c/ CSP je možná žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je a nie, či bolo alebo nebolo). Ani správne konania (správnejšie konania vo veciach správneho súdnictva - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) na krajských súdoch v Nitre a Bratislave by nepriniesli zmenu schopnú ovplyvniť nazeranie na problémy naliehavého právneho záujmu a pasívnej legitimácie a preto nebol dôvodným ani návrh žalobkyne na prerušenie konania; dôvodil tiež okresný súd, ktorý napokon rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 CSP i s odkazom na § 257 rovnakého zákona a vecne plným procesným úspechom žalovaného. 2. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 27. júna 2018 sp. zn. 6Co/63/2018, 6Co/64/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
1 aj 2 CSP potvrdil; žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške a odvolanie žalobkyne proti uzneseniu zamietajúcemu návrh na zmenu žaloby
c/ CSP odmietol. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku. S poukazom na ustanovenia § 137 písm. c/ a § 220 ods. 2 CSP konštatoval, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco správne skutkovo aj právne zdôvodnený, súd prvej inštancie ním prijaté právne závery primerane vysvetlil, z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu a okresný súd zrozumiteľným spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobu zamietol; takže bolo namieste uspokojiť sa aj s len skrátenou formou odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu. Závery súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení sú taktiež správnymi a zodpovedajú judikatúre najvyššieho súdu (1Cdo/91/2016) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „ústavný súd“, II. ÚS 137/08), čo obdobne platí aj u záverov o nedostatku vecnej (tzv. pasívnej) legitimácie žalovaného, o nespôsobilosti privodenia naliehavého právneho záujmu ani záujmom žalobkyne na vyplatení náhrady za vyvlastnenie (ktorý vzťah sa aj
odvolacieho súdu týka len spoločností MH Invest, s.r.o. a MH Invest II, s.r.o.) a tiež o nemožnosti ovplyvnenia výsledkami konaní vo veciach správneho súdnictva, iniciovaných žalobkyňou, záverov vedúcich k zamietnutiu žaloby (takže nebol ani dôvod na prerušenie konania). Proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na zmenu žaloby, zákon nepripúšťa odvolanie a na tomto nič nemenilo, že nesprávne bol formulovaný výrok takého procesného rozhodnutia (správne malo dôjsť k nepripusteniu zmeny žaloby), ak zmysel a podstata rozhodnutia ostali rovnaké, argumentoval tiež krajský súd. 3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Namietala, že nižšie súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP) a zároveň, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Záver súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu považovala za arbitrárny. Odvolaciemu súdu vytýkala, že poukázal na všeobecne formulované závery judikatúry, avšak bez akejkoľvek skutkovej spojitosti s posudzovaným prípadom. Nesprávny procesný postup súdu mal spočívať v nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyrovnávajúceho sa so všetkými podstatnými a relevantnými argumentmi; v nesprávnom posúdení záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu a tiež v nezhliadnutí vady na ujmu jej procesných práv v tom, že súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby a ani takéto rozhodnutie riadne neodôvodnil. Vo veci posúdenia otázky pasívnej legitimácie žalovaného bolo nutné sa
dovolateľky vysporiadať so skutkovou situáciou, že v katastri je zapísaná poznámka o prebiehajúcom konaní v zmysle ustanovenia § 228 ods. 2 CSP, ktoré rozširuje právnu záväznosť aj na ďalšie subjekty, pretože hlavným argumentom pre označenie subjektov zapísaných v katastri je skutočnosť, aby rozhodnutie voči nim bolo záväzné. Zároveň namietala nesprávne právne posúdenie veci aj vo vzťahu k právnej otázke, či naliehavý právny záujem nenahrádza pasívnu vecnú legitimáciu ak existuje naliehavý právny záujem proti označenému žalovanému, považujúc túto otázku za zásadnú (z dôvodu potreby odstránenia právnej neistoty v právnych vzťahoch. Navrhla zrušenie rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu (s inak explicitne nevyjadreným návrhom aj na vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie).
CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie treba považovať (hoc aj len v časti opieranej o úpravu z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a aj tam - ako bude uvedené neskôr - len čiastočne) za prípustné, toto však nebolo dôvodné.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP. K časti dovolania opieranej o § 420 písm. f/ CSP 11.
f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12.
CSP dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 13.
CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené v podanom dovolaní.
názoru dovolacieho súdu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné) rozhodnutie. Odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým došlo k odvolaniu sa na úpravu z § 387 ods. 2 CSP (a teda k vyhotoveniu odôvodnenia v skrátenej forme) treba posudzovať v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie (jeho odôvodnením) ako jeden vecný celok (v kompletizujúcej jednote). Pri takomto nazeraní na problém odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, v rámci ktorého súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutí oboch nižších súdov je zrejmé, z akých skutkových zistení a právnych úvah vychádzali, keď dospeli k záveru o nedôvodnosti požiadavky žalobkyne (pred zmenou žaloby a rozhodnutím o nej). Súd prvej inštancie náležite objasnil, z akého dôvodu žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a že naliehavý právny záujem tu nebol ani z dôvodu uplatňovania si (žalobkyňou) náhrady za vyvlastnenie, pretože žalovaný mal vyplatenú kúpnu cenu a úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest, s.r.o. a MH Invest II, s.r.o. Okresný súd pripomenul, že aj keby bola žalobkyňa v konaní úspešná, neprinieslo by to žiadnu zmenu v právnom postavení sporových strán, vzhľadom na to, že došlo k vyvlastneniu nehnuteľností a doplnil, že žalovaný nebol v konaní ani pasívne legitimovaný, pretože v čase vyvlastnenia nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Odvolací súd považoval uvedené závery súdu prvej inštancie za právne správne a uzavrel, že naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení nebol daný, pretože toto by nemalo (nemohlo mať) vplyv na zmenu aktuálne zapísaného vlastníka nehnuteľnosti, nakoľko tomu bránilo nasmerovanie požiadavky zo žaloby proti osobe, ktorej neprislúchal status aktuálne v katastri zapísaného vlastníka nehnuteľnosti. Aktuálne evidovaný vlastník pritom nadobudol nehnuteľnosť vyvlastnením v zmysle zákona č. 282/2015 Z. z. a nebol právnym nástupcom žalovaného. 21. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov neopomenul vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, a je zrejmé, ako a z akých dôvodov meritórne vo veci samej rozhodol. Za procesnú vadu konania
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že žalobkyňa sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí nižších súdov nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania
f/ CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 22. Pokiaľ šlo o námietku neodôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby, ani v tomto prípade nešlo dať
dovolacieho súdu dovolateľke za pravdu. Súd prvej inštancie totiž už v písomnom vyhotovení samostatného uznesenia takýto svoj postup odôvodnil, hoc aj len stručnejšie, zákonným dôvodom spočívajúcim v nepoužiteľnosti výsledkov skoršieho konania pre konanie o zmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP), takéto odôvodnenie doplnil ešte aj v rozsudku poskytnutím argumentácie, prečo
jeho názoru by ani pripustenie zmeny žaloby nemohlo na výsledku konania nič zmeniť (v tejto súvislosti porovnaj i bod 17 odôvodnenia, tretiu vetu od konca), odvolací súd sa aj s takouto argumentáciou stotožnil a zároveň poskytol vlastné dôvody, pre ktoré nešlo vecne preskúmať správnosť tohto procesného rozhodnutia a napokon vo všeobecnosti platí, že nepripustenie zmeny žaloby v sporoch druhovo totožných s tým v prejednávanej veci nemôže privodiť žiadnu ujmu na procesných právach žalobcu, ak tento preňho neželaný dôsledok rozhodnutia súdu môže eliminovať tým, že svoju časovo nelimitovanú požiadavku uplatní novou žalobou. K časti dovolania opieranej o § 421 ods. 1 písm. b/ CSP 23. Keďže dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namietala, že jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP vyvodiť nešlo, pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. 24.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny (úplný). Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré nie sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Táto otázka má byť vymedzená tak, aby odpoveď na ňu priniesla vyriešenie právneho problému, a zároveň aby jej právne posúdenie odvolacím súdom prinieslo všeobecné riešenie tej istej typovej právnej situácie. 25. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom
1 písm. b/ CSP dovolateľka namietala nesprávne právne posúdenie nedostatku vecnej (tzv. pasívnej) legitimácie žalovaného v spore, ako aj posúdenie (ne)existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Bolo potrebné sa
nej vysporiadať s takou skutkovou situáciou, ak je v katastri zapísaná poznámka o prebiehajúcom konaní v zmysle § 228 ods. 2 CSP, ktoré rozširuje právnu záväznosť aj na ďalšie subjekty, pretože hlavným argumentom pre označenie subjektov zapísaných v katastri je tá skutočnosť, aby bolo rozhodnutie voči ním záväzné.
názoru žalobkyne dosiaľ nebola riešená ani otázka, či „naliehavý právny záujem nenahrádza (chýbajúcu) pasívnu vecnú legitimáciu, ak existuje naliehavý právny záujem proti označenému žalovanému“.
ustálenej judikatúry nie je potrebné sa zaoberať ani vecou samou (tu rozumej vecnou opodstatnenosťou požiadavky zo žaloby), keďže tu chýba základný procesný predpoklad určovacej žaloby (ktorým je práve naliehavý právny záujem).
nižších súdov nesplnenej podmienky vyhovenia žalobe môže byť nahradená splnením druhej taktiež
nižších súdov nesplnenej podmienky. 34. Napriek práve uvedenému (v príslušnej časti prípustnosť dovolania vylučujúcemu) však na okraj možno uviesť, že dovolací súd za správne riešenie tejto otázky považuje to,
ktorého na úspech určovacej žaloby je potrebné splnenie oboch podmienok (teda jedna druhú nenahradzuje). 35. V danom prípade vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje spornosť vlastníckeho práva, a preto žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené zaoberať sa žalobou vo veci samej (napr. 1Cdo/26/07, 1Cdo/91/06 a 2Cdo/231/07). Otázka potreby skúmania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, na vyriešení ktorej založili rozhodnutia zhodne oba nižšie súdy je otázkou, ktorá bola dovolacím súdom opakovane riešená (napr. 8Cdo/156/2018 či 4Cdo/134/2020). Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/134/2020, vydaný v obdobnej právnej veci, prešiel inak aj testom ústavnosti (III. ÚS 117/2022), pričom ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti uviedol, že zamietnutie žaloby neprestavovalo odopretie spravodlivosti v podobe neochoty súdov konajúcich o určovacej žalobe zaoberať sa zodpovedajúcou vecnou argumentáciou a zaujal k nej decízne stanovisko že „ ... zamietnutie sťažovateľovej určovacej žaloby nie je záverom o tom, že mu nesvedčí právo na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ale len dôsledkom toho, že sťažovateľ na presadzovanie tohto svojho hmotného práva zvolil neadekvátnu procesnú formu - žalobu o určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti.“ (....) „Pri vysporiadaní sa s neprávnym právnym posúdením veci najvyšší súd sťažovateľovi zrozumiteľne vysvetlil rozdiel medzi podmienkou pasívnej vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Odkázal na vlastné rozhodnutia dokumentujúce ustálenú judikatúru v predmetnej otázke (body 31-33 napadnutého rozsudku). Následne podčiarkol rozhodné okolnosti sťažovateľovej veci (body 34, 35 a 38 napadnutého rozsudku) a vyvodil záver,
ktorého odvolací súd rozhodoval o otázke, ktoré je stabilizovane judikovaná najvyšším súdom, a súčasne predmetnú právnu otázku (nedostatok naliehavého právneho záujmu a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) posúdil správne.“
1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v súlade so zásadou úspechu uložil neúspešnej žalobkyni povinnosť zaplatiť úspešnej žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, ktorej výšku určí súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 39. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.