých, a to dokonca po dlhé časové obdobie, ale má byť len určitou kompenzáciou ujmy, slúžiac napríklad na návrat duševného zdravia či zabezpečenie životnej úrovne, ktorú dosahovali pozostalé osoby počas života nebohého, ktorý sa v značnej miere podieľal aj na financovaní domácnosti, sama o sebe nepostačuje. Atribúty riadneho odôvodnenia môže spĺňať len taká argumentácia odvolacieho súdu, ktorá s ohľadom na relevantné skutkové zistenia zohľadní individuálnosť dôsledkov zásahov do osobnostných sfér každého zo žalobcov 1/ až 9/, 11/ až 12/, 21/. V tejto súvislosti dovolací súd nad rámec uvedeného (obiter dictum) považuje za potrebné doplniť, že osobnosť každej fyzickej osoby je široko, mnohovrstevne a rozmanito vnútorne rozčlenená, v dôsledku čoho aj vzťahy, ktoré vznikajú medzi ňou a jej rodinnými príslušníkmi sú vysoko individuálne a neopakovateľné. Je potom nespochybniteľné, že násilné pretrhnutie rodinných väzieb pôsobí individuálne a rozmanito, u každej fyzickej osoby inak, lebo každý človek, sama jeho podstata, jeho emócie, vzťahy k iným, sú veľmi individuálne. Ľudia nevnímajú vždy rovnako okolnosti vonkajšieho sveta a aj ich vzťahy s inými vykazujú znaky osobitosti, neopakovateľnosti a jedinečnosti (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016 sp. zn. 3Cdo/18/2016). 23. Dovolací súd s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že dovolatelia 1/ až 9/, 11/ až 12/, 21/ opodstatnene namietali, že im odvolací súd nesprávnym procesným postupom (v dôsledku nenaplnenia kvalitatívnych požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia) znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm.
6. f)CSP]. Vzhľadom na to, že v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu absentuje informácia, prečo bolo vo vzťahu k pôvodným žalobcom 1/ až 5/ dôvodné žalobu vo zvyšku ich uplatneného nároku zamietnuť, a to napriek tomu, že určenie konkrétnej výšky priznanej nemajetkovej ujmy jednotlivým týmto žalobcom súdom prvej inštancie nepovažoval odvolací súd za dostatočne odôvodnené, nie sú, s ohľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcov, bez pochybností jasné a zrozumiteľné dôvody, ktoré viedli odvolací súd k záveru o vecnej správnosti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie. Z konštatovaní odvolacieho súdu o tejto otázke, ktoré tvoria obsah napadnutého rozhodnutia, nemožno jasne abstrahovať právnu úvahu odvolacieho súdu a možno konštatovať, že žalobcom 1/ až 9/, 11/ až 12/, 21/ tak bolo upreté právo poznať dôvody, ktoré nedovoľovali súdu ich argumentácii vyhovieť. Je pritom nepochybné, že zrozumiteľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, podporené jasnými argumentmi opierajúcimi sa o preukázaný skutkový stav a naň sa vzťahujúcu právnu úpravu, vzbudzuje prirodzenú autoritu a môže byť aj neúspešnou stranou sporu prijaté omnoho priaznivejšie. 24. Vzhľadom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí tvrdenou zmätočnostnou vadou podľa § 420 písm.
7. f)CSP, dovolací súd dovolanie žalobcov 1/ až 9/, 11/ až 12/, 21/ vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod [§ 420 písm.
8. f)CSP v spojení s § 431 CSP] posúdil ako dôvodné. 25. Aj dovolatelia 6/ až 21/ prípustnosť svojho dovolania vyvodzovali v prvom rade z ust. § 420 písm.
9. f)CSP, namietajúc nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je vo vzťahu k pôvodným žalobcom 16/ až 20/ tiež rozporné s vykonanými dôkazmi. Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených námietok skúmal, či postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva žalobcov 6/ až 21/ na spravodlivý proces; dospel k záveru, že dovolatelia 6/ až 21/ dôvodne namietali existenciu vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
10. f)CSP. 26. Dovolací súd vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu v prvom rade poukazuje na body 16. až 19. odôvodnenia tohto uznesenia a ďalej dodáva, že formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia odvolacieho súdu sú upravené v § 393 CSP. Popri tejto všeobecnej úprave umožňuje ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (ako tomu bolo aj v prejednávanej veci). V takom prípade sa môže odvolací súd obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Táto forma spĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia z pohľadu práva na spravodlivé konanie. Hoci konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu, podľa § 387 ods. 3 CSP sa odvolací súd v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Okrem toho, odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 27. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobu pôvodných žalobcov 6/ až 20/ (teraz žalobcov 6/ až 25/; pozn.) zamietol s odôvodnením, že hoc vo vzťahu k týmto žalobcom bolo nesporné, že ide o blízke osoby, ako aj to, že s nebohým mali dobrý vzťah, nebolo možné konštatovať, že títo žalobcovia pociťovali smrť nebohého ako vlastnú ujmu, pretože v konečnom dôsledku všetci majú svoje rodiny a sú zárobkovo činní. Odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pôvodných žalobcov 6/ až 20/ potvrdil, považujúc odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie síce za stručné, avšak výstižné. Na zdôraznenie správnosti uviedol, že kritérium spočívajúce v rodinnej väzbe žalobcu a osoby, v dôsledku smrti ktorej, žalobcovi nemajetková ujma vznikla, je pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch rozhodujúce, avšak nie je jediné. Popri ňom musí konajúci súd skúmať a zohľadniť intenzitu vzťahu žalobcu s nebohým, vek nebohého a žalobcu, otázku existenčnej závislosti žalobcu na nebohom, morálne zadosťučinenie vo forme právneho postihu škodcu na strane škodcu, mieru zavinenia, resp. mieru spoluzavinenia nebohého, postoj škodcu (ľútosť, náhrada škody, ospravedlnenie), dopad udalosti do sféry škodcu a majetkové pomery škodcu. 28. Napriek takejto všeobecnej konštatácii odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezohľadnil, že z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako boli vyššie uvedené kritériá (porov. bod 34. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) posúdené vo vzťahu k jednotlivým žalobcom (pôvodne 6/ až 20/) a tento nedostatok odôvodnenia sám neodstránil. Z požiadaviek na kvalitu riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia pritom v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyplýva potreba vysporiadať sa s rozsahom a intenzitou ujmy, ktorú jednotlivým žalobcom strata nebohého člena rodiny spôsobila, individuálne, t.j. vo vzťahu ku každému zo žalobcov jednotlivo (k tomu pozri bod 18. tohto odôvodnenia vyššie; pozn.). 29. Zároveň odvolací súd žiadnym spôsobom nereagoval ani na odvolaciu námietku žalobcov, že rozsudkom Okresného súdu Poprad zo 4. decembra 1019 č. k. 17C/25/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 18. júna 2020 sp. zn. 12Co/13/2020 bola sestre nebohého, B. D. (v tomto konaní právnej nástupkyni po pôvodnej žalobkyni 1/; pozn.), priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v sume 280 000,- CZK. Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko k podstatným tvrdeniam procesných strán, jeho rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a nie je ho možné považovať za dostatočné a relevantné. 30. S poukazom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí tvrdenou zmätočnostnou vadou podľa § 420 písm.
11. f)CSP a dovolanie žalobcov 6/ až 21/ je z tohto dôvodu nielen prípustné, ale tiež dôvodné. Absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v jeho rozsudku s takými odvolacími námietkami žalobcov, ktoré bez ďalšieho nebolo možné označiť za nepodstatné, je tak závažným nedostatkom rozhodnutia (a zásahu do procesných práv strany sporu), ktorého intenzita zakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces. 31. Dovolací súd preto dospel k záveru, že tak žalobcovia 1/ až 9/, 11/ až 12/, 21/, ako aj žalobcovia 6/ až 21/ odôvodnene namietali, že postupom odvolacieho súdu došlo k tvrdenej vade v zmysle § 420 písm.
12. f)CSP, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na procesný úspech dovolateľov 1/ až 9/, 11/ až 12/, 21/ vo vzťahu k časti potvrdzujúceho ako aj vo vzťahu k zrušujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu a vzhľadom na procesný úspech dovolateľov 6/ až 21/ vo vzťahu k časti potvrdzujúceho výroku rozsudku odvolacieho súdu, najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom, ako aj zrušujúcom výroku zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko zásadné nedostatky odôvodnenia obsahuje už rozsudok súdu prvej inštancie, dovolací súd v celom rozsahu zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na výskyt vady v zmysle § 420 písm.
13. f)CSP, dovolací súd sa už nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaniach žalobcov 1/ až 21/. 32. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 CSP, rozhodnúť o nároku jednotlivých žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, s tým, že rozhodnutia súdov oboch inštancií zostávajú voči žalobcom 22/ až 25/ nedotknuté. 33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.